Pred zhruba mesiacom som sa vrátil z Južnej Ameriky a som rád, že som po troch mesiacoch opäť doma. S odstupom času som si uvedomil, čo mi z môjho cestovateľského života chýba. Všetko, čo v nasledujúcich riadkoch spomeniem je zároveň moja motivácia vyraziť do sveta opäť a inšpirácia pre Vás, že keď môže obyčajný chalan z Liptova, tak môžete aj Vy. Cestovanie je moja láska a najbližšie letím do Kirgistanu.

Bol som slobodný ako vietor

Počas 90 dní som vo svojom 60 litrovom batohu vláčil celý svoj život. Oblečenie, stan, spacák, karimatku, jedlo a elektroniku. Na letisku mi to zvážili na 14 kilogramov a za celý čas mi z materiálnych vecí absolútne nič nechýbalo. Mal som strechu nad hlavou, teplý spacák, pár kusov oblečenia a vždy niečo pod zub a zdravé nohy, ktoré ma vždy doviedli do cieľa. Cítil som sa slobodne s pocitom, že skutočne žijem tento svet.

Zdravotne som sa cítil skvele

Párkrát som poriadne vymrzol, boli noci keď som nezažmúril oka, alebo som spal len pár hodín. Boli dni keď som nič nejedol. Denne som nachodil priemerne 18 tisíc krokov, s batohom na chrbte. Raz som sa takmer utopil a v Cochamo som takmer spadol zo skaly. V Torres del Paine ma takmer odfúklo a ráno tam bola taká zima, že som mal na seba všetko oblečenie a ponožky na rukách. Pred odchodom som mal zdravotné problémy, ktoré však už po pár dňoch cestovania zmizli. Pohyb a menej jedla je liek na všetko. Za 90 dní som zjedol preventívne jednu tabletku paralenu, inak som nemal žiadny problém. Kúpal som sa v ľadovej vode, zobúdzal sa do zasneženého rána a ani raz som neochorel, dokonca som nemal ani nádchu, alebo kašeľ. Napriek nedostatku spánku a obrovskej fyzickej aktivite som bol v perfektnej kondícii.

Čerstvý vzduch a čistá voda

Patagónia je  miesto, kde je ešte zachovaná panenská príroda. Dokonale čistý vzduch a voda sú hlavnými dôvodmi, prečo som sa cítil tak dobre. Vodu môžete piť rovno z potoka a žiadna balená voda sa jej nevyrovná. Dýchate zhlboka a máte pocit, že ten vzduch je súčasť vášho jedálnička.

Žiadny stres

V podstate riešite len tri veci, kde budete spať, čo budete jesť a kam pôjdete. „Back to the roots“, žiadne hlúpe aplikácie, televízia, správy, reklamy, žiadne naháňačky. Málokrát som sa pozrel na hodinky. Ráno som vstával za svitania a po západe slnka som zaspával v mojom malom stane. Ráno som sa hodil do rieky, umyl zuby, zjedol trošku ovocia s vločkami a vyrazil za novým dobrodružstvom. Stopom, autobusom, pešobusom. Na čase nezáležalo, cesta bola cieľ.

Ľudia, ktorých som stretol

Počas svojej cesty som stretol ľudí, ktorí ma veľmi inšpirovali. Žijeme vo svete, v ktorom sú peniaze,  spoločenské postavenie akýmsi odzrkadlením úspechu. Kto má peniaze, pekné auto a dom, tak ten je úspešný. Pre mňa bol úspešný Ramiro, môj „guide“ na šesť tisícovku, ktorý celý život robí to, čo ho baví a navyše plní sny ľudom ako ja. A takisto švajčiarsky pár Helena a Thomas, ktorí vymenili švajčiarsku pohodu za bojové podmienky v Bolívii a snažia sa zlepšiť budúcnosť deťom, ktoré v živote nemali toľko šťastia. A takisto obyčajní robotníci na severe Čile, ktorí mi dali vodu a nechali ma u nich prespať. Tých ľudí, ktorých som stretol bolo ďaleko viac. Ďakujem všetkým, ktorí boli súčasťou mojej cesty.

Jedlo, ktoré som jedol

Jedol som podstatne menej a lepšie. V supermarkete som bol raz za týždeň, inak som nakupoval na ulici. Mango, avokádo, quinoa, paradajky, ryby, všetko čerstvé. Ozajstné jedlo. Žijeme v ilúzii, že v supermarketoch máme možnosť voľby a jedlo je rozmanité. 90% z toho čo tam je sa skladá z cukru, múky, stabilizátorov a palmového oleja. Inak zafarbené, v inom obale a s iným názvom. Počas 90 dní som schudol 8 kíl, ale cítil som sa silnejšie ako kedykoľvek predtým. Na raňajky vločky s čerstvým jogurtom a ovocím. Na obed buď nič, alebo avokádo s pečivom a syrom. Na večeru quinoa, ryža, vajíčka a veľa zeleniny. Mäso som mal raz za týždeň. Denne som vypil 4 až 5 litrov vody. Ovocie a zelenina mi v Európe veľmi chýbajú. Našťastie sa blíži leto

Zbytočnosti, ktoré mi nechýbali

Počas 90 dní som nosil jedny a tie isté dlhé nohavice a jedny krátke rifľové nohavice, jedny topánky a asi štvoro tričiek, ktoré som točil dokola. Ďalej jedna vetrovka, jedna mikina a jedna šiltovka. Priznávam, tešil som sa, že si doma konečne oblečiem niečo nové a voňavé, ale inak som to nijako neriešil. Tento blog píšem z pražského bytu, v domácnosti o dvoch ľuďoch sú tu 4 telefóny, tri počítače a jeden ipad. Je nám to treba ?   Moja kozmetická taška obsahovala kefku, pastu a obyčajné mydlo. Napriek tomu, bola moja pokožka svieža a zdravá.

Tešil som sa z maličkostí

Pivo bola odmena za niekoľkodňový trek. Teraz si dám niekedy dve po práci, bez zásluhy. Každý večer som sa tešil na instantnú kávu, ktorá bola hnusná, ale stála to bola horúca káva. Keď som objavil sušené mlieko, tešil som sa ako malý chlapec. Doteraz si pamätám tú skvelú chuť Neskafé so sušeným mliekom a lyžičkou cukru.  Skákal som meter a pol, keď mi po 5 hodinách zastalo auto a odviezlo ma 50 kilometrov ďalej. V tej chvíli som vyhral jackpot. Tešil som sa vtedy, keď som sa ráno zobudil vyspatý v suchom spacáku, alebo keď ma Helena a Thomas privítali s Cuba Libre. A vždy som sa veľmi tešil, keď som vyšiel na kopec a videl tú nádheru okolo seba. Každý cestovateľ mi dá za pravdu, že najväčšia radosť je, keď si operie a zrazu je všetko čisté, suché a voňavé.

Robil som šialené veci, ktoré sa ukázali ako najlepšie

Miesto platenia za loď, ktorá by ma previezla cez jazero Pehoe som si k 30 kilometrom pridal ďalších 20 a jazero obišiel. Za celé 4 hodiny som nikoho nestretol, spoločnosť mi robili len krásne výhľady a pár divokých koní, ktoré mi skrížili cestu. V prístave som potom sledoval turistov, ako sa tlačia v malej loďke, ktorá ich previezla cez jazero. Vravím si, „Toto za 30 eur? Spravil som najlepšie, ako som mohol“. Jednu noc som si stan postavil vedľa rieky Rio Puelo v Čile. O druhej v noci ma zaliala voda a musel som zachraňovať stan, seba a batoh. Nakoniec som obišiel len s mokrými vecami a natrhnutým stanom. Skoro som sa posral, ale teraz sa na tom dobre bavím. Nezáleží, či je zážitok dobrý či zlý, hlavne nech je silný.

Žijeme len jeden život

Zamyslite sa, ako rýchlo Vám ubehnú tri mesiace. Vianoce, leto a tak dokola. Letí to ako vietor. Moje tri mesiace v Južnej Amerike boli ako jeden celý život. Stále sa niečo dialo a každý deň bol unikátny. Bol som unavený a keď som došiel na koniec svojej cesty, povedal som si, „Som unavený a teším sa domov“. Tak to má byť. Bol som ako potôčik, ktorý vyvrel v Lime a skončil ako obrovská rieka Rio Baker až na juhu Patagónie. Ušiel som 8000 kilometrov, kým som dorazil do cieľa a budem si pamätať každý jeden.

The post 8000 km, pamätať si budem každý jeden appeared first on .

„Ako ťa to môže baviť? Cestovať sám, to musí byť strašná nuda! Nebojíš sa? Nie je ti smutno? Čo, keď sa ti niečo stane? Kto ti pomôže? Zbijú ťa, okradnú ťa, si blázon! Vážne ťa obdivujem, ja by som sám fakt nikam nešiel“.

Toto sú najčastejšie vety, ktoré počúvam od svojich kamarátov a rodiny, keď im oznámim ďalšiu  sólo cestu. V 25. rokoch som išiel s partiou 6 ľudí na Hawaii. Síce som totálne nekonfliktný typ, aj tak nám bezproblémová idylka vydržala dva dni. Jeden chcel tam, druhý inam, ona chcela pláž, on chcel turistiku. Postupne sme sa rozdelili na tri skupiny, ktoré mali úplne inú predstavu a viac než cestovanie sa riešili problémy medzi nami, čo komu vadí a kto má pravdu. Vravím si, „do pekla, to snáď nie! Sme predsa na Hawaii, tak neriešme, či si v požičovni požičiame červené, alebo modré auto a nebuzerujte ma za stratené kľúče od auta

Po 6 rokoch cestovateľských skúseností Vám poviem niekoľko  dôvodov, prečo je lepšie cestovať sólo.

Necháte doma Váš „nudný stereotyp“ a vstúpite do nového sveta

Z akého dôvodu mám ísť do tramtárie, ak sa budem rozprávať s kamošom po slovensky, budem s ním riešiť domáce problémy, prácu, vzťahy  a nedajbože Fica s Bašternákom, niekde na Machu Picchu. Cestujte sami a zabudnete, že nejaké slovenská, každodenná rutina existuje. Myslím, že cestovať len preto, aby sme videli pamiatky, pováľali sa na pláži je len zlomok z toho, čo nám cestovanie ponúka. Vydajte sa na cestu sólo  a vyťažte z toho čo najviac. Couchsurfing je skvelá príležitosť ako získať „local experience“.

Spoznáte ďaleko viac ľudí

Je to paradox, ale koľko ľudí ste spoznali, ak ste cestovali sami a koľko ak ste boli v skupine? V Barme som cestoval s kamošom a pamätám si dvoch, s ktorými sme pár dní cestovali a s ktorými sme sa fakt skamarátili. Na Zanzibar som šiel sám a za rovnaký čas som cestoval s 11 cestovateľmi z Nemecka, Lotyšska, Francúzska atď. Ak sme s niekým, nemáme takú potrebu nadväzovať kontakty, ale ak cestujeme sami a chceme sa socializovať, nemáme na výber. Musíme osloviť niekoho nového. Verte mi, ľudia čo cestujú sú v 95 percentách fajn, aspoň na pár dní

Žiadne kompromisy

Najväčšia výhoda, akú vám sólo cestovanie dá. Žiadne dohadovanie či ísť tam, alebo inam, kde ísť na obed, kde prespať, kde sa koľko zdržať, žiadne čakanie na druhých. Proste sloboda. Ak s niekým naplánujete cestu, máte tendenciu ju aj spoločne  dokončiť, i keď to nie je ideálne a samotné cestovanie si neužívate. Miesto toho čakáte, až bude utrpeniu koniec. Lenže, ak sa stretnete na cestách, ste spolu len do momentu, kým je to zábava a vyhovuje to obom. Po pár hodinách, týždňoch sa cesty rozídu a ostanú Vám pekné spomienky a nejaká spoločná fotka v telefóne.

Ste presvedčený, že cestovať “sólo” je nuda? V tomto blogu Vám poradíme,  s akými typmi ľudí radšej necestovať.

 Vystúpite z komfortnej zóny

Úprimne, už aj mne ide táto otrepaná fráza na nervy, ale musím ju spomenúť. Prečo ľudia necestujú sami? Pretože sa boja a neveria si, že to zvládnu. Ak ste spoločenský typ, nemáte inú možnosť, len prekonať hanblivosť, alebo čokoľvek iné a prihovoriť sa druhému. Nič zlé sa nestane, v drvivej väčšine prípadov sa to zvrtne minimálne na fajn rozhovor a niekedy aj na oveľa viac

Vnímate seba a okolie

Sadnete do busu a veziete sa aj 10 hodín peruánskou púšťou,  sledujete lamy, sopky a premýšľate o sebe, o živote, nikto vás nevyrušuje. Mentálny detox, bez ľudí, internetu, televízie. Je super byť niekedy sám, tak sa toho nebojte

The post Prečo je dobré cestovať sólo? appeared first on .