Island. Ráno pod drevenou strieškou balím stan, karimatku, spacák. Prší, ale napriek tomu idem na vyhliadku nad vodopád. Strašne ma bolí hlava, pravdepodobne som spal s poriadne zalomeným krkom. Vedľa kempu je hotel. Pôvodne som chcel len na kávu, ale nakoniec som neodolal bufetovým raňajkám. Znova suším spacák, ktorý je trošku vlhký. Nie je to o deravom stane, ale o kondenzovaní vody.

Prší, prší a prší

Stále prší a podľa predpovede to tak ostane až do ďalšieho rána. Aj to je Island. Po 4 dňoch sa sprchujem. Za 2 Eur si môžem dopriať 5 minút teplej, termálnej vody. Aj voda tečúca z vodovodu divne zapácha, pretože je silne mineralizovaná. Napriek tomu ju pijem a doposiaľ mi nič nie je. Po dvoch hodinách čakania idem stopovať. Dopredu mám tušenie, že tento čin nemá šancu na úspech. A tak to aj bolo. Za parkoviskom zastavil párik z Pakistanu, ktorý však pokračuje do Reykjavík. Hodili ma aspoň na rázcestie, kde som stopoval ďalšiu pol hodinu. Oblečenie to počasie ustálo,  ale do nízkych topánok natieklo. S mokrými ponožkami sa vraciam naspäť do kempu a už sa odtiaľ dnes nepohnem.

Blog  o druhom dni na Islande

Blog o prvom dni na Island

Spím na veľmi nezvyčajom mieste

Zas postávam pod strieškou a začína mi byť neskutočná zima. Sem tam vojdem do sprchy, kde je teplejšie. V noci sa tam plánujem zavrieť a prečkať tam tretiu noc. Kemp je celý pod vodou a fúka dosť silný vietor. Zima, podporená mojou neaktivitou je už neznesiteľná. Odchádzam do hotelovej reštaurácie, kde popíjam horúcu čokoládu, pomarančový džús so slivovicou a píšem blogy. Som rád, že som v suchu a teple. Práve je 19:45 a vonku prestalo pršať. Uvidíme dokedy. Okolo 10 večer som zamkol dvere od sprchy. Je tu dosť miesta na karimatku a príjemne teplo. O polnoci ma zobudilo šušťanie za dverami. Mám strach, že tam niekto rozkladá stan. To ma vôbec neteší, pretože akýkoľvek môj pohyb budú počuť. Neviem, ako by som túto situáciu vysvetľoval. Po chvíli odišli a ja som vykukol von. To šušťanie boli mokré veci, ktoré vešali cez špagáty. Konečne zaspávam a dúfam v lepší zajtrajšok.

S malou dušičkou otváram dvere a dvíham oči k nebesiam. Obloha je stále zamračená, ale mraky sa postupne trhajú a obloha je konečne modrá. O siedmej ráno už stojím na hlavnej Island ceste číslo „1“, ktorá vedie okolo ostrova. Mojim cieľom je dedinka Vík, vzdialená 40 kilometrov.

Znova s Gertie a Fredie

Je známa svojimi čiernymi plážami, konkrétne plážou Reynisfjara, jednou z najkrajších na ostrove. Zastavil mi Islanďan, ktorý vo Vík stavia už tretiu benzínovú pumpu. Pripomínam, že táto dedinka má len 300 obyvateľov. Vlny sú tu obrovské, väčšie som videl možno len na Hawaii. Z Vík pokračujem ďalej do NP Fjadrargljufur a potom k diamantovej lagúne. Áut je čoraz menej a mám obavy, aby som dostopoval na letisko v Keflavik na čas. Píšem si aj s Gertie, ktorý sa do Reykjavík dnes vracajú.

O pár minút idú oproti mne a beriem to ako znamenie, že je čas sa otočiť. Som rád, že sme opäť spolu. Stále žartujeme, rozprávame sa. Ani neviem, kedy naposledy mi niekto tak sadol. Ich plán je pláž Reynisfjara. Mystická, čierna, krásna pláž, ktorá by si zaslúžila menej turistov. Skutočne magické miesto. Vlny sú tú obrovské a tak nikdy sa neotáčajte chrbtom k oceánu.

Nudná prechádzka k vraku lietadla

Známou atrakciou Islandu je vrak lietadla, ktoré tu havarovalo v roku 1973.  Prechádzka zaberie cca. 40 minút jedným smerom. Islandská vláda mala v úmysle tento vrak odstrániť, až kým sa neukázala sila sociálnych sietí. Niekto sa tam odfotil, fotka sa virálne šírila ďalej a teraz je to jedna z hlavných islandských atrakcií.

Cestou sme sa znova zastavili pri vodopáde Skógafoss, kde varíme obed. Fredie sa toho zhostil, dali sme dokopy všetky potraviny a z tej zmesky pripravili burito. To bolo výborné, horšie dopadli cestoviny, ktoré sa pripálili. Nezachránilo ich ani biele víno a konzerva kukurica na zneutralizovanie toho nepríjemného zápachu.

Vodopád, kde zaručete zmoknete

Pri vodopádoch Seljalandsfoss objavujeme ešte jeden mohutný vodopád. Viete sa dostať až priamo k nemu, avšak pripravte sa, že budete úplne mokrý. Ja som sa šmykol na skale a oboma nohami skončil po kolená vo vode. Posledná zastávka dnešného dňa je môj hostel v Reykjavík a tak mi to vôbec nevadí. Znova sa lúčim s Gertie a Fredie, ktorí ma odviezli až k hostelu. Konečne mám po 4 dňoch izbu, strechu nad hlavou a posteľ. Zajtra ma čaká posledný deň na Island.

Koľko ma tento výlet stál sa dozviete tu.

The post Čierne pláže vo Vík a vrak lietadla appeared first on .

Priznám sa, že radšej píšem o cestovateľských zážitkoch, než o peniazoch, ktoré som kde minul.  Na druhej strane som si vedomý, že táto téma je veľmi zaujímavá a priťahuje čitateľov. Uvedomujem si, že tento trip bol extrémny a nie je pre každého. Aj pre mňa to bolo jedno z najväčších cestovateľských dobrodružstiev. Ale, potreboval som to. Žijeme v bezpečnej dobe, rutine, stereotype. Svoj život milujem, ale je potreba mať niekedy strach, trochu sa premôcť, možno vymrznúť, poriadne sa poprechádzať, nebáť sa nového a neznámeho. Viac v blogu Prečo som toto všetko absolvoval? Klink na “Island v marci, na PUNK do stanu.”

Hneď na úvod písania tohto blogu som si prešiel pár webov, o najdrahších destináciách pre cestovateľov. Podľa webu „Independent“ je Island piata najdrahšia krajina sveta. Na iných weboch sa pohybuje medzi druhým až piatym miestom. Ceny na Islande korelujú so sezónnosťou, tá hlavná trvá od júna do septembra. Veľa Islanďanov mi povedalo, že máj je najlepší mesiac na návštevu. Osobne si myslím, že každý deň v roku stojí za návštevu tohto divokého ostrova. Záleží len na tom, čo máte radi a čo od Islandu očakávate. Chcete dobrodružstvo, sneh, menej turistov, polárnu žiaru? Tak sa rozhodnite pre zimu. Máte radi kempovanie, dlhé dni, rozkvitnuté kvety, teplo a slnko? Odporúčam leto. Island je však krásny všade a za každého počasia.  Ceny sú však v lete oveľa vyššie. Odporúčam web numbeo.com, nájdete tu ceny takmer všetkého.

BLOG o prvom dni na Island

BLOG o druhom dni na Island 

Požičanie auta versus stopovanie

Sedem dňové požičanie najlacnejšieho auta stojí v apríli 160 EUR, bez extra poistenia. V auguste je cena tohto istého auta 370 EUR. Ak chcete byť maximálne poistený, tak si prirátajte ešte 16 EUR za každý jeden deň. Zdroj: economycarrentals.com Ak sa chystáte na Island v lete, určite nenechávajte rentovanie na poslednú chvíľu. Benzín stojí momentálne 1,62 EUR/liter. Zdroj: globalpetrolprices.com.

Moje náklady na dopravu po ostrove boli presne 0 EUR. Celý čas som stopoval. Stopol som 12 áut. Sedem domácich a 5 turistov. Na stopa som nikdy dlho nečakal, najviac 30 minút. Aj v marci je na hlavnej ceste „1“ vedúcej okolo celého ostrova celkom slušný trafik. Problémom môžu byť menšie cesty vedúce do stredu ostrova. Verím tomu, že v lete je z hlavnej cesty „1“ jeden nekončiaci vláčik. V maličkom meste Vík, ktorý má len 350 obyvateľov sa momentálne stavia štvrtá čerpacia stanica. Na severe ostrova bude turistov pravdepodobne menej, keďže je to už dosť od ruky. Uvidíme aká bude realita, keď sa na Island v lete vrátim. Islanďania sú veľmi milí, určite sa nebojte vystrčiť palce.

Ubytovanie

Tu som už minul niečo viac, presne 20 EUR za „BUS HOSTEL“ v centre Reykjavík. Jednalo sa izbu so 16 posteľami. Ten istý hostel som si teraz pozrel na júl. Jedna posteľ, na jednu noc stojí už 30 EUR, čiže nárast o polovicu. Stále sa však jedná o najlacnejšie ubytovanie v meste. Pri vodopáde Skógafoss stojí jedna posteľ v hosteli 48 EUR. Odporúčam stanovať. Za kemp zaplatíte 10 – 15 Eur na osobu. Prvú noc som kempoval niekde medzi Gullfoss a Selfoss zadarmo v kempe, nikto okrem mňa tam nebol.

Druhú noc kempovanie pri spomínanom vodopáde Skógafoss. Tiež zadarmo, pretože nik neprišiel, aj keď mi v hosteli povedali, že o deviatej večer sa tam niekto staví a peniaze vyzbiera. Tretia noc v tom istom kempe, presnejšie v sprche. Celý deň pršalo a fútal silný vietor tak som natiahol karimatku pod strechou. Znova zadarmo. Štvrtá noc hostel v Reykjavík. Posledná noc na letisku zdarma.

Neskôr som sa dozvedel, že kempy sú mimo sezónnu zadarmo, ale v mnoha prípadoch nefunguje žiadny servis, ako toatelety, voda, sprcha atď.

Stravovanie

Hneď po prílete som zašiel do supermarketu Bónus. Nakúpil cestoviny, arašidové maslo, tuniaky, sladkosti, ovocie, šunku, syr, pečivo, plynovú bombu. Mal som so sebou varič aj hrniec, takže som varil. Tento nákup, ktorý mi stačil na celý výlet stál 30 EUR. Ceny v supermarketoch sú vyššie, ale nie je to nič dramatické. Okrem toho som si v reštaurácii Viking v meste Selfoss zašiel na tradičnú rybaciu polievku za 15 EUR a bufetové raňajky v hoteli Skógar u vodopádu Skógafoss za ďalších 17 EUR. Tieto raňajky po tom všetkom prišli dosť lacné. Určite odporúčam. Káva stále priemerne 4 EUR a tú som si doprial každý deň. Na cestu som si pribalil filter, ktorý som nakoniec nevyužil. Voda je všade pitná. V kempoch však tiekla teplá, silne mineralizovaná voda s nie úplne príjemných zápachom a chuťou. Túto vodu som nepil, len som v nej varil a všetko je do dnešného dňa v poriadku. Hneď na letisku je však tabuľa s informáciami o Islande, kde sa píše, že voda na Islande je absolútne bez závad.

Letenka

Letenka spoločnosťou WIZZAIR z Viedne do Reykjavík stála 60 EUR, extra batožina do 10 kg ďalších 20 EUR. Spiatočná cesta na trase Praha – Viedeň letisko 25 Eur. Tu som využil 30% zľavu na Flixbus. Dokopy to teda bolo 125 EUR. V lete však ceny leteniek na Island porastú. Let trvá 4,5 hodiny takže to nie je úplne za rohom.

Vstupy, atrakcie, ostatné

Jediná vstupenka ( 8 EUR ) čo som zaplatil bola vyhliadka  z katedrály Hallgrimskirkja. Krásny výhľad na celé mesto. Vstup do NP Thingvellir bol zdarma, rovnako tak aj všetky vodopády, gejzír, pláže a tak podobne. Pokiaľ máte auto treba počítať s parkovným.

Budget na Island v krátkej tabuľke

Viem, že pre niekoho je toto dosť veľký extrém. Spať niekde v snehu, na letisku a každý deň si variť. Aj pre mňa bol, ale tento trip som nebral ako spoznávačku. Na Island sa chcem ešte vrátiť v priaznivejšom počasí a poriadne si to užiť s ľudmi, ktorých mám rád, požićať auto, ktorým to celé precestujeme. Spanie v kempoch a varenie však ostáva.

The post Island, jedna z najdrahších krajín appeared first on .

Island a druhý blog z druhého dňa. Klikni pre blog o prvom dni. So zmrznutými rukami balím spacák, zľadovatený stan a karimatku. Čo najrýchlejšie, ako sa dá. Následne sa brodím v hlbokom snehu smerom k hlavnej ceste. Topánky ma ihneď mokré, paráda. Prvé auto, ktoré som toto skoré ráno stretol je snežný pluh. To ďalšie ide o 10 minút neskôr, Pia a Štefan z Nemecka, ktorí smerujú do NP Thingvellir. Nemám v pláne tam ísť, ale neviem si predstaviť ostať von v tej zime. Idem s nimi. Obloha je opäť modrá, všetko naokolo biele a pokojné, napriek silnému bočnému vetru, ktorý malým autom neraz zatrasie. Pia a Štefan rok cestovali po svete, takže sa máme o čom baviť.  V tomto NP sa nachádza jedno z najčistejších jazier sveta, ktorého voda je prirodzene filtrovaná lávovými kameňmi.

Miesto, kde sa stretáva Amerika s Európou

NP Thingvellir je súčasť UNESCO a tiež tzv. „Golden Circle“. V roku 930 tu bol založený prvý parlament. Toto miesto u polostrova Reykjanes je výnimočné v tom, že sa práve na tomto mieste stretávajú dve tektonické dosky, európska a americká. Každoročne sa od seba vzďaľujú o 7 až 20 milimetrov. Prechádzkou cez údolie máte teda po ľavej strane Ameriku a po pravej Európu.

Vybral som sa na vyhliadku, cesta údolím je ako z rozprávky a samozrejme vietor a slnko predierajúce sa cez mraky. Dnes to vyzerá na pekný deň. Hneď vedľa vyhliadky je café, kde mám v pláne popri pití kávy usušiť vlhký spacák. Pokračujem k vodopádom Oxararfoss. Je to príjemná prechádzka, ktorá by si zaslúžila samotu. Opak je však pravdou. Aj v tomto mrazivom počasí je Thingvellir plný turistov. Agentúry ich zvláčajú autobusmi a stretol som aj baby v sukni a silonkách. Rýchlo von z autobusu, odfotiť a späť.

“Island eviduje 300 skupín anonymných alkoholikov. Teda jedna na 1000 obyvateľov. Do roku 1989 však bolo pivo zakázané.”

Konečne v Selfoss

Je čas vyraziť do mesta Selfoss, ktoré sa nachádza na ceste číslo „1“. Tá vedie okolo celého ostrova. V malom prístrešku suším stan a obedujem. Snažím sa roztopiť sneh na variči, čo nie je úplne jednoduché. Sneh sa totižto páli a neroztápa. Dal som si teda tortilu so syrom a šunkou.

Ďalšie auto mi zastane po pár minútach stopovania. Šoférujú ho dve Dánky idúce do Gullfoss. Tam som bol včera, takže sa nechávam vyhodiť na križovatke a pokračujem pešo asi 30 minút. Zastavilo mi siedme auto a som za to veľmi rád, pretože táto cesta nie je moc frekventovaná. Inak mi kráčanie moc nevadí. Neprší, síce fúka, ale to mi neprekáža. Okolie je nádherné a nikde nikoho. Starší prijemný, islandský pár ma doviezol až do Selfoss. Kecáme o Aljaške a Kanade. Pán je totižto vášnivý rybár a okrem to vie kde je Slovensko. Bývalá Juhoslávia. ( Práve som si v reštike namiešal pomarančový džús so slivovicou )

“Island je krajina, kde bola ako prvá na svete demokraticky zvolená žena za prezidentku a to v roku 1980.”

Konečne som v Selfoss. Reštaurácia Viking ma už volá. Objednávam najdrahšiu polievku v živote, akú som kedy mal. Lobster soup, alebo fish soup stojí 16 Eur. Je to však islandská, tradičná polievka. Chutí výborne. Číňanky oproti mne si naobjednávali kvantum jedla, ktoré ani nedojedli.

Najlepší stop, Fredie a Gertie

V meste je kemp, samozrejme pod snehom, ktorý sa rýchlo topí. Sú len 3 hodiny, je pekne a tak idem ďalej. A robím dobre. Zastavil mi mladý pár z Anglicka, Fredie a Gertie. Idú až k vodopádom Skogafoss. Pecka! Veľmi rýchlo sme sa skamarátili. Sú to tie tipy ľudí, ktoré mi náramne sedia. Usmievaví, vtipní a v pohode. Gertie zachutila moja domáca slivovica a Fredie len závidí, pretože šoféruje. Bavíme sa o marketingu, blogu, cestovaní a cesta rýchlo ubieha. Zastavujeme pri vodopádoch Seljalandfoss.

Mohutný vodopád, ktorý sa dá celý obísť a tak môžete ísť až za neho. Značka „closed“ nikoho nezaujíma. Gertie si už sama pýta slivovicu. Zastavujeme na veľmi fotogenickom mieste. Zelená lúka v kontraste so zasneženými horami a pasúcimi islandskými koňmi. Fúka tu neskutočne. Počasie je však vynikajúce a mám obrovskú radosť, ako naplno som tento deň využil.

“Islanďania svoje malé deti nechávajú v kočíkoch spať vonka. Je im jedno či mrzne, alebo prší. Deťom sa vo všeobecnosti lepšie spí na čerstvom vzduchu a tak ich od malička pripravujú na nevyspytateľné islandské počasie.”

Posledná zastávka je 60 metrov vysoký vodopád Skógafoss. Fredie a Gertie sa ponáhľajú ďalej na východ, kde majú rezervované ubytovanie. Ja ostávam kempovať pred vodopádom.

Stanovanie pri Skógafoss

Stan som postavil na parádu, v kľude, bez vetra. V drevenom prístrešku varím večeru (cestoviny s tuniakom a paradajkovou omáčkou) a užívam si pohodu. Je až neskutočné, ako naplno som tento deň využil. Podľa chytrých hodiniek na 190%. Niekedy za celý deň nespravím nič a dnešok akoby trval týždeň. Čas je skutočne relatívny pojem.

V kempe sa objavil partička opitých Francúzov v pyžamách. Moc ich neriešim, aj keď sa stále na niečo vypytujú. Kemp stojí cca. 12 Eur, ale nik neprišiel, takže spím aj druhú noc zadarmo. Táto noc je úplne bez vetra. Nad ránom je mi dosť zima a tak naťahujem extra nohavica. Budím sa o siedmej do daždivého rána. Island zas prekvapil.

The post Island, jeho vodopády a NP Thingvellir appeared first on .

Island na punk, tak som nazval tento výlet až na ďaleký sever Európy. Pospávam na viedenskom letisku a už teraz viem, aký unavený priletím do Keflaviku, čo je medzinárodné islandské letisko. „Vstávam“ o štvrtej ráno, aby som stihol odbaviť svoj 8,3 kilový batoh. Limit na batožinu som splnil s rezervou 1,7 kg a to tam mám spacák, stan, karimatku, oblečenie, hrniec, varič a iné maličkosti. Klikni na blog o mojom balení na island.

Let trvá 4,5 hodiny. Striedavo spím, alebo sa dívam z okna. Zrazu vidím ostrov celý pod snehom. Vyzerá to ako Grónsko, alebo Arktída. Je to však Island, ktorého hlavné mesto Reykjavík na juhu ostrova leží na 64° severnej zemepisnej šírky. Netušil som, že tak blízko k pólu som ešte nikdy nebol. Aljašské mesto Anchorage leží na 61° a Punta Arenas na juhu Čile na 53° južnej zemepisnej šírky.

“Na Islande žije 340 000 obyvateľov, z toh až 60 % v hlavnom meste Reyjkjavík. Rozloha krajiny je však proti Slovensku dvojnásobná.”

Snehová búrka o sile hurikánu deň pred príjazdom

Modrú oblohu a krásne výhľady strieda hrozné počasie nad Keflavikom, druhým najvačším mestom. Nevidím nič, len hmlu. Mám však tušák, že každú sekundu pristaneme. V hlave mám obavy, ako toto zvládnem. Neprehnal som toto dobrodružstvo? V hĺbke duše som však presvedčený, že som tu správne. Očakávanie versus obavy. Je to tu! Touch down! Pristáli sme na letisku, ktoré brázdia snežné pluhy. Je hmla, husto sneží a podľa pracovníkov letiska aj poriadna zima. Že som ja neostal v slnečnej Prahe. Island nie je členom EÚ, ale patrí do Schengen zóny a tak nikto nič nekontroluje.

Pokušenie

Po dlhom čase opäť čakám na svoj batoh, obvykle letím len s príručnou. Našiel som ju v „divne tvarovaných batožinách“. Prebaľujem veci, vedľa mňa sa rozprávajú traja Slováci. Mám obrovskú chuť opýtať sa, či nepotrebujú štvrtého do auta. Vonku fujavica a príde mi to ako rozumný nápad. Odolal som, ale možno som to podvedome ani nechcel urobiť. Island som si prišiel užiť inak a nie sa nasáčkovať Slovákom do auta na celý trip, na pohodu.

“Väčšina obyvateľov Islandu ešte vždy verí na škriatkov. Dokonca im Islanďania stavajú príbytky, aby ich nenahnevali.”

Prvý islandský stop

Na toaletách obliekam ďalšie vrstvy a vyrážam do hmly, zimy a snehovej chumelice, smer Reykjavík. Ako prvé mám v pláne nakúpiť potraviny v supermarkete Bónus. Všade strašne fúka, nikde ani nohy. Všetci turisti nastúpili do požičaných áut, alebo sa odviezli do Reykjavíku autobusom spoločnosti FlyBus ( cena spiatočného lístka je 40 Eur na osobu ). Po 5 minútach stopovania stopujem Andreu s jej dvoma deťmi, ktorá ide do hlavného mesta vzdialeného 50 km. Vraj som minul ideálne počasie. Pred včerajšou snehovou búrkou tu bolo dva týždne krásne počasie. Ja som tu však v tom krásnom počasí mal byť, avšak chrípka prekazila všetky plány. Andrea bola tak milá, že ma doviezla priamo pred dvere supermarketu. Po Patagónii už viem čo nakúpiť. Nie je to žiadne premýšľanie, ale mechanický nákup. Toto na raňajky, toto na večeru a niečo na obed. A tak mám v košíku ovsenú kašu, arašidové maslo, cestoviny, syr, šunku, tortily, čokoládu, tuniaky. Za tento malý nákup som tu nechal cca. 20 Eur. Potraviny sú tu o dosť drahšie než u nás.

“Islanďania sa fest odpekajú na nanukoch! Všade boli v ponuke a všetci ich kupovali. Ja som na nič studené ani nepomyslel”

Pre porovnanie cien odporúčam web numbeo.com, ktorý porovnáva ceny stovky položiek pre jednotlivé mestá sveta. Energie sú tu však vďaka geotermálnym prameňom o polovicu lacnejšie než u nás. Island je jednoznačne najdrahšia krajina akú som navštívil, platy proti Slovensku však štvornásobné. Pivo v bare za 8 Eur. Vonku sa čerti ženú čoraz silnejšie. Na hlavnej ceste postávam asi 5 minúť, keď na mňa z križovatky trúbi Marcus. Odviezol ma len kúsok, ale aj tak pomohol.

Fujavica na letných gumách

Odbočka na hlavnú cestu „1“, ktorá vedie okolo celého ostrova je len kúsok a tak tam idem pešo. Na benzínke kupujem plyn na varenie ( 11 Eur ). Mám dobrý pocit, že veci idú podľa plánu. Stopujem asi 10 minút a mrznú mi prsty na rukách, sneh nepríjemne bije do očí. Mal som si pribaliť lyžiarske okuliare a poriadne rukavice. Konečne niekto zastavil, je to Suffus na svojom obstarožnom mercedese na letných gumách, ako som sa neskôr dozvedel. Ide smer gejzíry Gulfoss, ktoré sú na mojom „must see“ zozname. Cesta sa za mestom výrazne zhoršuje, často ani nevidieť okraj vozovky, ktorá splýva s okolitým snehom. Cestou sme videli niekoľko áut na streche, aj 100 metrov od vozovky, čo len dokazuje silu včerajšej víchrice prichádzajúcej od severného pólu. Suffusove auto síce má letné gumy, ale chýba zadná poznávacia značka, čo si všimol aj strážca zákona. Už ho za to zastavili piatykrát, ale aj tak to zas ukecal. Policajti tu nenosia žiadne zbrane. Kriminalita na ostrove je nulová.

“V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete, ktorý okrem krátkeho obdobia v 19. storočí existuje dodnes.”

Smer Gulfoss a Suffusove zaváhanie

Odpájame sa od cesty číslo „1“ a pokračujeme na sever. Podmienky sú čoraz horšie, už ani nevidíme kam ideme. Suffus je však stále pokojný, fajčí cigaretu a rozpráva o islandskej finančnej kríze medzi rokmi 2008 – 2011. Netušil som, aké vážne to vlastne bolo. Prechádzame most a vyhýbame sa autu idúcemu oproti. Dopadlo to tak, že sme skončili v záveji neschopní ďalšieho pohybu. Trojkombinácia letné gumy, závej a ľad si to však pýtala. SUV, ktorému sme sa snažili vyhnúť nás za pomoci lana vytiahlo. So Suffusom sme to doklepkali až ku gejzírom, kde sa lúčime.

Golden Circle, turistická bomba ostrova

Gejzíry sú veľká turistická atrakcia Islandu. Autobusy plné turistov, samozrejme veľa aziatov, ktorí sa z Reykjavíku vydávajú na platenú tour, tzv. „Golden Circle“. Zlatý okruh je pre svoju dostupnosť od hlavného mesta naviac navštevovaná lokalita Islandu .

„Hviezdou tejto geotermálnej oblasti bol kedysi Geysir (podľa ktorého sa volajú všetky ostatné gejzíry na svete). Až do roku 1950 vybuchoval horúcu vodu do 80 metrovej výšky, avšak netrpezliví turisti do neho tak dlho hádzali kamene, až sa prúd vody upchal. Od tej doby sa v oblasti niekoľkokrát zatriasla zem a Geysir sa párkrát prebral k životu. Je možné, že ďalšie otrasy ho znova oživia. Jeho sused Strokkur Váš však nesklame.

Mohutné vodopády Gullfoss na rieke Hvitá

Stopujem na ďalšie zaujímavé miesto, vodopád Gullfoss na rieke Hvitá. Voda tu padá v dvoch fázach (11 a 22 metrov) a ústí do 2,5 km dlhého kaňonu. S NP Thingvellir a Geysir tvoria už spomínaný Golden Circle. Po pár minútach mi zastavil pár z Kréty, ktorý ide rovnakým smerom. Znova veľa turistov, ale výhľad na čiastočne zamrznutý vodopád je dych berúci.

Vonku sa znova ženú čerti. Ľutujem, že nemám lyžiarske okuliare a poriadne rukavice. Vietor a ľadový sneh fúka priamo do tváre a je ledva držím oči otvorené. Sami od seba zastavili traja Pakistanci, vracajúci sa do Reykjavík. Dokonca ma ponúkli šiškou. Ani som si neuvdomil, aký som vlastne hladný. Celý deň som nič nejedol a tak ma toto gesto veľmi potešilo. Skvele sme pokecali o cestovaní, Pakistane a o živote. Zastavili mi niekde medzi Gullfoss a mestom Selfoss, kde sa chcem dostať a vrátiť sa tak hlavnú cestu vedúcu okolo ostrova Island.

Najmrazivejšia noc v mojom živote

Je už 7 hodín večer a tak idem do kempu, ktorý je v noci uzavretý, pokrytý pol metrom čerstvého snehu zo včerajšej snehovej búrky. Je však neskoro a tak nemám na výber. Kopem zákop a rozkladám svoj nový stan Flame1.

Hneď som sa vopchal do spacáku a modlil sa za nový deň. V noci neustále sneží, alebo padajú ľadové krúpy. Raz za čas musím vyjsť zo stanu a poriadne z neho odhádzať sneh aby sa pod tou váhou neprepadol. V noci už len trasiem so stanom, nemám silu ani náladu ísť znova von. Hodinu spím a dve hodiny čumím do blba. Je mi zima. Spacák je kvalitný, karimatka veľmi pohodlná, ale cítim veľký chlad odspodu. Spím na boku a chlad cítim hlavne na bedrách a kolenách. Pod bedro som dal klbko z páperovej bundy a pod koleno vrecko cestovín. Je to lepšie!!! V noci je teplota niekde medzi -5 až -10 stupňov. O siedmej ráno tento bojím končím. Opatrne rozopínam stan, všetko je biele a obloha krásne modrá. O pár minút na to zas sneží. To je Island. Počasie sa tu mení z minúty, na minútu.

The post Island, prílet do snehovej kalamity appeared first on .

Aké bláznovstvo je odletieť na Island v polke marca, so stanom, karimatkou, ešusom a spacákom. Túto otázku som položil ľudom na Facebook v jednej cestovateľskej skupine a ich odpovede ma vôbec nepotešili, no zároveň ma správne nakopli, že to bude po Patagónii ďalší dobrodružný, samotársky výlet. Ako povedal horolezec a zakladateľ outdoor značky Patagonia, Yvon Chouinard, „True adventure begins when everything goes wrong“. A tak 14.3 odlietam do Reykjaviku a dúfam, že všetko pôjde dobre a niečo pekné z Islandu uvidím. To, že pôjde o každodenné dobrodružstvo je jasné už teraz.

Hovorí sa, „Step out from your comfort zone“. To je také klišé, ktoré často čítam na sociálnych sieťach. Ale ruku na srdce, nie je práve cestovanie naša komfortná zóna? Keď som na cestách, keď kempujem v divočine, keď si varím cestoviny s tuniakom na variči, keď denne nachodím XY kilometrov v prírode, cítim sa pohodlne a príjemne. Takže za dva týždne odlietam zo svojej komfortnej zóny do mojej „adventure“ druhej komfortnej zóny.

Cieľ je jasný! Prežiť sedem nocí v stane, veľa chodiť, stopovať, zažiť polárnu žiaru a bezpečne sa vrátiť domov. Okrem toho plánujem natočiť krátky film a niekoľko videí, ktoré sa možno budú podobným dobrodruhom hodiť. Samozrejme minúť čo najmenej. Nie z dôvodu, že by som na to nemal, ale dokázať, že tento výlet nepodvediem. Je jednoduché zájsť do reštiky, keď ste hladný alebo ísť do hotela, keď je zima. Takto som podvádzal aj pred rokom v Čile. Zaplatil som autobus, keď som dve hodiny nič nestopol. Vždy som sa potom cítil zle, že som to nedal tak, ako som plánoval. Mnohí z Vás nebudú súhlasiť. Veď cestovanie je o užívaní si, o pohode, o oddychu. Takže možno nie som cestovateľ, ktorý potrebuje vidieť každý vodopád, ale dobrodruh vracajúci sa ku koreňom našej existencie. Už v Patagónii mi najväčšiu radosť robili „simple things“. Postaviť si dobre stan v závetrí, aby som sa  v noci vyspal čo najlepšie. Pracne uvariť chutnú večeru, alebo čo najefektívnejšie uložiť veci do batoha. Jednoduché veci, ktoré sú v dnešnom svete samozrejmé a tak si ich často nevážime.

Úprimne, netuším čo ma čaká a hlavne sa obávam vetra, ktorý tu vie byť doslova šialený. Na druhej strane viem, že som už niečo zažil. V Patagónii, v NP Torres Del Paine sa ľudia pri výstupe k „vežiam“ držali stromov a ja som pokračoval v chôdzi, takže komentáre na FB, že to je proste kravina beriem s rezervou. Rešpekt však mám a bezpečnosť bude vždy na prvom mieste. Tak čo? Veríte mi?

The post Island v marci, na PUNK do stanu! appeared first on .