Guatemala -

Prvé dojmy z Guatemaly

Marcel — Mon, 18 Apr 2016 07:15:56 +0000

Z Mexika prechádzam cez Belize na guatemalské hranice Všetko je spočiatku iné ako v Mexiku. Za posledné peniaze kupujem na hraniciach chipsy,samozrejme ako gringo som ich 3 krát preplatil. Všade ozbrojení mladí chlapci, vojaci, väčšina z nich nemá snáď ani 20 rokov Sú v celej Guatemale. Strážia banky, obchody, ale aj kaviarničky. V jednej ruke brokovnica, v druhej mob. Aj takéto veci tu zažijete.

Mladá žena žobrajúca na ulici v meste Quezaltenango, ktorá kojí dieťa, jednou rukou objíma staršie dieťa a tú druhú má natiahnutú a prosí o peniaze. Staručká predavačka v obchode, ktorá sa ma pýta, koľko stoja tie cookies, ktoré chcem kúpiť. Vravím 4 Q, toľko som platil včera. Prikývne a vydá mi z 5 Q bankovky.

Cestujeme v chicken buse, staré americké školské autobusy stále dosť dobré na Guatemalu. Nie však žlté, ale pomaľované všetkými možnými farbami, symbolmi a vzormi. Na každej zastávke nastúpia deti a snažia sa nám predať ovocie, žuvačky, banány v čokoláde za pár Q. Mladý muž nám v buse spraví polhodinovú prednášku o geografii zeme a potom ponúkne mapy celého sveta za 1 euro. Iné deti sa nás snažia prekabátiť.

Nechávame kajaky na jazere Atitlán, keď sa po hodine vrátime, chýba nám jedna vesta. Jeden z chlapcov „náhodne“ vestu nájde pod mostom a ohovorí svojich kamarátov, zlodejov. Za nájdenie od nás pýta peniaze, samozrejme, že vieme o ich „organizovanej zločineckej skupine“, ale vieme aj to, že nám tých pár Q chýbať nebude a oni budú radi, že čo to zarobili na gringoch. Iné decko, o čosi staršie, predáva drogy, kokaín, trávu, hríby. Po krátkej konverzácií odmietame všetko čo ponúka. Nahnevaný sa nám vyhráža, že je gangster tohto mesta, že má kamarátov a že nás zabijú. Je nám to smiešne, násťročné dieťa sa vyhráža smrťou. Radšej sme ticho, nikdy neviete či nemá u seba nôž, alebo niekde ukrytých 20 ďalších sopliakov.

V dedinke San Marco sledujeme miestnu horskú ligu. Modrí majú dresy Interu Miláno a hrajú len ôsmy oproti jedenástim žltým. V strede ihriska mláka a sem tam zelená tráva. Zopár divákov, ale policajná ochrana nesmie chýbať. Prechádzame ulicou a hľadáme reštauráciu, z každej strany sa na nás vyroja čašníci, prekrikujú jeden druhého bojujúc o každého turistu.

V San Pedre pri jazere Atitlán nachádzame reštauráciu s výhľadom na jazero. Objednávame hamburger, hranolky, steak, pizzu, ďalšie hranolky, zeleninový šalát. Na pitie si dávame Cuba Libre, drink stojí len o 10 centov viac ako fľaška vody. Dávame si ich šesť, zaplatíme 12 eur a tešíme sa, ako dobre sme nakúpili.

Na trhu v Quezaltenangu nachádzame market. Ovocie je tu ako burina, avokádo a mango za ktoré doma platíme pomerne veľa tu rastie všade. Samozrejme chutí oveľa oveľa lepšie ako to naše „slovenské“. Jedno ráno po treku na Indian Nose čakáme na spoj do San Pablo. V obchode si pýtam sladké pečivo. Na cenovke vidím 3Q ale babička odo mňa pýta 3,50 Q. Nahnevane sa pýtam prečo. Odpovie mi stručne a jasne, Tu eres gringo! Som biely a preto platím viac, to je fair. Z mestečka na kopci Santa Clara schádzame starým pickupom. Stojíme na korbe auta s ďalšími 7 ľuďmi, držíme sa tyče pozdĺž korby auta a sledujeme tie hlboké rokliny pod nami. Dole ideme veľmi pomaly. Keď konečne prídeme do San Pabla, dozvedáme sa, že brzdy na aute nefungujú.

V škole, ktorú tu navštevujem sa od svojho učiteľa dozvedám kadečo o Guatemale. Krajina má problémy s rasizmom. Miešanci mayov a europánov sa vyvyšujú nad tradičnými indiánmi. Priemerná mzda v krajine je cca. 200 USD a majú tu 35 % nezamestnanosť. Ľudia ale pracovať musia. Guatemala tak ako iné krajiny strednej a južnej Ameriky nepodporujú chorých, nezamestnaných, matky na materskej. Na ulici sa teda robí business. Stánky s jedlom, domácimi výrobkami, suvenírmi, market s ovocím, zeleninou, lacnými napálenými filmami, elektronikou, topánkami atď atď.

Guatemalu vraj ovláda 20 bohatých rodín, ktoré riadia všetko podstatné v krajine. Je tu veľká korupcia, ak niečo chcete, musíte niečo dať aj vy. V hotely v Antigua sa pýtame na bus na jazero Atitlán. Shuttle stojí 80 Q a ani o cent menej. Chlapíkovi teda dáme pivo a hneď nám povie aj to ako sa dostať na jazero o polovicu lacnejšie. Rodine u ktorej bývam som nakúpil kopec ovocia, na druhý deň už mám na raňajky dva krát toľko ako na večeru deň predtým. K rodine patrí aj 4 ročná slečna Deborah, neskutočné to dievča. Každé ráno ma kontroluje či si umývam zuby dostatočne dlho a vždy sa nahnevá keď namočím lyžičku od kávy do cukru.

Za hranicami s Belize do nášho shuttle bus nastúpi chlapík, ktorý nám vraj chce pomôcť. Odporučí nám agentúru, kde si treba kúpiť výlety do okolia alebo cestovné lístky do ďalších miest. Vraj je to jediná agentúra a jediná možnosť ako sa dostať ďalej. Za lístok do Antigua z mesta Flores chcú 390 Q, príde mi to veľa a tak nekupujem nič. Celý autobus mu však naletel. Samozrejme v meste nachádzam kopec ďalších agentúr. Už nie za 390 Q, ale postupne za 350 a 300. V ďalšej je to už za 275 Q a tak to kúpim. Samozrejme sa spýtam na cenu v agentúre za rohom, cena je 250 Q. Nakoniec sa pýtam v agentúre koľko ten ticket naozaj stojí. Slečna sa na mňa usmeje a povie 200 Q. Ale hneď mi zopakuje, že v ich agentúre si môžem odložiť batoh a majú aj sprchu.

Guatemala je svojská krajina s úžasnou prírodou. Majú tichý oceán, karibské more s čiernymi sopečnými plážami, majú historické koloniálne mestá. Majú sopky, mnohé z nich aktívne. Na sopke Pacaya si ešte teraz dva mesiace po erupcii môžete na tvrdnúcej láve opekať mäso. Majú pralesy a mayské ruiny. Momentálne som v polke svojho tripu po Guatemale, ešte ma tu toho čaká veľa.

Najbližšia zastávka Rio Dulce, hostel priamo na rieke a vodopády s 35 stupňovou vodou. Konečne sa zohrejem, tu v Quezaltenangu je poriadna zima. Doobedu slnečno ale o druhej poobede so železnou pravdepodobnosťou dážď. Cesty sa tak na pár hodín zmenia na malé špinavé rieky.

Sopka Aqua nad bývalým hlavným mestom Antigua. Sopka toto mesto niekoľko krát zničila

The post Prvé dojmy z Guatemaly appeared first on .

Ako sa dostať z Cancunu v Mexiku do Antigua v Guatemale

Marcel — Wed, 13 May 2015 08:43:04 +0000

Najlacnejšia možnosť je autobus. Môžete zobrať lokálne busy, ktoré sú lacnejšie, ale zoberú kopec z drahocenného času. Z Cancunu sa za 6 hodín dostanete do mesta Chetumal, ktorý je na hraniciach s Guatemalou a Belize. Lístok spoločnosťou ADO stojí 350 Pesos. Lacnejšia variante je MAYAB za 220 pesos, ale u nich sa dá platiť len cash. Chetumal je pokojné mesto a ak tam ostanete jeden deň, vôbec nič sa nestane. V centre nájdete kopec hotelov, osobne neodporúčam hotel Brasilia, veľmi milý personál ale izba horšia ako basa. Pri nemocnici „Morelos Hospital“ si zoberte taxík do mestečka Bacalar za 35 pesos. Nebudete ľutovať. Za cca 6 Eur si môžete zobrať „boat tour“, krásne karibské more, jeden meter hlboké aj 100 metrov od pobrežia a zrazu „cenote“ diera v zemi hlboká aj 60 metrov so sladkou vodou. Plus uvidíte pirátsky prieplav. V Bacalare som sa zahral na američna z New York a miesty mexikánci mi brali jednu coronu za druhou.

Každé ráno o siedmej chodí shuttle bus z Chetumal, ADO Bus Station do mesta Flores v Guatemale. Trip zabere asi 9 hodín. Je to jediná možnosť ako sa dostať do Guatemaly cez Belize, čo je oveľa kratšie ako z opačnej strany. Lístok stoji 450 pesos ( 25 Eur ) a je to boj, autobus nemá klímu, zmestí sa tam 22 ľudí, takže odporúčam zakúpiť lístok skôr. Po krátkej chvíli sa dostanete na hranice s Belize. Všade na nete som čítal že poplatok, ktorý sa platí pri opustení Mexika je 200 pesos, platil som však 306 pesos. Bežná kontrola na hraniciach a smer Belize City, kde má autobus malú prestávku. Pôvodne som plánoval nejaké dva dni ostať, ale krajina a ľudia sa mi vôbec nezdali. Cez Belmopan sa dostanete na hranice s Guatemalou. Ďalší poplatok za opustenie krajiny 15 USD a poplatok pre vstup do Guatemaly 20 Quetzal ( 2 eura ).

Do Flores, inak krásne mesto na ostrove obklopené jazerom sa dostanete za ďalšie asi 3 hodiny. Pozor na tzv. miestnych, ktorí nastúpia pred Flores a pracujú pre agentúru a povedia Vám, že je to jediná agentúra v meste a teda nemáte inú možnosť ako tú ich. Všetci v buse sa odrbali, kúpili lístok do Antigua za 390 Quetzal ( 40 Eur ). Mne sa to zdalo veľa a samozrejme vo Flores som našiek kopec agentúr ktoré predávali lístky na bus alebo výlety do okolia. Nakoniec som autobus do Antigua kúpil za 275 Quetzal, ale dá sa aj lacnešie. V agency mi povedali že do Guatemal City stojí lístok priamo z autobusovej stanice 200 quetzal, plus shuttle Guatemala City – Antigua cca 30 Quetzal.

Čiže relatívne pohodlne sa dostanete za cca 24 hodín z Cancunu do Antigua a cena cestovných lístkov aj s poplatkami na hraniciach je okolo 100 Eur. Jednosmerná letenka stojí cca 220 Eur.

The post Ako sa dostať z Cancunu v Mexiku do Antigua v Guatemale appeared first on .

Top 5 Latin countries I have visited

Marcel — Tue, 12 May 2015 13:16:29 +0000

Here is my Top List of Latin Countries I have visited. Every country is unique and special. If u never been in Central or South America make sure these countries are on your list. If u cant make decision where to go first, dont hesitate to email me and I ll be glad to help you

Peru is definitelly the best and the most amazing country I have visited. I have spent here almost half year, mostly in Lima, which is not very nice city, but their disorganize public/private transportation is experience what u need to take. Try Lomo Saltado and Ceviche, drink Cusceňa beer and Pisco Sour. Go to Larcomar and observe breath taking sunset above Pacific Ocean. Do Salkantay Trek, which is the most difficult and the most beautifull way to discover Machu Picchu. Go and Visit Aymars still living in traditional way on Urus Island on Titicaca Lake. Do sandboarding in Huacachina Desert off by Ica town. If You need beaches, sun, party and ocean go up north to Mancora Beach on boarder with Ecuador.

Guatemala is my favourite Central American country. It is still not so discovered compare to Costarica or Mexico but its beatifull. Active volcanos, black beaches, Mayan ruins, Antique Cities, everything you are looking for is here. Its great country for studying Spanish. For approx 130 USD You will get homestay family, 3 meals per day and 25 hours of Spanish with private teacher. If u are coming to Guatemala make sure You will visit old capital city Antigua, Mayan Ruins in Tikal, layback town of Rio Dulce, beautifull National Park Semuc Champey and Lake Atitlan surrounded by 7 volcanos. If u looking for adventure where safety is not first You need to come to Guatemala. Low Budget backpackers will love it here.

Costarica or Switzerland of Central America. Very very expensive country but definitelly worth every dollar. The happiest people on the Earth live here. Costarica is really small country but You will need months to discover it. More than 20% of the land is covered by National Parks. On Pacific coast go to Manuel Antionio National Park and observe animals around, dont forget to try grilled mahi mahi fish, delicious. Have a party on peninsula of Nicoya, Montezuma and Santa Teresa are really good spots. Visit town La Fortuna in Arenal National Park and do the longest zipline of Central America in Monteverede National Park. On caribbean coast go to Puerto Viejo and Manzanillo and visit Peter and his house on the tree. Only one in entire world.

One of the poorest Central American coutry between Honduras and Costarica. I havent seen that much but what I spent 4 days on Ometepe Island created by two volcanos, Concepcion and Madera. Amazing place when time has been stopped. There is a lot of things to do, do hike on one of volcano, or both Madera is very hard, Concepcion is hell, take rest at Ojo de Agua, natural pool and treat yourself with COCO LOCO drink, which is coconut water, pineapple and Flor de Cana, traditonal rum of Nicaragua. Only 4 USD for a liter, friendly country for lowbudget travellers.

Mexico is just huge country and I purchased very cheap ticket from Germany to Cancun so only Yucatan I have done. Dont spend too much time in Cancun, its very fancy and crowded place. Head south to Tulum with beautifull Mayan Ruins on shore. Hippies City with amazing atmosphere. Visit at least three Cenotes, which are deep holes / caves in the earth with pure fresh water. Food is just amazing here. You really dont need to eat in expensive restaurant. There is street food everywhere with original mexican taxos, burritos, quesadilla and of course, Corona and Tequilla. Visit Mayan ruins Coba, not so expensive and not so crowded as Chicen Itza.

The post Top 5 Latin countries I have visited appeared first on .

Krásna Antigua a tajomné Atitlán

Marcel — Fri, 06 Mar 2015 20:54:54 +0000

Blog pre všetkých, ktorý zvažujú dovolenku resp. poznávací zájazd po Guatemale. Pred pár mesiacmi ma ani nenapadlo, že by som mohol túto krajinu strednej Ameriky tak dobre precestovať. Všetko sa to začalo v marci keď som si kúpil letenku do Mexika a pár mesiacov som bol v stave kedy som nevedel čo so životom. Rozhodol som sa znova cestovať. O Mexiku som už písal a teraz je na rade krásna Guatemala.

Z mexického Cancun som sa cez Belize a tromi autobusmi dostal do mesta Antigua na juhu krajiny. Antigua je historické bývalé hlavné mesto Guatemaly obklopené troma sopkami Fuego, Aqua a Acatenango. Sopka Aqua niekoľko krát kompletne zničila mesto a preto sa guatemalská vláda rozhodla presunúť hlavné mesto do Guatemala City. Takmer všetci turisti však tzv. Guate preskočia a idú rovno do Antigua.

Tu som sa aj stretol s novým kamarátom Andrejom, ktorý prišiel z Kostariky. Odporúčam vyjsť na kopec nad mestom nazývaný Cerro de la Cruz. Je z neho pekný výhľad na celé mesto a na sopku Aqua. Vyzerá skutočne ohromujúcu a nečudujem sa že to mesto niekoľko krát zmietla z povrchu zemského. V meste sme našli niekoľko historických kostolov a katedrál ktoré určite stoja za návštevu. Večer navštívte nejaký podnik a užite si napríklad happy hour 6 x mochito za 8 Eur. Zaujímavým miestom je aj miestny market, kde samozrejme kúpite absolútne všetko.

Nezabudni zjednávať kde sa len dá. Na druhý deň sme si dali trip na sopku Pacaya, ktorá je stále činná. Jej prvá erupcia bola pred 23 000 rokmi a jej posledná erupcia tohto roku v marci. Bohužiaľ červenú lávu sme už nevideli, za dva mesiace zatvrdla na kameň, ale stále bolo na nej možné opekať napríklad marshmallows alebo kuracie prsia. Každopádne to bol skvelý zážitok. Nezabudnem na malé decká ktorá nám silou mocou chceli prenajať palicu aby sa nám do kopca lepšie išlo. Tisíc krát mi ponúkli ten ich “stick” a keď som im tisíc krát povedal, že to nepotrebujem ,tak sa ma spýtali znova.

Ďalšia zastávka bolo jazero Atitlan. Pre mňa top of Guatemala. Skoro ráno sme v Antigue nastúpili do chicken bus ( starý americký školský autobus) smer Panajachel. Jazda takýmto autobusom po rozbitých cestách je zážitok sám o sebe. Celú cestu lietate od okna k oknu, medzitým držíte nejaké dobroty čo kúpite od detí z ulice a ešte dúfate, že ten batoh so všetkými vecami čo je vyhodený na streche niekde nevypadne. V rádiu ale hrali dobre, hity sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, žiadne guatemalské ľudovky. Po cca 4 hodinách sme konečne došli na breh jazera Atitlan. Na stanici si nás samozrejme rozobrali miestny hotelieri. Hotel za 4 eurá, pár lokálnych pív a MS v hokeji na terase hotela. Pohodička.Večer sme sa vybrali na miestny bulvár. Otravných predavačov si už ani nevšímame. Sem tam sme sa odfotili pre niečom zaujímavom ako napríklad tri fúriky dobre nasolených arašidov, alebo so ženou predávajúcou nejaké šatky. Od tej sme nakoniec nič nekúpili a tak po nás začala vykrikovať „gente mal“, teda zlí ľudia. Ďalšie decko sa nám snažilo predať drogy, ten malý blázon mal úplne všetko. Keď sme ho x krát odmietli tak sa nám začal vyhrážať, že nás zabije. To máme za to, že sme tu pani predtým tak naštvali. Na druhé ráno sme sa cez jazero malou loďkou presunuli do mesta San Pedro na druhej strane jazera, odkiaľ sme o tretej ráno vybrali na túru tzv. „Indian Nose“.

Len ja a Andrej a náš sprievodca. Jedna z najlepších túr. Za necelé dve hodiny sme boli na kopci s takmer hodinovým predstihom pre východ slnka. Sprievodca nám polichotil, že sme boli zo všetkých v najlepšej kondícií. Pár ľudí sa vraj na pol ceste otočilo a šlo naspäť do dediny. Bolo to fakt náročné ale ten zážitok stál za to. Pred nami výhľad na jazero Atitlan a sedem sopiek. Všetkých sedem si doteraz pamätám a sú to San Pedro, Toliman, Atitlan, Fuego, Aqua, Acatenango, Pacaya. Fuego každých 20 minút vypľuje nejaký dym. Na nečinných sopkách guatemalci pestujú kávu, ktorá má svete čoraz väčšie meno. Starbucks je jedným z hlavných odberateľov guatemalskej kávy.

Z Indian Nose sme zišli za pol hodinu do mesta Santa Clara, kde sme si počkali na truck, nasadli na korbu auta a vybrali sme sa k jazeru. Pár krát sme obišli mesto aby sa korba naplnila ľuďmi. Dole kopcom sme šli sakra pomaly, potom sme sa dozvedeli, že nefungovali brzdy, takže sa šlo pomaly na jednotke. V polke cesty sme prestúpili do rikše a zviezli sa naspäť do San Pedra. Hneď sme si dali super lacný a super dobrý obed pri jazere a poobede sa vydali do San Marca krížom cez jazero na kajakoch.

Netrvalo to viac ako hodinu. V San Marco sme sa šli pozrieť na miestnu ligu. Chalaniská hrali ako o dušu na totálne rozbitom ihrisku. Jedno mužstvo v modrých dresoch Interu Miláno a druhé v žltých. Tých modrých bolo o dvoch viac a tak sme sa šli spýtať trénera, či si nemôžeme zahrať aj my. No samozrejme, že sme nemohli, keďže sme nemali registračky. Cestou naspäť sa spustil lejak, mokré ruky sa mi šmýkali po pádlach a do krvy som ich na niektorých miestach zodral. Každopádne som si ten dážď užil ako už dávno nie.

The post Krásna Antigua a tajomné Atitlán appeared first on .

Na pobreží Karibiku v Rio Dulce

Marcel — Sun, 08 Jun 2014 08:47:22 +0000

Z mesta Quezaltenango sme vyrazili o 4 ráno a konečne sme nešli chicken busom ale normálnym moderným diaľkovým. Po 4 hodinách sme dorazili do Guatemala City, kde sme museli 3 hodiny čakať na bus do Rio Dulce na pobreží karibského mora. V hlavnom meste toho moc vidieť nebolo, zašli sme len na raňajky, kde nám spoločnosť robili traja poliaci, samozrejme sme sa k nim nepriznávali. Dve hodiny sme sa s Andrejom snažili nájsť internet, lebo v Guatemale s tým je trochu problém. Andrej sa na to vykašlal a radšej si čítal knihu. Ja som sa ešte kúsok prešiel ale bez výsledku. Hodina v Guatemala City a do pľúc dostanete toľko svinstva ako doma na Liptova za celý rok nie. Keď sa autobus rozbehol na zelenej tak za ním ostala čierna clona. Zaujímavé bolo vidieť aj pastiera prechádzajúceho sa s troma kozami pomedzi autá. Do toho všetkého pravidelne plieskal bičom o chodník. Bolo mi jasné že tu wifi nenájdem a radšej sa vrátim na stanicu aby som sa niekde nestratil.

Konečne sme sedeli v buse a rútili sa k ďalšej destinácií. Keď sme tam pod večerom dorazili zašli sme do baru pri rieke. Meno som zabudol. Zavolali sme odtiaľ na hostel, ktorý sa nachádzal na rieke, čiže po nás museli prísť loďkou. Prišiel po nás nejaký veľký nemec, Andrejovi som stále tvrdil, že to bude isto Richard Muller, úplne sa na neho podobal.

Vybalili sme sa a vybrali sa na kajak. Ono to ani nebol kajak ale skôr taká plávajúca drevená kocka, na ktorej bol celkom problém sa udržať, keď okolo nás prešiel čln a spravil vlny tak sme sa vždy skoro prevrátili.

Meno hostela som už zabudol, ale po rušných dňoch v guatemalskom meste padol vhod. Bolo tam len pár ľudí a úplný pokoj, dobrá večera, pár piva a kniha Mlčanie, ktorú mi Andrej požičal. Nič viac som vtedy nepotreboval. Z pohody ma vyrušil len domáci leňochod, ktorý po mne furt lozil. Na druhý deň sme sa vybrali do mesta Livingstone. Toto mesto nie je tradičné guatemalské. Dá sa tam dostať jedine loďou, žijú tam černosi, húli sa tam veľa trávi a to je asi tak všetko čo o ňom viem, lebo som sa tam bohužiaľ nedostal. Z Rio Dulce chodí malá loď do Livingstonu, lenže mi sme si vybrali druhú alternatívu, veľmi zlú. 4 hodiny sme šli do mesta na pobreží odkiaľ mala ísť loď. Lenže loď nešla a nešla a tak sme to vzdali. Celý deň sme teda premárnili v malom autobuse.

Deň sme však zachránili fľaškou rumu, litrom koly a pár pivami. Celý večer sme popíjali pri bazéne a večer sme sa vybrali na street food. Lacné varené jedlo predávané na ulici. Stojí to možno 2 – 3 eurá, je toho veľa a je to dobré. Veľakrát sa dočítate, aby ste to nejedli ale ja som za celý čas nemal žiaden problém. Verte mi že burger z mekáča napácha viac škody.

Ďalší deň sme mali zarezervovaný autobus do národného parku Semuc Champei. Ráno sme sa ešte vybrali na horúce vodopády. Skvelý zážitok. Skákať do horúcej vody z asi 5 metrov. Pod vodopádom som si ledva spravil foto, voda bola fakt horúca. Cestou k vodopádom sme pofotili nejaké ženy, ktoré v rieke prali oblečenie a hneď vedľa sa kúpalo prasa. Tých sme po ceste stretli viacero.

Cestou späť do mesta oproti mne sedel mladý chlapec. Bol som z neho nervózny, vyzeral ako nafetovaný, cmúľal plastovú fľašu ktorú potom bez rešpektu vyhodil von z okna. Ledva otvoril oči a vyzeral fakt divne. Keď sme však vystupovali tak mi to celé došlo. Za mňou sedel jeho otec, ktorý bol slepý. Kúsok kráčali predo mnou držiac sa za ruky. Bolo mi jasné, že obaja nemajú nič len jeden druhého, chlapec samozrejme nebol na drogách, ale bol hladný a unavený. Ďalší smutný moment z krásnej Guatemaly.

Poobede sme do seba natlačili nejaké hamburgre a vydali sa na strasti plnú cestu do národného parku Semuc Champei.

The post Na pobreží Karibiku v Rio Dulce appeared first on .

Národný Park Semuc Champey

Marcel — Sun, 08 Jun 2014 08:24:32 +0000

Z Rio Dulce vyrážame na strastiplnú a veľmi zaujímavú cestu do národného parku Semuc Champey. Je to jedna z top destinácií našeho výletu. V malom buse sedíme ja, Andrej, Angličanka, Kanaďan a Američan, ktorý pracuje pre nejakú charitu starajúca sa o ľudí v meste Lankin priamo v národnom parku.

Cesta začína na asfaltke, ale už po krátkom čase prechádzame na rozbitú cestu zo štrku kameňa. Máme šťastie, cesta cez rieku nie je pod vodou, čiže nemusíme čakať kým voda opadne. V nejakom malom mesta čakáme skoro hodinu na Američana, ktorý šiel kúpiť lieky pre ľudí v horách. Chlapík nám hovorí strašné veci o ľuďoch, čo tam žijú. Vysvetľuje aký sú chudobný, ako hladujú, jedia len kukuricu a tak sú ich bruchá nafúknuté, pretože sa tam hromadí voda. Ďalej rozpráva o tom, že už nejaký čas ľudia v meste a okolí nemajú elektrinu, pretože na to nemajú peniaze. Vláda sa im vyhráža, že ak ju do dvoch mesiacov nezaplatia, tak celé mesto vystrieľajú. Po tomto všetkom som si to miesto predstavoval ako nejakú rozbitú dedinu, kde ľudia sedia pri ceste a žobrú o jedlo. Nakoniec to nebolo také zlé.

Ako tak ideme rozbitou cestou, zrazu nás zastaví partia chlapcov. Šofér s nimi hovorí v nejakom divnom jazyku a nejak z toho vydedukujeme, že chalaniská zabarikádovali cestu kameňmi a kým im nezaplatíme tak nás nepustia. Nakoniec im dáme cca 1 euro a pokračujeme v ceste. Andrej začína rozprávať o tropickej horúčke Denge a ja som z „istého“ dôvodu chytil totálnu schýzu. Nechcel som ani vystúpiť z auta ani si nič kúpiť v obchode pri ceste. V hlave som mal denge.

Je tma a my stále valíme po rozbitej ceste. V jednom momente však náš shuttle bus zastane. Pred nami stojí kolóna áut. Angličanka sa hneď pýta, či je to niečo vážne. Ja som čakal to najhoršie, teda nejakých ozbrojených domorodcov. Nakoniec išlo len o odpálenie dynamitu a po hodine sme sa opäť pohli. Po 245 km a 9 hodín v autobuse prichádzam do mesta Lankín. Hneď presadáme na shuttle z hostela El Portal a po pol hodine prichádzame do krásneho hostela v srdci národného parku.

Nie je tu žiadna elektrina, ale je tu generátor, ktorý stačí pre osvetlenie, hudbu a kuchyňu. Po príchode si okamžite dávam steak so zemiakovou kašou a pivo. Diskotéka je tu v plnom prúde. Partia Američanov sa baví s personálom, ale ja už vidím len tú vytúženú posteľ.

Na druhý deň po raňajkách vyrážame na hike. Američania s opicou ledva prekladajú nohami a tak ja a Andrej vybehneme na kopec ako prví. Tam sa nám naskytol krásny výhľad na kaskádové jazerá, podobné ako Plitvice v Chorvátsku. Nevieme sa dočkať kedy sa v nich vykúpeme. Toto miesto je zaujímavé tým, že jazerá vyzerajú veľmi pokojne, postupne prechádzame z jedného do druhého, resp. skáčeme z jedného do druhého a pod jazerami tečie rozbúrená rieka.

Po obede vyrážame na výlet do jaskyne. Dve hodiny v jaskyni plnej vody. Brodíme sa so sviečkami v ruke. Postupne prichádzame k vodopádu priamo v jaskyni. Jediná možnosť ako pokračovať v ceste je vyliezť po lane proti vodopádu. Keď som to počul, tak som myslel, že je to vtip. V Guatemale spojenie „safety first“ nepoznajú. Život tu riskujete na každom kroku. Chytám sa teda lana, zavriem oči a leziem, prúd je fakt silný. Po dvoch metroch sa snažím nahmatať drevený hranol nad vodopádom. Nejak sa mi to bez pomoci sprievodcu podarilo. Holka za mnou už toľko šťastia nemala, nevládala sa vyšplhať po lane a tak ju musel zachraňovať sprievodca. Jednou rukou ju držal vo vzduchu. Ak by spadla minimálne by sa na tých kameňoch pod ňou dobre dodierala. Všetci sme ale šťastne vyliezli hore a mohli sme pokračovať v ceste. Zo sviečok horela tak každá desiata. Po niekoľkých metroch sme dorazili k jaskynnému jazeru do ktorého sme mali skočiť. No skočte do vody, keď nič nevidíte. Z asi troch metrov teda postupne skáčeme na miesto označené baterkou sprievodcu. Verím, že tam žiadny kameň nebude a prežijem to. Niektorý to neskočili a radšej opatrne zliezli dolu. Ja som sa odhodlal a skok do neznáma bol úspešný. V jaskyni sme už dve hodiny a začína mi byť brutálna zima. Brodíme sa po krk vo vode až nakoniec objavíme svetlo na konci tunela. Skvelý deň zavŕšime splavom rieky na starých pneumatikách. Miestne decká na brehu na nás kričia “ cerveza, cerveza, drink now pay later”. Mal som záujem ale neveril som, že to pivo doletí až ku mne.

Cez deň sme sa dali do partie s Američanmi a z párom z Izraela. Večer nasledovala tequila party a ráno skorí odchod na majské pamiatky v Tikal. Ďalší deň v autobuse pred nami.

The post Národný Park Semuc Champey appeared first on .

Týždeň španielčiny v Quetzaltenango

Marcel — Thu, 08 May 2014 08:57:13 +0000

Z jazera Atitlan pokračovala naša cesta do mesta Quezaltenango alebo Xala, kde sme strávili týždeň študovaním španielčiny v miestnej jazykovej škole. Cesta chicken busom bola opäť šialená. 6 hodín v starom autobuse, triaslo to s nami na všetky strany, my s Andrejom sme však už nechytili miesto a tak sme sedeli na plastovej stoličke v uličke s ďalšími turistami. Miestny s takýmto spôsobom dopravy nemajú žiaden problém ale my turisti sme trpeli celý čas. Keď potreboval niekto vystúpiť vždy sme sa museli postaviť zdvihnúť plastovú stoličku aby sme uvoľnili uličku.

Podvečer sme konečne prišli do Quezaltenanga. Taxík nás odviezol priamo pred školou s názvom INEPAS kde nás po krátkom čase privítala riaditeľka školy Maria Antoaneta aj so svojim švajčiarskym poskokom. Ten chlap bol tak milý, že mi to po pár hodinách išlo na nervy. Školu sme mali na 5 dní po 5 hodín. Okrem toho v cene 150 USD sme dostali ubytovanie v miestnej rodine a stravu 3 x denne. Okrem toho nejaké peniaze zo školného išli na zaujímavé projekty UNICEF.

Bývanie bolo veľmi skromné. V izbe som mal posteľ, nejaký stôl a jednu skriňu. Nič viac mi bolo netreba. V dome bývala 3 generačná rodina. Starká celé dni vyvárala, deti sa hrali a rodičia chodili do práce. Cez víkendy tam býval aj jeden starý pán, mal 98 rokov, nepotreboval okuliare, paličku, všetko počul a rozumel. Škola trvala od deviatej do druhej a vyučovanie formou súkromného učiteľa mi za tých 5 dní celkom pomohlo. Utorok a štvrtok sme aj po škole mali nejakú aktivitu. Prvý krát sme šli do malého mesta Salcajá. Miestny market ma zas dostal, okrem iného sme tu objavili červené banány a pomaľované malé kuriatka. Z marketu sme postupne prešli do „fabriky“ na výrobu tradičného majského oblečenia. Fabriku som dal do úvodzoviek, pretože išlo len o pár dlhých šnúr natiahnutých na lúke. Tam sa pri mne pristavil jeden opitý pán, ktorý chcel pivo. Mal celkom slušnú angličtinu a nedal pokoj, takže som mu to pivo musel kúpiť.

Posledný deň piatok sme sa zoznámi s Torri z Arizony. Letuška, ktorá prišla do Guatemaly trochu pocestovať a naučiť sa trochu španielčiny. Posledný deň po škole sme vyrazili na horúce pramene Fuente Georginas. Dali sme pár pív a vedeli sme že musíme niečo vymyslieť posledný spoločný večer. Po večeri sme zašli do mesta, dali sme pár drinkov najskôr v bare, ale superlacnom. Za tri panáky tequily 1 euro a dva mochita za 1,5 eura. S Torri sme mali potom úplne skvelú debatu. Bohužiaľ znova nastal čas povedať zbohom. Na druhé ráno sme cestovali do Rio Dulce.

The post Týždeň španielčiny v Quetzaltenango appeared first on .