Moje posledné dva roky boli ako cez kopirák. Najskôr tri týždne Patagónia a potom rodinná dovolenka na Tenerife. Zatúžil som po novej krajine a Malta bola pre mňa jasná voľba. Už cez Vianoce sme o nej premýšľali a keď Ryanair otvoril novú linku z Bratislavy, tak nebolo o čom.

Letenky som kúpil ešte v januári za 54 eur na osobu. Za spiatočný lístok vlakom do Prahy dám viac. Odleteli sme z Bratislavy niečo málo pred ôsmou hodinou večer. Čím som starší, tak skoré ranné lety sú pre mňa čoraz väčšie utrpenie. Pred odletom sme zašli do jednej z najlepších pizzerii v Európe – U Taliana. Odporúčam.

Kam letíme sa Evka dozvedela až na letisku. Výlet bol jej narodeninový darček. Počasie na Slovensku bolo tragicky zlé a Malta hlásila polojasno s teplotami do 20 stupňov. Na bratislavskom letisku sa namažem všetkými možnými krémami v duty free. Neomladol som, ale začali ma štípať oči. Možno z tých drahých krémov.

Doprava po ostrove

Po dvojhodinovom lete pristávame v hlavnom meste Valletta. Máme len príručnú batožinu, a tak už o pár minút rezervujem taxi na hotel. Taxíky mi prídu celkom lacné a Malta je maličký ostrov. Za 20 minútovú jazdy platíme 11 eur. Funguje tu Uber aj Bolt, takže stačí porovnať ceny. Uber mi prišiel lacnejší. Jazda autobusom stojí 2,5 eur, prípadne sa dá kúpiť autobusová karta s 12 jazdami za 20 eur. Ak Uber nemáte, tak na letisku sú všade možne plagáty s 80% zľavou na prvú jazdu. Ak ste štyria tak vás taxík vyjde lacnejšie ako verejná doprava. My sme chceli stihnúť čo najviac, takže sme využívali len taxíky. Za 3 dni nás stali do 80 eur. Treťou variantou je požičanie auta. Ale pozor! Jazdí sa tu vľavo a Malta má príšerné zápchy. Malta patrí do TOP10 na svete, čo sa týka áut na obyvateľa.

Ubytovanie

Ubytovali sme sa v hoteli Argento v časti San Giljan. Ide o 4 hviezdičkový hotel s dobrými bufetovými raňajkami a bazénom na streche. Treba povedať, že hotel má najlepšie roky za sebou a zišla by sa mu renovácie izieb. San Giljan je párty časť mesta. Stačia špunty do uší a aj dôchodcovia ako my, ktorí idú spať o deviatej sa v pohode vyspia. Cena za hotel bola cca. 300 eur, no vďaka bodom na Revolut karte som ho mal za 200 eur. Personál, raňajky aj poloha hotela sú super. Nemám žiadnu dohodu s Revolut, ale túto kartu odporúčam všetkým cestovateľom aj necestovateľom. Pre viac info mi napíš.

Ráno sa prebúdzame do krásneho počasia, v izbe žiadny plač dieťaťa, žiadny ranný zhon s raňajkami atď. Dcérka Lucka ostala so svokrou a my máme tri dni len a len pre seba. Plán boli raňajky a späť do postele k telke. Milá recepčná nám však na mape ukázala krásne miesta a naša predstava o leňošení sa rozpadla.

Čo navštíviť?

Berieme taxi do mestečka Marsaxlokk, ktoré je známe svojimi nedeľnými trhmi plnými čerstvých rýb, ovocia, zeleniny a suvenírov. Nájdete tu jednu z najkrajších maltských scenérii s rybárskymi loďkami luzzu kotviacimi v prístave.

Pol hodinu pešo od Marsaxlokk sa nachádza skalnatá prírodná zátoka St. Peters pool, ktorá patrí medzi najznámejšie miesta na Malte. Ideálne miesto na kúpanie, opaľovanie, či skákanie do vody z útesu. Ešte cestou k nej leží opustená  pláž s komplikovaným názvom II-Hofra z-Zghira. V zátoke sme boli úplne samy.

Taxíkom sa presúvame do časti Kalkara, ktorá tvorí predmestie Vallety. Od tohoto momentu ideme už len pešo, ak nerátam jednu Gondolu medzi časťou Kalkara a Vallettou a trajektom medzi Valletou a časťou Tas Sliema. Za Gondolu platíme 3 eurá a za trajekt myslím tiež tri. Kotvia tu nádherné jachty, doslova paláce na vode. V žiadnom inom prístave som nevidel tak luxusné lode.

Poprosil som ChatGPT vyhľadať miesta, ktoré treba v meste navštíviť. My sme sa len motali historickými uličkami, jedli zmrzku a pizzu a obdivovali skutočne nádherné hlavné mesto Valletta.

Katedrála sv. Jána (St. John’s Co-Cathedral) – Toto je jedno z najdôležitejších historických miest vo Valletta. Katedrála je známa svojím nádherným barokovým interiérom a dielom od Caravaggia, „Dekapitulácia sv. Jána Krstiteľa“.

Palác veľmajstrov (Grandmaster’s Palace) – Tento palác slúžil ako sídlo veľmajstrov Rádu sv. Jána a dnes je otvorený pre verejnosť. Návštevníci môžu obdivovať honosné komnaty a zbierky umenia.

Upper Barracca Gardens – Z týchto záhrad sa naskytá úžasný výhľad na prístav Grand Harbour a okolie Valletty. Je to ideálne miesto na prechádzky alebo oddych. Tu sme boli, záhrady sú veľmi pekné.

National Museum of Archaeology – Toto múzeum ponúka fascinujúci pohľad na históriu Malty, s exponátmi z prehistorických období a neolitických chrámov, ktoré sú staršie ako Egyptské pyramídy.

Fort St. Elmo a National War Museum – Fort St. Elmo ponúka nádherný výhľad na more a prístav, a National War Museum je zamerané na vojenskú históriu Malty, vrátane obdobia Druhej svetovej vojny.

Teatro Manoel – Toto je jedno z najstarších divadiel v Európe, ktoré sa stále používa. Jeho baroková architektúra a bohatá história sú ohromujúce.

Lower Barracca Gardens – Ďalšie záhrady, ktoré ponúkajú krásny výhľad na prístav a sú pokojnejším miestom na prechádzky a oddych.

Casa Rocca Piccola – Historický palác, ktorý stále patrí jednej rodine, a ponúka fascinujúci pohľad na život aristokracie v Malte cez stáročia.

Po 25 000 krokoch konečne prichádzame na hotel. Totálne zničení. Zhodli sme sa že, mesto je skvelé pre rodiny s malými deťmi. Veľmi čisté, na každom rohu moderné detské ihriská a ohľaduplní šoféri, ktorí nám vždy zastali na prechode.

Tiché mesto Mdina

Druhý deň vyrážame do tichého mesta Mdina. Je to historické hlavné mesto Malty a má len 250 obyvateľov. Tiché mesto preto, lebo sú tu zakázané dopravné prostriedky, okrem áut ľudí čo tu žijú. Odporúčam sa tu prejsť, prípadne si dať obed, alebo kávu.

Našou ďalšou zastávkou sú ruiny chrámu Hagar Qim. Má 5 tisíc rokov a je o tisíc rokov starší než pyramídy v Egypte. My na históriou moc nie sme, ale počasie je veterné a oblačné, takže ako alternatíva za pláž a more môže byť. Vstupné stojí 10 eur, môžete si stiahnuť appku, ktorá vám na stanovištiach porozpráva celú históriu, význam a ďalšie informácie o chráme. Pre mňa je to len kopa šutrov. Trošku mi to pripomína stavby v peruánskom Saqsaywaman. Obrovské monolity vážiace tony, ktoré do seba zapadajú tak dokonale, že by medzi ne nevložili čepeľ noža. Tieto na Malta sú menšie, horšie opracované no podstatne staršie.

Hľadanie Blue Grotto

Pešo pokračujeme do dedinky Torri Xutu, kde by sa mala nachádzať jaskyňa Blue Grotto. Vyhliadka na ňu je od autobusovej zastávky tak 500 metrov nad dedinou. Ja som myslel, že je v zátoke pri dedine. Našli sme cestu a po kameňoch a strmých zrázoch zliezli až na koniec zátoky, ale jaskyňu sme samozrejme nenašli.

V dedine sa nachádza veľmi príjemná reštaurácia s dobrými cenami oproti Vallette. Po dlhom premýšľaní sme objednali jedno pivo, ktoré sme nakoniec ani nedopili. Tradičného zajaca sme si na večeru dali až vo Vallette. Gellato na záver dňa nesmelo chýbať. Dnes to mal byť pohodový deň, no nakoniec prichádzame na hotel po tme a v nohách ďalších 24 tisíc krokov. Dnes počasie úplne nevyšlo, no na Malte je čo robiť aj týždeň.

Malta sa oplatí

Na tretí deň odlietame na obed. Máme však dve hodiny času, čo ešte využijeme na posledné kúpanie a prechádzku v okolí hotela. Konečne sme si dali pistáciové canoly. Určite vyskúšajte, nájdete v takmer každej kaviarni.

Aby som to zhrnul. Malta sa určite oplatí. Začiatkom apríla sa kúpať dalo. Voda nebola teplá ako čaj, ale pre mňa bola takmer optimálna. Kúpala sa aj Evka. Keď svietilo slnko tak to bolo na krátke nohavice a tričko, dokonca ma aj spálilo. Ceny trošku vyššie ako u nás, ale nie oveľa. Ľudia veľmi príjemní a ochotní. Ak by sme mali viac času, tak by sme určite zašli aj na ostrov Gozo a Comino. Určite sa tu raz vrátime

The post Malta na tri dni, oplatí sa? appeared first on .

Bulharsko s cestovkou

Zavítal som teda na stránky cestovnej kancelárie TRAVELCO.SK. Na moje prekvapenie sme rýchlo našli týždenný pobyt na Slnečnom Pobreží v Bulharsku za veľmi férovú cenu. A najlepšie na tom bolo, že som nemusel nič riešiť. Stačilo zaplatiť a o všetko ostatné sa postarala cestovná kancelária. Od toho momentu som k cestovkám oveľa zhovievavejší. Vedia si prenajať hotelové izby mesiace dopredu za oveľa lepšie ceny ako jednotlivci a tiež chartrový let, ktorý na osobu vyjde menej ako individuálna letenka. Proste to vedia spraviť lacnejšie ako ja.

Slnečné Pobrežie príjemne prekvapilo

S manželkou sme tak jedno júlové popoludnie pristáli na letisku v Burgase, kde sa nás ujala delegátka, a my sme sa počas nasledujúceho týždňa nemuseli o nič starať. Jedinou dilemou bolo, aký drink si dám a čo budem v ten deň jesť. Proste absolútna pohoda s all-inclusive programom.

Od tejto destinácie som veľa neočakával, no Bulharsko veľmi príjemne prekvapilo. Čisté pláže, teplé more, priaznivé ceny, dobré jedlo a na hoteli veľa Slovákov s deťmi, takže ani naša malá dcéra sa nenudila. Nehovoriac o animátoroch, ktorí nám rodičom dopriali čas pre seba. Náš hotel Nessebar Beach sa nachádzal hneď vedľa piesočnatej pláže, kde sme trávili prevažnú časť dňa. Každé ráno som si však stihol zaplávať v hotelovom bazéne a následne vychutnať chutné a skutočne bohaté raňajky.

Nevynechajte mesto Nessebar

Pár kilometrov od hotela sa nachádza historické mesto Nessebar. Je zapísané v UNESCO a rozhodne stojí za návštevu. Jeho úzke kamenné uličky s množstvom reštaurácií, barov a historických pamiatok vám učarujú. Navyše sa nebudete cítiť hlúpo, ak ste celý zvyšok dovolenky preležali pri bazéne s drinkom v ruke Cestovná kancelária tiež ponúka široký výber fakultatívnych výletov. Stačí si len vybrať.

Bulharsko je skvelou voľbou aj pre tých, ktorí nie sú zdatní v angličtine. S troškou improvizácie sa dohovoríte aj po slovensky. Slnečné Pobrežie odporúčam všetkým, ktorí túžia po letnej dovolenke pri mori s veľmi dobrými službami za rozumné peniaze.

The post Dovolenka v Bulharsku appeared first on .

Krajina ľadu

Geograficky patrí Severnej Amerike, ale politicky, ekonomicky a historicky Európe. Táto ľadová krajina s rozlohou viac ako 2 milióny km² je riedko osídlená, s populáciou približne 57 000 obyvateľov, z ktorých väčšina žije na západnom pobreží v malých rybárskych osadách či mestečkách ako Nuuk, hlavné mesto, a Ilulissat, známe svojím ľadovcovým fjordom.

Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva so širokou mierou samosprávy, vrátane vlastného parlamentu a právomoci v oblastiach ako zdravotníctvo či vzdelávanie. Dánsko naďalej spravuje obranu, zahraničnú politiku a niektoré ekonomické záležitosti. V rámci tejto autonómie sa Grónsko snaží rozvíjať udržateľný turizmus a získať väčšiu nezávislosť cez príjmy z cestovného ruchu a z prírodných zdrojov.

Pod ľadom sa nachádza poklad. Od ropy a zemného plynu, až po drahé kovy vrátane zlata. Tým najväčším pokladom je zamrznutá voda. Ak by sa celý grónsky ľadovec roztopil, hladina oceánov by vzrástla o 7 metrov. Možno aj preto Donald Trump zaslal Dánsku žiadosť o odkup ostrova. Dánsko to samozrejme jednoznačne odmietlo.

Letenky

Nikdy v živote som nekúpil tak drahú letenku. Spiatočný let z Kodane do Kangerlussuaq cez spoločnosť Air Greenland stojí 1000 eur. K tomu si treba prirátať let do Kodane a tiež jednosmerný let v rámci Grónska. Dokopy počítaj s minimálne 1200 eur. Cena však môže byť ešte vyššia. Letisko v Kangerlussuaq je bývalá americká základňa a vstupná brána do Grónska. Odtiaľto potom malé vrtuľové lietadlá lietajú do ďalších grónskych miest. Podľa najnovších informácii sa toto medzinárodné letisko  čoskoro uzavrie a medzinárodné lety budú presmerované do hlavného mesta Nuuk.

Praktické rady na úvod

Odporúčam po prílete do Kangerlussuaq odletieť hneď do Sisimiut a túru začať od západu na východ. Nám sa stalo, že let zo Sisimiut do Kangerlussuaq meškal tri hodiny a my sme nestihli odlet do Kodane. Domov sme tak prileteli o dva dni neskôr. Ďalším dôvodom je, že budeš mať vyššiu šancu bezplatne požičať kajak, ktorým prepádluješ cez 25km jazero. Po priemerne 20 kilometroch denne s ťažkým batohom je to príjemná zmena. Ak ti fúka do chrbta. Inak sa na to veľmi rýchlo vykašleš. Taktiež odporúčam zapožičať satelitný telefón. Cena prenájmu je cca. 100 eur. Výhodou smeru východ – západ je zas čoraz krajšia scenéria.

Čo zbaliť

Úplne všetko. Na trase nie je okrem útulní a vody nič. Budeš potrebovať oblečenie, potraviny na 8 dní, kempingové vybavenie, kvalitné boty a tiež spomínaný satelitný telefón. Môj batoh mal vrátane jedla váhu 20 kilogramov, čo nie je úplne málo. Nejaké jedlo, ale dosť drahé, sa dá dokúpiť aj v Kangerlussuaq, respektíve v Sisimiut. Taktiež treba v Grónsku dokúpiť plynovú bombu. Tú kúpiš buď v supermarkete pri letisku, alebo priamo na letisku v obchode so suvenírmi.

Na čo sa pripraviť

Počasie v Grónsku je nevyspytateľné. Snehové búrky môžu prekvapiť aj v lete. Taktiež sa priprav na nekonečné bažiny. Grónsku pôdu tvorí permafrost – trvale zamrznutá pôda. Voda tak nemá kam vsiaknuť a drží sa na povrchu. Brodenie v močariskách je vyčerpávajúce, pomalé a aj psychicky náročné. Proste máte niekedy chuť sa na to vykašlať. Chýba aj motivácia v podobe čapovaného piva.

Ďalším špecifikom sú komáre. Tie sú v lete úplne všade a sú strašne otravné. Preto sme išli až začiatkom septembra, kedy bolo chladnejšie. Aj tak boli chvíle, kedy sme museli nasadiť moskytiéru. Zo skúseností ostatných, sú práve komáre to najhoršie, čo ťa na trase stretne.

Kvôli zlému počasiu rátaj aspoň s jednodennou rezervou. A vzhľadom k tomu zbaľ aj dostatok jedla. Z mojej skúsenosti určite na chatách nájdeš „trail magic“. Jedná sa o rôzne dehydrované jedlo, cukríky, čokoláda, instantné polievky atď.

Aj túto sezónnu bol v okolí Artic Circle Trail videný ľadový medveď. V prípade spozorovanie tohto predátora sa odporúča volať vrtuľník. V prípade, že máš satelitný telefón. Občas sa dá v obchode kúpiť svetlica, ktorá by mala medveďa vystrašiť.  My sme našťastie túto skúsenosť nemali. Zaručene stretneš soby, polárne zajace, polárne líšky a možno natrafíš aj na pyžmoňa.

Začiatkom septrembra bola po západe a pred východom slnka dosť veľká zima. Odporúčam spacák s komfortom aspoň do -2. V mesiacoch júl a august je určite teplejšie, ale rozhodne by som neexperimentoval s letným spacákom. Samozrejmosťou sú kvalitné vyššia topánky a tiež návleky.

Príprava

Tu je plánovanie relatívne jednoduché. Kúpiš letenku, zbalíš výbavu a ideš. Krátke video čo som mal zbalené ja nájdeš tu. Ak chceš zvládnuť tento trail, tak si ale priprav dobrú kondičku. Nevravím, že musíš behať maratóny. Denne prejdeš 20 až 25 km v ťažkom teréne a s ťažkým batohom. Do toho musíš rátať aj s nepriaznivým počasím, takže nejaký fyzický tréning by to chcelo. Priprav sa na to, že celý týždeň budeš bez signálu a internetu. Ja som si to užíval, ale pre niekoho to môže byť náročné.

Do Grónska nepotrebueješ vízum, stačí ti platný pas. Potrebuješ ale roaming, ten však využiješ iba v meste a tam sa bez problémov dostaneš aj k wifi. Ceny sú tu oproti našim dosť vysoké. Hlavne alkohol je veľmi drahý, ale aj jedlo v reštaurácii je tak dvojnásobne drahšie než u nás.

Stojí Grónsko za tie peniaze a čas?

Určite áno! Tento exotický ostrov určite stojí za návštevu. Nedotknutá, veľkolepá príroda v tej najdrsnejšej a najprirodzenejšej podobe. Len málo kde na svete zažiješ taký pokoj a ticho ako tu.

The post Arctic Circle Trail, Grónsko appeared first on .

Odlet z Viedne je naplánovaný o 6 ráno, takže z Martina musíme vyraziť hodinu po polnoci. Lucku prebúdzame tesne pred odchodom. My sa síce veľmi tešíme, no aj tak sa nám nechce vstávať a s Evkou chvíľu žartujeme, či sa na to nevykašleme. Moji rodičia už čakajú pred panelákom, takže nemáme na výber. Dieťa prebudíme a o sekundu skáče vysmiate po obývačke, akoby bolo ráno a ono spalo12 hodín. Deti sú neuveriteľné.

Cesta do Viedne ide v noci rýchlo a bez problémov. Kvôli Lucke nechceme prísť na letisko príliš skoro, a tak poslednú hodinu idem po diaľnici 90tkou. Auto parkujeme na parkovisku Mazur, odkiaľ premáva kyvadlová doprava k odletovej hale. Toto parkovisko je najlacnejšie v okolí letiska a za týždeň sme zaplatili 80eur.

Obávali sme sa samotného letu. Predsa je to 5,5 hodiny nízkonákladovkou a 18 mesačné dieťa je nevyspytateľné. Našťastie to dopadlo dobre a väčšinu letu prespala. Jediným stresujúcim momentom bolo, keď mi Evka zahlásila, že nemá nový iPad. V tom momente som bol presvedčený, že sme ho v tom zhone zabudli na letisku. Našťastie sa našiel a ja som ušetril 400eur za nový. Takže v podstate pozitívny moment. Záleží na uhle pohľadu.

Požičanie auta

Po prílete preberáme naše novučké Suzuki Swift, ktoré je síce pekné, no malé. Napchať doň piatich ľudí, dva kufre, 4 batohy a kočík je nereálne. Z letiska do Costa Adeje je to približne pol hodina a najskôr odveziem Evku s Luckou a potom sa vrátim po rodičov. Tí, sú trošku zhrození z bordelu, ktorý sa okolo letiska nachádza. Neskutočne veľa odpadkov, čo nepríjemne prekvapilo aj mňa. Z letiska ide priamo do mesta aj autobus za nejaké 4 eurá.

Za auto sme aj s poistením zaplatili 200 eur za 7 dní. Mne sa oplatilo rentovať cez booking, kde bola cena poistenia polovičná a navyše nám dali detskú sedačku za 1 eur. Priamo cez car rentals to bolo 80 a viac eur. Musíte mať kreditnú kartu. Kvôli lacnejšej externej poistke som musel zaplatiť 600 eur ako depozit, no platil som českou kreditkou. Tých 600 eur mi po odovzdaní auta vrátili, ale po prepočte a kurzovom rozdiele mi prišlo asi o 1000 CZK menej. Takže pozor na to. Plať eurovým účtom.

Prvý deň bol pre mňa extrémne stresujúci, ale mohol som za to vlastne sám. Všetky formality a úvodné povinnosti som chcel vyriešiť prvý deň. Najskôr bolo treba vyplatiť zvyšok ceny za ubytovanie. Vezmite si so sebou nejakú hotovosť. Za výbery sa platí v každom bankomate, no takmer všade sa dá platiť kartou. Ďalej som musel zohnať jedálenskú stoličku pre dieťa a urobiť veľký nákup v LIDL a ešte predtým ubytovať rodičov v hoteli. Vravím, celé som si to skomplikoval a jazdil krížom-krážom po Costa Adeje. Detskú stoličku mohla kúpiť majiteľka apartmánu, no chcel som ušetriť. Nakoniec som ušetril asi 5 eur, prejazdil ďalších 15 a zabil dve hodiny v aute

Totálne vyčerpaný som sa vrátil až večer. Nejedol som celý deň, ale aj tak som do seba vylial dve pivá a hodil sa do bazéna. Dovolenka začína!

Na druhý deň po výdatnom spánku je všetko oveľa krajšie. Rodičia majú tiež lepšiu náladu. Predsa len sme im to Tenerife jemne nanútili, nevedeli kam idú, aký bude hotel, čo tam budú robiť a počasie po prílete tiež nebolo horúce a slnečné, ako sme im sľúbili. Dnes je však teplo a krásne slnečno.

Čo navštíviť

Auto máme len prvý týždeň, takže ho chceme využiť na maximum. Ostrovu Tenerife dominuje sopka Teide, ktorá je s výškou 3715 m.n.m. najvyšším vrchom celého Španielska. Už samotná cesta tam je prekrásna s neskutočnými výhľadmi do okolia. Novučičký asfalt sa najskôr tiahne suchou krajinou, neskôr skrz borovicový les a nakoniec cez lávové pole až pod samotnú sopku. Určite odporúčam výstup na Teide, či už lanovkou, alebo po svojich. Len pozor na výškovú chorobu. Ísť autom z úrovne mora do 2200 m a potom šliapať ďalších 1500 výškových je náročné aj pre trénované človeka. Spiatočný lístok stojí 40 eur. Pozor, okrem lístka treba mať platný permit. Ten je zadarmo, ale treba oň zažiadať dostatočne skoro na stránke národného parku. Ja som permit nedostal, ale Evke sa podarilo ísť tesne pred odletom domov. Evka s Luckou tu strávili 7 týždňov. Ja som bol s nimi len tri a potom som odletel do Čile kvôli zájazdu.

Pod sopkou sa nachádza jeden skvelý trek s názvom Roques de Garcia so zaujímavými skalnými útvarmi. Ide o nenáročnú, no veľmi peknú turistiku s výhľadom na Teide. Skalolezcom odporúčam navštíviť slávnu skalu La Catedral. Cestou späť odporúčam zastaviť sa v prírodnom parku Corona Forestal. Nájdete tu mesačnú krajinu, akú som ja osobne nikde predtým nevidel. Pripomínalo mi to národné parky na západnom pobreží USA, no ešte o niečo krajšie. Myslím, že stačí pozrieť na fotky.

Hodinu od Costa Adeje sa nachádza dedinka Masca ukrytá v strmých zelených kopcoch ostrova. Hovorí sa jej aj španielske Machu Pichu. Už samotná cesta je zážitok a vedie nekonečnými úzkymi serpentínami. Tie som si ja užil neskôr na bicykli. V samotnej dedinke strávite tak hodinu dve a nachádza sa tu jedna malá reštaurácia s pekný výhľadom.

Serpentíny pokračujú ďalej cez druhé sedlo do pobrežného mesta Buena Vista a odtiaľ popri pobreží do mestečka Garachico. Prístavné mestečko bolo v roku 1706 úplne zničené a vystavané nanovo. Z pôvodného mesta sa zachovala len mestská brána a pevnosť Castillo de San Miquel.

Na opačnej strane ostrove sa nachádza zoo park Loro. Podľa TripAdvisor hodnotení ako najlepší na svete. Vstupné stojí 42eur. Nechcem tento park nazývať zoo, pretože je to niečo úplné iné na čo sme zvyknutí. Najväčšou atrakciou parku je predstavenie delfínov, kosatiek a tuleňov. Tiež tu nájdete gorily, bengálskeho tigra, neskutočne prepracovaný pavilón s tučniakmi cisárskymi a najväčšiu zbierku papagájov na svete. Mnohí tento park odsudzujú, pretože zviera v klietke je týrané zviera. Oproti našim zoo to tu majú oveľa priestrannejšie, zelenšie a krajšie, no názor si urobte sami.

Lacnejšou alternatívou je Monkey Zoo park neďaleko mesta Los Christianos. Vstupné je len 10 eur. Nájdete tu opice, exotické vtáky, korytnačky a tiež lemúre. Neviem, snáď som to vyskloňoval dobre. Za dve eurá sa dá kúpiť zelenina, ktorou môžete zvieratká kŕmiť. To si neskutočne užila naša dcéra, takže pre nás super investované peniaze.

Pol hodinu od Costa Adeje leží malé mestečko Los Gigantes. Tu sa nachádzajú 600 metrov vysoké skalné útesy, ktoré sa dajú pozorovať z promenády vedúcej popri pobreží. Ako poobedná prechádzka fajn, dokonca sa tu nachádza slovenská reštaurácia, komu by sa cnelo za našim jedlom.

Ak budete mať čas tak odporúčam zájsť na severovýchod ostrova, kde je úplne iné podnebie a pralesy pripomínajúce Srí Lanku. Takto to okomentoval kamoš, no nám tento výlet bohužiaľ nevyšiel. Ideálne tu stráviť aspoň dva dni.

V poslednom blogu vám priblížim našu ostrovnú rutinu, tipy na reštaurácie a tiež cyklistické trasy na ostrove, na ktoré som sa ja osobne veľmi tešil.

The post Začiatky na Tenerife a čo navštíviť appeared first on .

Lokácia je jasná. Ostrov Tenerife sa nachádza v Atlantickom oceáne na úrovni Segenalu, čo znamená príjemné teploty (medzi 20 a 30 stupňami) , slnečné dni počas celej zimy a zároveň európsky štandard pre zdravotníctvo, služby, potraviny a celkovú infraštruktúru. Populárny Omán, alebo Egypt sme vôbec nebrali do úvahy. Proste Tenerife bola jasná voľba a toto rozhodnutie mi potvrdili viacerí, ktorí sa tu rozhodli ujsť pred zimou.

Najdôležitejším krokom je nájsť vhodné ubytovanie pre trojčlennú rodinu. Ak sa divíš, že zrazu používam slovo rodina, dieťa, kočík a podobne, tak áno, už som otec a manžel. Kto by to bol povedal, že? Hľadať apartmán som sa rozhodol spôsobom, zverejni otázku na Facebook a čakaj čo sa stane. Jednoduché a efektívne riešenie. Delegoval som svoju situáciu na niekoho iného a už o pár minút začali chodiť ponuky. Neviem, či som nenáročný, alebo mám šťastie, no ozvala sa mi Slovenska žijúca na ostrove. Jej prvú ponuku som kvôli cene odmietol. Ak ideme niekam na dva mesiace, tak je nezmysel zobrať prvý luxusný apartmán za tisíce eur.

Na moje prekvapenie poslala druhú ponuku – jednoduchší apartmán za dobrú cenu. Tú som ešte licitoval a nakoniec sme sa dohodli na 1700 eur na 7 týždňov. Vychádza to 35 eur na deň. Musím povedať, že toto sme nebrali ako dovolenku, ale relokáciu, kde budeme viac-menej fungovať ako doma. Takže žiadne každodenné večere v reštaurácii, alebo potreba absolvovať všetky atrakcie, na ktoré nás pri prechádzke lákajú. Jednoducho sme tu na istý čas prišli bývať. Ubytovanie sme mali vybavené za pár hodín.

Náš apartmán sa nachádza v rezidenčnom komplexe v mestečku Costa Adeje na juhu ostrova. Na pláž sme to zvládli aj s kočíkom do 5 minút. Apartmán je síce na úplnom prízemí a teda patrí medzi tie najlacnejšie, ale berieme to optimisticky. Bude tu kľud, v spálni veľmi príjemne aj bez klimatizácie a hlavne tu ani ráno nie je veľa svetla. Naša dcéra je zvyknutá na úplnú tmu vďaka zatemňovacím závesom.

Ide o byt 2kk, teda spálňa a kuchyňa s obývačkou prepojená s terasou bez výhľadu. Kukali sme do steny iného hotela. Nevadí! Pozitívom je vyhrievaný bazén a lokalita v centre diania na hlavne ulici La Espaňa. Všade naokolo obchody, reštaurácie, kaviarne, potraviny atď. Zariadenie apartmánu je naozaj také, na aké sme zvyknutí z domu, aj keď staršie. Chladnička, práčka, umývačka riadu, kanvica, vysávač, mixér a dokonca aj TV, ktorú doma nemáme. Netflix v cene! Za tie peniaze to je skvelá ponuka a hneď som aj zaplatil zálohu 500eur.

Dva mesiace pred odletom prišli na rad letenky. Kamoš kupoval týždeň pred odletom za 800 eur no a ja som zaplatil 350 eur za všetkých troch. Chcelo to pár hodín na internete, ale oplatilo sa. OK, Lucka platí len detský poplatok (v tej dobe ešte nemala dva roky), ale aj tak to je veľmi, naozaj veľmi dobrá cena. Navyše v tej cene je 25 kilová batožina.

Momentálne sme teda na 2050 eur a tam moje relevantné náklady končia. Všetko ostatné, nákup potravín, ranné návštevy kaviarne, výlety v okolí beriem ako niečo, čo aj tak platíme doma na Slovensku. Na týždeň sme si požičali auto, ale to bolo len nejakých 200 eur, čo sme rozdelili s mojimi rodičmi, ktorí s nami strávili prvý týždeň. Boli ubytovaní neďaleko, takže nám postrážili Lucku a s Evkou sme mali čas aj pre seba.

Rodičia boli ubytovaný v hoteli na kopci. Mali to modernejšie, krajšie, ale o trošku menšie a drahšie. Za týždeň zaplatili 500e. Stále OK, nie?

15. januára skoro ráno vyrážame na letisko do Viedne. Je skvelé, že idú s nami moji rodičia. Na ostrove budú týždeň a potom zoberú auto z parkoviska vo Viedni späť k nám domov. Týždenné parkovné ďalších 80eur. Posledný týždeň zas priletela Evkyna mama a pomohla jej s návratom domov. Ja som v tej dobe už bol v Patagónii. Cestovať s kufrom, s batohom, kočíkom a dieťaťom nie je ľahké, ak ste na všetko sám/sama.

Cestovanie s rodinou je o plánovaní, premýšľaní dopredu a logistike, ako rozličné situácie čo najlepšie vyriešiť – finančne, organizačne, ale aj emočne. 5 hodinový let zvládla Lucka perfektne a náš život na Tenerife mohol začať. O tom ako prebiehal samotný pobyt sa dozviete v ďalších blogoch už čoskoro.

The post Dva mesiace na Tenerife za cenu týždenej dovolenky appeared first on .

Článok z prvého dňa nájdeš tu

Skratka, o ktorej nič nevieme

Po raňajkách balíme všetky pakšamenty a za svitania rýchlym krokom vykračujeme k bodu, kde je teoreticky možné prekročiť rieku a dostať sa na asfaltku vedúcu k najpopulárnejšiemu miestu v poľských Tatrách, spomínanému Morskiemu Oku. Témy na rozhovor sa ponúkajú samé, ani netušíme a po troch kilometroch prichádzame ku kritickému miestu. „Tak je to tu, 400 metrov doľava a ušetríme 2 hodiny cesty“, hovorí Noro. Problém je, že netušíme ako tých 400 metrov vyzerá.

Stúpame do kopca pokrytého vysokou mokrou trávou a dozrievajúcimi čučoriedkami. Po 200 metroch strmý svah dole plný popadaných stromov a bahna. Ťažký úsek, kedy nevieme kam stupiť a čoho sa chytiť. Všetko je nestabilné a mokré. Po padnutom strome opatrne prechádzam ponad potok s roztrasenými nohami. Ľadovú rieku prechádzam opatrne po skalách až na druhú stranu. Noro sa radšej vyzul a zobral to priamo cez vodu. Z druhej strany opäť prudko do kopca cez husto zarastený les až k asfaltovej ceste. Týchto 400 metrov nám zabralo 40 minút, ale hodinu a pol sme ušetrili. Trošku odreté nohy, špinavé batohy od pádov a malá dávka dobrodružstva a stresu za tú úsporu stáli.

Najväčšie jazero v Tatrách spojené s morom?

Oproti plánu sme na chate pri Morskom Oku o dve hodiny skôr, z čoho máme veľkú radosť. Bol som tu ako dieťa, a jediné čo si pamätám je tá nekonečne dlhá asfaltka od parkoviska. Dnes to bolo podstatne rýchlejšie. Je len 7 hodín keď raňajkujeme praženicu, následné každý druhú porciu, kávu a moravský koláč. Ceny oproti Slovensku sú odhadom o 30% nižšie. Za dve kávy a dve praženice platíme 10 eur.

Chata PTTK nad Morským okom je najstaršia vysokotatranská turistická chata, ktorá stojí na morénovom vale vo výške 1410 m n. m. nad Morským okom v Doline Rybiego potoku na poľskej strane Vysokých Tatier.

Morské oko je najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách. Na prvú priečku ho dostala veľkosť necelých 35 ha s maximálnou známou hĺbkou 50,8 metrov. Jazero ľadovcového pôvodu leží v nadmorskej výške 1395,4 metrov. Názov Morské oko nahradil pôvodní názov Rybie pleso. Tento pôvodní názov vznikol vďaka prirodzenému výskytu rýb v jazere, čo nie je v jazerách tohoto typu štandardné. Meno Morské oko vzniklo na základe povesti o tom, že je v podzemí jazero spojené s morom. Toto spojenie sa samozrejme nikdy nepodarilo potvrdiť.

Krásna, náročná a plná turistov

Okolo Morského oka stúpame k plesu Czarny Staw pod Rysami a odtiaľ až na najvyšší vrch Poľska – Rysy. Ľudí je tu viac ako na Václaváku a stúpanie podstatne strmšie ako zo slovenskej strany. Mnoho úsekov je zabezpečených reťazami a na vrchole sa nedá ani hnúť. Celkom masaker oproti ľudoprázdnej Bielovodskej doline. Výhľady na plesá sú prenádherné. Stretol som tu nemecko-americký pár, ktorý so svojimi tromi deťmi zdoláva najvyššie kopce jednotlivých európskych krajín.  

Na Chate pod Rysmi dopĺňame energiu. Slivovica Shell V power došla, musí nám stačiť pivo a maková štrúdľa. Je výborná a z tej porcie sa aj naješ.

Cestou  k Popradskému plesu stretávam sesternicu žijúcu v Nemecku. Posledný úsek z Popradského na Štrbské dokonca preletíme, keďže reštaurácia Furkotka je silná motivácia. Po obede a pive stíhame osobák do Štrby a odtiaľ domov.

The post Od Morského oka, cez Rysy až na Štrbské appeared first on .

O siedmej ráno vystupujeme v Poprade vo veľmi dobrej nálade, ktorú podporili naši spoluobčania tmavšej farby. Ak je Róm slušný, tak aj aj som k nemu slušný a správam sa k úctou. Ale táto partička ma dostala. Vystúpili z vlaku, zapálili cigarety a na upozornenie sprievodkyne, že vlak odchádza len zakričali –  „Čoooo, kurime, ta počkajte kym dokurime.“ Ak toto robili na každom peróne, tak sa tomu meškaniu nečudujem. Po minúte hodili cigarety o zem a šup do vlaku. Nasrali ma statočne, banda nevychovaná. Nakoniec sme sa na tom s Norom pobavili.

Po polhodine a dvoch kávach nastupujeme do novučkého osobáčiku idúceho do Starého Smokovca. Mraky nad Tatrami sa trhajú, slnko sa prediera spoza kopcov a vonku je celkom chladno. Ohrievame sa našim Shell V power, čo je domáca slivovica od Norovho otca. Tretia káva v Smokovci a ideme na to.

Naplánovali sme si dvojdňovú, takmer 50 kilometrovú túru, zo Starého Smokovca do Bielovodskej Doliny a na druhý deň okolo Morského Oka na Rysy. Okruh zakončíme na Štrbskom Plese.

Premýšľame nad zubačkou na Hrebienok, ale 15 eur platiť nechceme – nestojí to za ušetrených 20 minút. V svižnom tempe sme o chvíľu na Hrebienku a objednávame štvrtú kávu. Pripomínam, že je len 8 ráno.

S chatárom Petrasom na Rainerke

Ďalšou zastávkou je najstaršia chata v Tatrách – Rainerova chata a opäť máme šťastie na chatára Petra Petrasa. Turistov je málo, a tak máme čas vypočuť si jeho zážitky pri dobrom čaji a becherovke. Strávili sme tu takmer hodinu a po spoločnej fotke pokračujeme k Zbojníckej chate. Odporúčam jednu z jeho dvoch kníh, ktoré vieš na chate zakúpiť. Nájdeš ju aj v tomto odkaze.

Po ďalšom osviežení (kofola a slivovica) stúpame do strmého Sedla Prielom vo výške 2298 metrov. Úsek je zafixovaný reťazami a v Tatrách ide o jedno z najkrajších a najstrmších turistických stúpaní. Výhľady zo sedla sú nádherné. Veď posúď sám.

Vysoké Tatry ako Yosemity

Zo sedla pokračujeme popri Litvorovom plese a Kačacích plesách do pre mňa nepoznanej Bielovodskej doliny, ktorá sa ťahá až k Tatranskej Javorine na hraniciach s Poľskom. Nádherná zelená dolina plná plies a potokov, úplné iné ako Tatry z našej južnej strany. Pri pohľade do doliny sa cítiš ako v Yosemitoch a nie v Tatrách. Navyše sme tu úplne sami, len kamzíky vyhrievajúce sa na skalách sa lenivo pohnú preč, keď im skrížime cestu.

V táborisku pre horolezcov staviame stan a varíme večeru. Máme v nohách viac než 20 kilometrov, no výhľady a pokoj, ktorý sme tu našli je na nezaplatenie. Večer ešte s dvoma Poliakmi meníme slivovicu za ich bylinnú pálenku a o deviatej zaspávame.

Druhý deň náš čaká Morské Oko, Rysy z poľskej strany a túru zakončíme na Štrbskom plese.

Celú trasu prvého dňa nájdeše na tomto odkaze

The post Cez sedlo Prielom do Bielovodskej doliny appeared first on .

Maňana znamená dnes určite nie, možno zajtra

Mám tri hodiny spánku pred skorým ranným odjazdom do Viedne. Na novú autobusovú stanicu prichádzam s dostatočným predstihom a po hodine jazdy som konečne na viedenskom letisku. Keď vidím tú neskutočne dlhú kolónu ľudí mávajúcich so svojimi COVID PASS chce sa mi plakať. „To lietadlo nemám šancu stihnúť“. Nenápadne obieham ostatných, na čo nie som hrdý, ale inštinkt ma nenechal v štichu. Za normálnych okolností stojím poslušne v rade.

Po dvojhodinovom lete som konečne v La Palma. Po rannej káve v mekáči vyrážam k tri kilometre vzdialenej požičovni bicyklov. Navigácia ma posiela okolo obrovského parkoviska, ale ja to strihnem krížom a budem dúfať v dieru v plote. Nie diera, ale celý panel v dvojmetrovom plote chýba. Ušetrené dva kilometre hrejú na srdci. Po polhodine som na promenáde pred zamknutými dverami požičovne. Čo na tom, že mali mať už hodinu otvorené. Rafael cez telefón sľubuje, že do 5 minút je tam. Nakoniec to bolo 20, ale čert to ber. Ku karbónovému šípu mi zdarma požičal pedále aj prilbu. Maňana znamená dnes určite nie, možno zajtra. Btw. požičovňa sa volá SUNSHINEBIKES. Za karbónový Giant s Ultegra osadením som zaplatil 25 eur na deň. Spravil som si malý research a toto vyšlo najlepšie. Samozrejme vieš si požičať aj bicykel najvyššej úrovne za cca. 80 eur na deň.

Malorka je cyklistický raj

Na tento deň som sa veľmi tešil. Poriadna jazda na preslávených malorských cestách, ktoré na prípravu využívajú aj profesionálni cyklisti. Dokonca som si naplánoval aj trasu a nevydal som sa tak na verím v boha. 155 kilometrov dalo zabrať. Prvých 80 km s vetrom v závese za skupinkou z Česka. Posledných 40 osamote v protivetre ma zničilo totálne a čerešničkou bol výjazd na diaľnicu. Šoféri sú voči cyklistom extrémne ohľaduplní, ale toto prekvapilo aj ich. Za občasného trúbenia som bezpečne došiel k ďalšiemu exitu a dobojoval to až do La Palma. Ak miluješ cestnú cyklistiku tak Malorka v zime je topka. Na webe NACESTY nájdeš desiatky zaujímavých trás.

Bicykel vraciam do požičovne pri západe slnka. Prvý perfektný deň za mnou. Uvidíme, či sa ráno postavím z postele. Za dve eurá pokračujem miestnou MHD do centra. La Palma je na prekvapenie veľké mesto. Žije tu približne polovica celého obyvateľstva ostrova a ten má okolo milión stálych obyvateľov. Každý rok ostrov navštívi ďalších 10 miliónov ľudí, hlavne z Británie, Nemecka a Škandinávie. K tomu pridaj 300 slnečných dní a máš tip top zimnú dovolenkovú destináciu. Časy kedy si Slovák na západe nemohol nič dopriať sú dávno preč. Ceny v reštauráciách podobné a potraviny v supermarketoch určite lacnejšie. Napríklad za tú istú proteínovú tyčinku v LIDL som zaplatil o 30% menej než na Slovensku.

Na hostel som oficiálne pristarý

Ľudia sú pohodoví, milí a bezstarostní. Priamo do malého obchodu som sa natrepal aj s bicyklom a bez rúška. Slovák by ma možno s tým bicyklom vyhodil a nadal prečo nemám rúško a čo ho vlastne otravujem. Tu si pán najskôr poťažkal môj bicykel a nechcel veriť, že váži až 8 kíl. Jeho odhad bol tri. Keď som sa ho spýtal na rúško tak mi jedno podal a ďalej krútil hlavou nad tým super ľahkým bicyklom. Proste pohoda a dobrá nálada.

Totálne vyčerpaný pokračujem z centra ku hostelu. Po 7 hodinách na bicykli vymetám jeden podnik za druhým. Pizzu prekladám zmrzlinou, pivom, gumenými cukríkmi a sladkým pečivom. Po príchode na hostel sa dozvedám novinku. Lacné hostely na Malorke sú vyčlenené ľudom do 30 rokov. Každý kto má viac potrebuje špeciálnu HOSTELLING INTERNATINAL MEMBER CARD za 10 eur platnú jeden rok. Logika je v tom, že ak máš 30 a viac tak pravdepodobne zarábaš a mal by si aj viac zaplatiť. Príde mi to fair, hlavne potom, čo mi hneď po príchode Angličan James nalieva gin tonic v pomere 2:1. Táto karta je zároveň celkom slušný icebreaker a námet na smalltalk. Pri automate na špunty ospevuje dve krásne Češky, ktoré takisto prišli na Malorku za cyklistikou. „Oh my GOD, you guys are so fit“, ospevuje slovensko-český životný štýl a nadáva na tlstých Britov nalievajúcich sa pivom. Tak máme radi šport, to je jasné.

Hlava deravá, stratil som hodinky

Češky Tereza a Lenka sú skutočne fajn baby. Prišli tu na 10 dní a majú v pláne zjazdiť celý ostrov. Po prvom extrémne silnom drinku GIN TONIC v kombinácii s mojim RECOVERY drinkom z lekárne idem radšej do sprchy, kým som toho ešte schopný. Ďalší drink je môj posledný, lebo zajtra príde Noro a Vojta a musím byť v kondícii pred ďalším programom.

Budím sa skoro, akurát na koniec štvrťfinále medzi Slovenskom a USA na OH v Číne. Predĺženie už nesledujem, lebo zisťujem zásadnú vec. Nemám hodinky. Na izbe nie sú, medzi vecami tiež nie a v sprche už vôbec nie. Prehľadal som všetko, no neúspešne. Lenke nechávam moje číslo, ak by sa náhodou našli. Postup do semifinále má pre mňa horkú príchuť. Bez športových hodiniek som polovičný človek.

V MHD smerom do centra som si uvedomil, že som neprehľadal špinavý cyklistický dres, ktorý som aj s nechutne smradľavými ponožkami natlačil a na tri uzle uväznil v igelitovej taške. Samozrejme, tá je na spodku batoha, takže ho v autobuse celý vyhodím a otvorím tu toxickú zbraň. Hodinky sa našli! Wow, som znova šťastný.

Viac info a zaujímavostí sa dočítaš napríklad na tomto webe – https://zaujimavosti.net/cestovanie/mallorca-zaujimavosti-miesta-plaze-ktore-musite-na-ostrove-spoznat/

The post Malorka, cyklistický raj appeared first on .

Barcelonetta – malá Barcelona

Budík zvoní o jednej ráno. „Ideme?“, pýtame sa po hodine spánku jeden druhého. Pobalené máme, ale vlak z Martina do Bratislavy samozrejme mešká. Najskôr 10 minút, potom 20, nakoniec 30. Možno by bolo lepšie ísť autom, takýmto tempom meškania ani to lietadlo nestihneme. Riskli sme to, keď pani na stanici prisľúbila, že vlak meškanie stiahne. Mala pravdu, do Bratislavy sme prišli včas.

O dve hodiny sme na ostrove medzi Talianskom a Španielskom v Tyrhénskom mori. Celkom chladno, ale je koniec októbra, takže nejaké trópy nemôžeme čakať. Autobus z letiska do mesta ide vždy o „celej“ a stojí 1,30 Eur. Lístok nezabudni kúpiť v automate v príletovej hale. O niekoľko desiatok minút sa už prechádzame starovekým centrom tohto neveľkého mesta zvaného aj Barcelonetta – malá Barcelona. Prečo? V 14. storočí Aragónci dobyli Barcelonu a mnoho Kataláncov sa presídlilo práve tu. Aj preto je v meste katalánčina jedným z oficiálnych jazykov.

Alghero je jedno z mála miest na Sardínii, ktoré si zachovalo takmer neporušené hradby a veže obklopujúce mesto. Toto mesto dal postaviť rod Doria v rokoch 1102 až 1112 a prvé opevnenia sa začali stavať iba o niekoľko desiatok rokov neskôr. Zaujímavosťou je, že hradby, ktoré bránia mesto, sú venované slávnym moreplavcom ako Krištof Kolumbus či Fernando Magalhães. Navštíviť môžete pevnosti, mestské veže alebo prímestské veže. Názov Alghero pochádza zo stredovekého latinského Aleguerium, čo je označenie pre morské riasy.

Gelateria na každom rohu

Náš apartmán priamo v centre mesta sa nachádza ani nie 5 minút od zastávky autobusu. Sme prekvapení na množstvo turistov, ktorí tu mimo sezónnu zavítali. Samozrejme lacné letenky sú magnet pre Slovákov a Čechov, ktorých je tu snáď viac ako domácich.

Navigácia nás doviedla priamo pred malý byt milej pani Francesci, ktorá nás už čaká a následne dobrú polhodinu oboznamuje so všetkým podstatným. Kam sa ísť najesť, kedy ako na akej pláži fúka, o koľkej treba vyniesť smeti pred dvere. Jej starostlivosť je úžasná, ale mne už padajú oči po prebdenej noci vo vlaku. Taliani vedia čo sa patrí a v chladničke nám nechala pivo na uvítanie.

S Evkou vyrážame do mesta nájsť nejaké jedlo. Zaujala nás maličká pizzeria v úzkej uličke lemovaná historickými budovami. Všetky stoly sa kývu na kamennej dlažbe. Čašníčka ich s úsmevom trošku zatrasie a hneď je to lepšie. Zlú pizzu si v Taliansku nedáte, takže túto tému netreba ani spomínať.

O tretej sme zaspali ako zabití. Trošku sa na seba hnevám, veď som neprišiel do Talianska spať. Ale starnem a telo si vypýta keď mu treba a tiež nejde o žiadnu aktívnu dovolenku. Prvý deň sme zakončili trojitou zmrzlinou, ktorá je tu skutočne vynikajúca a vlastne každý ďalší večer končí rovnako. Jeden kopček za 2,50 Eur, dva kopčeky za 3 a tri kopčeky za 3,50. Študoval som predsa ekonomiku a je jasné, do akej varianty som šiel. Gelateria je všade, ale tá najlepšia je na ulici Via Gilbert Ferret.

Cattedrale di Santa Maria Immacolata di Alghero

Večer sme zakončili prechádzkou a pohárom vína priamo v srdci historického mesta v malom podniku s názvom SardOa hneď vedľa Cattedrale di Santa Maria Immacolata di Alghero. Stavba katedrály začala už v 16. storočí a dokončená bola o 200 rokov neskôr. V katedrále je osemboká zvonica, ktorá je dominantou celého mesta. Samotnú katedrálu tvorí päť hviezdicovo usporiadaných kaplniek a v ich interiéru nájdete krásny mramorový barokový oltár. Tato katedrála je typická pre goticko-katalánsky sloh, ktorý bol rozšírený v Taliansku prevažne v časoch španielskej vlády.

The post Alghero, malá Barcelona appeared first on .

Všetci ešte spia, takže opatrne balím veci a po strmých drevených schodoch schádzam dole. Tak som si dával pozor, že som nakoniec zobudil úplne všetkých. Z rozopnutého batoha vypadla sklenená zaváraninová fľaša, ktorej obsah (slivovicu) sme už vypili. S rachotom poskakuje po schodoch až dopadne do rohu chodby v neporušenom stave.

O pol piatej sme na ceste do Smutného sedla. Padajúca hmla je nepríjemná a kráčať takto skoro do kopca je fakt za trest.

„Prečo si to robíme Noro?“

„Lebo sme ko…ti“, so smiechom odpovedá Norbi.

Ťažké ráno v Smutnom sedle

Tak rád by som bol v teplej posteli. Zajtra ráno keď v nej budem tak si musím pripomenúť tieto pocity a budem si ten komfort postele sakra vážiť. Po necelých dvoch hodinách sme konečne v sedle. Na hrebeni fúka a je ukrutná zima. Lenže sa musím prezliecť zo spotených vecí. Takže najskôr všetko dole a potom dve tričká, mikina, páperová vesta a bunda na to. Páperku natiahol aj Noro, vraj prvýkrát trekuje v páperke. To len na margo toho, aká zima nám musela byť.

So skrehnutými rukami raňajkujeme makovú štrúdľu a zapíjame ju ľadovou vodou. Ach jaj, kafíčko by bolo v tej chvíli fajn. Ďalej pokračujeme po hrebeni cez Plačlivé smerom k Ostrému Roháču. Tá hmla ako by bola čoraz svetlejšia a slnko ju určite čoskoro prerazí. Snáď sa tak stane ešte pred prechodom Ostrého Roháča, ktorý je zabezpečený reťazami.

Ostrý Roháč po reťaziach

Trvá to len pár sekúnd a hmlu strieda azúrová obloha. Tých niekoľko okamihov kedy vietor rozmetal všetky oblaky bol skutočne famózny. Určite sa potešilo aj stádo kamzíkov, ktorých je v Západných Tatrách neúrekom. „Preskakujeme“ Ostrý Roháč a ďalej na Volovec. Tu sme si dopriali prestávku na jedlo. Pri prežúvaní ďalších proteínových tyčiniek čumíme na ďalší kopec. Výstup na Hrubý Vrch vyzerá dosť komplikovane, hlavne je celá severná stena pod snehom a nevidíme tam žiadnu cestičku. Na značke píšu dve hodiny a budeme radi ak to za ten čas stihneme. Nakoniec to bola oveľa jednoduchšie a nechce sa nám veriť, že sme to zvládli za hodinu. Z hrebeňa máme krásne výhľady do Poľska, na Roháčske plesá a tiež do Jamnickej doliny, ktorej dominujú rovnomenné plesá. Ostrý Roháč odtiaľto vyzerá ako švajčiarsky Matterhorn.

Trasa ďalej pokračuje cez mne dobre známe kopce Jakubiná, Vyšná Magura, Ostredok a Nižná Magura. Tu si užívame teplé počasie a nádherné výhľady na najvyšší kopec Zapadných Tatier – Bystrá, týčiaci sa nad Račkovou dolinou a tiež Kriváň v pozadí. O tretej poobede sme v ústí  Úzkej doliny a dvojdňová túra je tak úspešne za nami. K mojim rodičom do Kokavy je to na skok. Prišiel pre nás brat a mamina nás už čakala s plechom rezňov a zemiakovou kašou. Po tých sladkých tyčinkách  a desiatkach kilometrov v nohách to bola po dvoch dňoch zaslúžená odmena.

The post Roháče, cez Smutné sedlo do Račkovej appeared first on .