Pláž Borestranden neďaleko mesta Stavanger je skutočne nádherná. Aj keď je leto, kúpanie v oceáne je len pre skutočných otužilcov. Voda má teplotu 15°C. Evka vošla po kolená, ale mňa tá priezračná voda donútila k plávaniu. Určite poznáš ten pocit, keď sa dívaš na pokojnú, priezračnú hladinu mora  a jediné po čom túžiš je skočiť tam rovnými nohami.

Hneď pri pláži je kemp. Cena za osobu vo vlastnom stane je 10 Eur. Tiež si za 65 Eur na osobu môžete prenajať chatku. My sme sa rozhodli stanovať na neďalekej pláži v malom lesíku, kde nás hneď upozornila staršia pani, aby sme nerobili v noci bordel a nenechávali po sebe odpadky. Nóri sú na to hákliví.

Krátky trek na Dalsnuten

Na ďalší deň balíme stan a pokračujeme na vyhliadku Dalsnuten. Z bezplatného parkoviska Gramstad ste hore za hodinku a máte odtiaľ výhľad na celý Stavanger a východnú časť fjordu Gandsfjorden. Jedná sa o ľahký trek, ktorý v pohode zvládnu aj malé deti. My sme ho absolvovali len preto, že na poslednú túru Preikestolen sme chceli ísť večer a potrebovali sme niekde zabiť čas.

Kazateľnica Preikestolen

Preikestolen je jedna z najznámejších atrakcií v Nórsku. Spoločne s Troltungou asi tá najviac vychytená. Určite si ju už niekde na fotke videl. Obrovský kvádrový skalný blog týčiaci sa nad fjordom Lysefjord vo výške 604 metrov. Začiatok je na parkovisku Preikestolenhytta. Cena za celodenné parkovné bola toto leto 25 Eur. Ak plánuješ prespať tak stále zaplatíš len tých 25 Eur, pretože parkovací systém sa vždy o polnoci resetuje. V porovnaní s Troltunga, kde dvojdňové parkovné stojí 70 Eur je tých 25 luxus.

Približne na polceste medzi parkoviskom a Preikestolen sú malé jazierka Tjødnane, kde veľa turistov rozloží stany. Urobili sme tak aj my. Západ slnka chceme stihnúť priamo nad Preikestolen, lenže slnko v Nórsku zapadá po jedenástej a stále máme kopec času. Obrovská výhoda takého neskorého výstupu je násobne menej turistov než cez deň. Všetko je pokojnejšie, farby sú krajšie a zapadajúce slnko ako bonus. Ale na čo to budem opisovať, keď môžem ukázať fotky. Preikestolen je veľmi turistický, ale určite sa oplatí. Túra je to zaujímavá s nádhernými výhľadmi a samotný cieľ je už len čerešnička nakoniec.

Na druhý deň skoro ráno schádzame k parkovisku. Ak budeš mať čas tak od parkoviska vedie cestička ku jazeru Revsvatnet. To ak by si zatúžil po kúpaní v sladkovodnom jazere. Preikestolen bola posledná zastávka a náš čaká celodenná cesta späť na letisko Gardemoen. Cestou je ďalšia známa atrakcia zvaná Kjerag. To je ten šuter vkliesnený medzi dve kolmé skalné steny. Turistika máme za posledný týždeň dosť a moc času nemáme.

Večer pri letisku hľadáme miesto na spanie. Celkom problém, pretože nechceme ignorovať zákaz stanovania resp. porušovať zákon Right to Roam, ktoré hovorí, že kempovať môžeme min. 150 metrov od domu, alebo poľa. Nakoniec sme stan rozložili pri jazere Nordbytjernet, nachádzajúce sa v parku. Dejú sa tu zvláštne veci.

Spomeniem moslimskú rodinu, ktorá o polnoci prichádza hrať volejbal. Je ramadán, takže sa môžu zabávať až po západe slnka. Ďalším zvláštnym človekom je Nór, ktorý sa dve hodiny plazí po trávniku a niečo nacvičuje. Nemáme energiu čakať kým skončí a tak stan na drzovku rozbaľujeme. Je zvláštne spať, keď sa niekto okolo vás stále plazí. Zaspal som až keď o druhej ráno naštartoval auto a zmizol.

Posledný deň si aj my zaplávame v jazere, pozbierame maliny a černice v okolí, upratujeme auto a balíme veci pred odletom. Na letisku je to len pár minút cesty. Tu som zistil, že možno tí Nóri nie sú až tak čistotní. Takto skoro ráno je všade bordel ako v tanku, ale vždy príde upratovacia čata a za chvíľu je celé okolie bez odpadkov a panensky čisté.

The post Kazateľnica zvaná Preikestolen appeared first on .

Minulý rok v marci som sa s batohom vydal na Island, ktorým sa tesne pred mojím príletom prehnala snehová búrka o sile hurikánu. Tento „punk“ výlet bol náročný, ale splnil všetky moje očakávania. Možno až na polárnu žiaru, ktorá síce nad islandskou oblohou bola, ale v tej zime som bol vďačný za teplý spacák a bezvetrie v stane. Posedávať v noci, v polmetrovom snehu a čakať na nebeské divadlo sa mi ani trochu nechcelo.

Každopádne Island v zime vo mne zanechal obrovský dojem a už vtedy som vedel, že niečo podobné spískam aj o rok.  Napadlo ma Nórsko, konkrétne súostrovie Lofoty ležiace za polárnym kruhom. Začiatkom roka som na svojej FB stránke publikoval status, že hľadám troch ľudí ochotných na Lofoty v januári vyraziť. Ozvalo sa mi 40 ľudí, medzi nimi aj pár dievčat. Nakoniec som si mohol tak trošku vyberať a zostava na papieri vyzerá ideálne. Všetko ľudia čo majú radi šport, hory a dobrodružstvo.

Oproti Islandu teda nepoletím sám a veľmi sa teším. Veľký rozdiel bude aj prenajaté auto, ktoré poskytuje oveľa vyšší stupeň slobody než stopovanie. Odlet je naplánovaný na piatok 24.1.2020.

V tomto blogu som spísal všetko, čo som pred rokom zbalil do 60 litrového batohu. Mnoho vecí mi chýbalo a po skúsenostiach ich tentokrát určite nezabudnem pribaliť. Každá cesta ma posúva ďalej, aj čo sa týka turistickej výbavy. Pred niekoľkými rokmi v Peru som trekoval v rifliach a bežeckých teniskách a o nejakom turistickom batohu som ani nevedel.

Takže, čo mi na Islande chýbalo?

Alumatka

Zoznam je zoradený podľa dôležitosti a alumatku dávam na prvé miesto. Je skladná, ľahká a skvele izoluje. Niekto ju dáva pod karimatku, ale mne sa najlepšie osvedčilo položiť ju na karimatku striebornou plochou hore a spacák použiť len ako perinu tak, aby ste ležali priamo na alumatke, ktorá telesné teplo skvele odráža.

Boty

Donedávna som vlastnil len členkové, turistické topánky. Boli síce s vibram podrážkou a gore-tex, lenže sneh sa do topánky dostal „zvrchu“. Nohy som mal permanentne mokré a nebolo to nič príjemné. Do Nórska som prikúpil vysokú, turistickú obuv.

Vložka do spacáku

Ďalšia ľahká a skladná vec, ktorá zvyšuje teplotný komfort vraj až o 8 stupňov ( no uvidíme ). Na Islande bola v noci zima, nevyspal som sa a celý ďalší deň som sa cítil unavene. Dobrý spánok je základ a verím, že kombinácia alumatky a vložky bude na Lofotách stačiť. Bez nejakej sponzorovanej reklamy píšem, že som kúpil Thermolite reactor liner od firmy Sea to Summit.

Návleky

Vianočný darček od mojej milovanej žienky, ktorá sa o mňa vždy bojí, ale nikdy nezakazuje. Radšej mi kúpi návleky, ktoré zaručia, že nohy budú celý čas v suchu. Čo sa týka pomeru cena / výkon tak po alumatke druhá najlepšia kúpa.

Lyžiarske okuliare

Na Islande aj v Nórsku vie veľmi silno fúkať a snežiť. Na Islande som veľmi zaplakal. Sneh fúkal priamo do očí a ja som väčšinu času chodil po slepiačky. Každých desať sekúnd som sa pozrel na smer, sklopil hlavu a kráčal. Veľmi, veľmi nepríjemné.

Lyžiarske rukavice

Tie som chcel zobrať už pred rokom, no nakoniec som mal len bežecké. Nič nie je horšie, než stavať stan, alebo variť v ešuse s úplne skrehnutými rukami. Do Nórska beriem tri páry. Jedny tenké a dvoje lyžiarskych.

Kukla

Tvár pekne v teple, žiadne omrzliny na nose a na ušiach. Malá, skladná vec, ktorá takmer nič neváži.

Saponát a špongia

V outdoor obchodoch viete kúpiť biologicky rozložiteľný saponát. Ten sa dá použiť aj v studenej vode. Zároveň skvele funguje aj ako šampón a mydlo. Je biologicky odbúrateľný a tak nepoškodzujete prírodu a neznečisťuje rieky a potoky.

Vankúš na spanie

Drobnosť, ale ja neviem spať bez vankúša. Dlho som to riešil páperovou bundou pod hlavou. Problém je keď bundu chcete mať radšej na sebe než pod sebou. Nafukovací vankúš váži pár gramov.

Kindle alebo kniha

Posledná vec na zozname. Na severe sú zimné dni veľmi krátke. Na Lofotách bude denné svetlo len približne 5 hodín a dobrá kniha alebo čítačka sa môže hodiť.

The post Lofoty v zime na punk. Čo pribaliť? appeared first on .

Nórsko je spolu s Islandom jedna z najdrahších krajín, ktoré som navštívil. Paradoxne som aj počas tohto výletu minul málo peňazí. V tomto blogu Vám poviem pár tipov ako ušetriť na prenájme auta, letenkách, stravovaní, ubytovaní a tankovaní.

Letenka

Z Viedne, Prahy, prípadne poľských miest sa viete dostať do Nórska lacno. Lovci leteniek bežne ponúkajú Bergen spiatočne za pár desiatok EUR cez spoločnosť Wizzair. V drvivej väčšine prípadov je to v zimnom období, bez podpalubnej batožiny, na obmedzený termín a spravidla táto super cena platí len pre členov klubu, ktorého členom sa stanete za ročný poplatok 39,99 EUR. Lieta tu napríklad aj Ryanair, Norwegian, BalticAir. Naše dve letenky z Prahy do Osla nakoniec stáli 320 Eur. Veľa? Podľa mňa áno, pretože Zanzibar som mal za tú istú cenu, 160 Eur za jednu letenku. Lenže….leteli sme v hlavnej sezóne, v júly. Odlet v piatok po práci a návrat v pondelok večer. Pracujúci cestovatelia vedia, že dovolenku je treba míňať rozumne. Takže 6 dní plateného voľna plus dva víkendy.

V cene jednej letenky máme 20 kilovú batožinu. Táto vymoženosť stála 55 Eur. Je to však investícia. Berieme so sebou stan, karimatky, spacáky, varič a množstvo príslušenstva, to znamená veľa ušetrených peňazí za stravu a ubytovanie. Oslo sme si vybrali z dôvodu veľmi lacného prenájmu auta. Letenky do Bergenu a Trondheimu boli o niečo lacnejšie, lenže prenájom auta podstatne vyšší. Viac o tom, ako nakupovať letenky sa dočítate v blogu – Ako najvýhodnejšie kúpiť letenku

Prenájom auta

Požičanie auta bolo skvelé rozhodnutie. Autobusy a vlaky sú v Nórsku drahé a úprimne, moc autobusov som tu ani nevidel. V okolí NP Jotunheimen skoro žiadne, v okolí Bergenu to bolo o dosť lepšie. Lenže…v Nórsku sme len 10 dní a chceme byť maximálne flexibilní, aby sme stihli čo najviac. Za prenájom malého hybridu Suzuki Swift platíme 350 Eur, vrátane plného poistenia. Vždy som rezervoval cez Economycarrentals a neveril som, že je niečo lacnejšie. Evka však našla spoločnosť Holidaycars, kde bola cena za prenájom podobná, ale poistenie dvakrát lacnejšie. Jedine prenájom v Osle bol za tak dobrú cenu. V Bergene aj Trondheime by sme zaplatili o 200 až 250 Eur viac.

Rental spoločnosti určujú ceny v nadväznosti na letový plán. My sme prileteli v piatok večer o 18:00  a prenájom o tomto čase stál na letisku 650 EUR. Našli sme však požičovňu v centre mesta, kde to bolo v sobotu ráno za 580 EUR. Stále veľa a tak sme skúmali ďalej. Našli sme spomínaný SWIFT za 350 Eur v piatok ráno s plným poistením. Dôležitá poznámka  v rezervácii, „Bez poplatkov za zmenu rezervácie“. Zaplatil som toto auto a o týždeň som zavolal do pobočky Sixt, že posúvam rezerváciu z piatka rána na sobotu ráno. Bez poplatkov nám agentka prehodila termín a my sme ušetrili 230 Eur.

Stravovanie

Ani raz sme nejedli v reštaurácii. Mali sme varič a jedlo sme nakupovali v supermarketoch REMA1000 a KIWI. Cenovky potravín sú rovnaké ako v Česku, lenže nórska koruna je dvakrát tak silná. Pivo v bare okolo 7 – 8 EUR. Nejaké jedlo sme mali z domu, keďže nám to 20 kilová batožina dovolila. Za jedlo sme utratili okolo 120 Eur.

Tankovanie

Benzín stál v lete okolo 17 NOK, čiže 1,7 Eur za liter. Zaujímavosťou je prepad cien benzínu v pondelok ráno, resp. v nedeľu večer. Rozdiel ceny môže byť až 10 % . Oproti Slovensku je benzín drahší takmer o tretinu. Odporúčam prenajať malé auto s malou spotrebou, pokiaľ nie ste rodina s troma deťmi. My sme mali hybrid s priemernou spotrebou 4,4 litra. Ušli sme 2000 kilometrov a za benzín sme utratili 150 Eur.

Bývanie

Ani jeden hotel, hostel, alebo platený kemp. V Nórsku je povolený „wild camping“, čiže stanovať môžete kdekoľvek pokiaľ ste 150 metrov od súkromného pozemku, domu, alebo chaty. Za bývanie 0 Eur. Nám vyšlo počasie, mali sme slnečno a veľmi teplo. Ako sme riešili hygienu? No v potokoch, jazerách a riekach Nórsku môžeme závidieť veľa vecí, no mne najviac chýba tá ich čistá voda. Pili sme z potoka, kúpali sme sa v potoku. Nezabudni pribaliť biologicky rozložiteľné mydlo.

Mýto a parkovanie

Nórsko má mýtny systém. Za prejazd určitých úsekov zaplatíte určitú sumu. Taktiež zaplatíte za krátke parkovanie na letisku, vjazd do centra hlavného mesta, za tunely, mosty atď. Mýtne vyšlo na 80 EUR. Viete sa určitým plateným úsekom vyhnúť, no nám išlo hlavne o čas. Parkovné sme taktiež nikdy neplatili. Platené parkoviská sme obchádzali a parkovali kúsok od nich, pokiaľ to bolo dovolené. Pozor na radary, dodržujte rýchlostné limity. V Nórsku ťa za jazdu podľa predpisov nik nevytrúbi.

Ostatné poplatky

Vlak z letiska Gardemoen do centra mesta 10 Eur. Spiatočnú letenku som mal z letiska Torp, čo bolo ďalších 30 Eur za 1,5 hodinovú cestu autobusom.

Spolu teda 1060 Eur na dve osoby a 11 dní Celú našu cestu Nórskom, vrátane všetkých túr som detailne spísal v sérii blogov. Nórsko každému odporúčam.  Kukni ElMundo Blog, Nórsko.

The post Koľko ma stálo Nórsko? Rozpočet a tipy appeared first on .

Vyrážame smer Bergen, čaká nás posledná túra tohto výletu. Slávna „Trolltunga“, alebo Trolov jazyk. Miesto, o ktorom pred pár rokmi takmer nik nevedel, no vďaka Instagramu je to momentálne najfotogenickejšie miesto Nórska.

Túra začína z parkoviska vzdialeného asi 6 km od mestečka Tyssedalsveiti a za parkovné si zaplatíte 50 Eur, resp. 80 Eur v prípade, že si trek rozdelíte na dva dni. To sa nám platiť nechcelo a tak som Evku vyviezol a ja som auto zaparkoval v spomínanom Tyssedalsveiti. Hore som potom stopol mladého chalana, ktorý išiel na návštevu svojho deda. Ten má pri parkovisku dom, kde reálne býva. Všetky ostatné domy sa prenajímajú turistom.

Stanovačka nad jazerom s výhľadom na vodopád

Trek začína strmým výstupom po asfaltovej ceste až k poslednému parkovisku, ktoré je zväčša plné. Medzi týmito dvoma parkoviskami chodí shuttle bus za 10 Eur. Trek prechádza do pohodového stúpania, obchádzame jazierka a veľa turistov. Na toto sme neboli predtým zvyknutí. Po 10 kilometroch stanujeme na okraji treku s výhľadom na jazero Ringedalsvatnet. V okolí je mnoho stanov, ale miest na stanovanie je tu stále dosť.

Máme v pláne vyraziť skoro, chceme sa vyhnúť návalu turistov. Nakoniec vstávame pomerne neskoro, no aj tak sme relatívne rýchlo urazili posledné 4 kilometre a o siedmej sa fotíme na Trolltunge. Je tu asi len 10 ľudí, čo je stále dobré. Viem, že počas dňa sa na fotku čaká aj hodinu. Cestou naspäť stretávame tie masy ľudí. Niektorí vyrazili v košeli a saku, iní v žabkách. Okolo obeda sme na najvyššom parkovisku. Evka ide pomaly a ja utekám dole chytiť stopa. Bol som rozhodnutý, že tých 6km odbehnem, no zastavilo hneď prvé auto.

Musím ukecať mladých chalanov strážiacich prvé parkovisko, pretože ma nechcú pustiť hore. Vraj je plné a tak mám nechať auto tu a zobrať si taxi. Tak som si vymyslel historku, že priateľka má vytknutý členok a musím ísť okamžite po ňu. Toto ich obmäkčilo, ale nezabudli dodať, že o tom nemám nikomu hovoriť. Tak to tu píšem.

Konečne posledná túra

Posledná túra je definitívne za nami a sme za to radi. Máme dosť, nohy unavené, ale myseľ vyrelaxovaná. Trolltunga bola veľmi komerčná a z tých túr, čo sme tu zažili bola pre mňa najmenej zaujímavá. Dva dni sa trepete k nejakej skale nad fjordom a ešte čakáte na fotku.

Predposlednú noc prespávame pri rieke asi 100 km od hlavného mesta. Ráno som vyzbieral všetky lesné jahody, ktoré sme potom použili do mliečnej ryže.

Kúpačka v rieke, čisté handry a smer Oslo. Máme ešte nejaké párky, ktoré treba dojesť. Evka rozložila ešus priamo v mekáči a ja sa nestačím diviť. Jej je to však očividne jedno. Hlavne, že máme dobré miesto. Hovorí, že tí okolo sediaci nám určite závidia. Jasné, že nórske párky sú lepšie ako hamburger z mekáča.

Nemeckí stopári

Pri parkovisku postáva mladý pár snažiaci sa chytiť stop z mesta. Zastavujeme pri nich a pýtame sa kam idú. Namierené majú až na Lofoty, čo je poriadna diaľka. Práve dokončili strednú a majú dva mesiace prázdnin. Je skvelé, že „teenagers“ sa rozhodnú takto stráviť leto. Vydať sa s batohom a pár korunami do sveta, život gombička a všetko čo zažijú je pre nich nové a výnimočné. Evku odvážam na letisko a tak som im ponúkol odvoz na cestu vedúcu do Trondheim. Sú za to veľmi radi. Sám dobre viem, aké ťažké je stopovanie vo veľkom meste.

Stanovanie pri letisku Torp

Lúčime sa s Evkou, ktorá letí z hlavného letiska, cez Rigu až do Prahy. Ja musím vrátiť v meste auto a potom sa autobusom dostať do 100 km vzdialeného letiska Torp. Skoro som ten autobus nestihol. O pol deviatej som na letisku, ktoré o polnoci zatvárajú. Takže ma čaká posledná stanovačka v lese pri letisku. Je divné byť v stane sám, ale stále lepšie ako noc niekde na letisku, na dlážke. Vidím tu aj iné stane, takže sa cítim bezpečne.

Ráno dojedám párky, paradajku a pečivo. V nefunkčnej mikrovlnke nechávam poloplnú plynovú karťušu a utekám na check-in. Kufor má 23 kg, no limit je 20. Tak som pár vecí vyhodil a odvážil to na 18. Následne som všetko vrátil naspäť a kufor mal už len 20,5. Zázrak.  Sme v Prahe a po skromnom stravovaní utekáme do reštaurácie na burger a pivo, resp. pivá.

The post Trolltunga, dieťa Instagramu appeared first on .

Prichádzame do malebného mestečka Andalsnes, nad ktorým sa v prístave týči obrovská výletná loď, ktorá svojou výškou ďaleko presahuje všetky okolité budovy. Po povinnej návšteve supermarketu KIWI sme zašli prvýkrát do bankomatu. Sme tu už takmer týždeň a ešte som nevidel nórske peniaze. Všade sa dá platiť kartou. Po 10 dňoch môžem zodpovedne prehlásiť, že hotovosť netreba. Kartou zaplatíte na záchodoch, v autobusoch, na parkovisku, dokonca aj v kempoch.

Trošku drahý autobus

Zajtra máme naplánovanú túru z parkoviska vo Vengedalen do Andalsnes, zvanú Romsdalseggen. Jedna z najkrajších nórskych túr s krásnymi výhľadmi na fjord a údolie. Ak cestujete po Nórsku autom, tak máte tri možnosti. Prvou je zaparkovať auto v Andalsnes a presunúť sa autobusom do Vengedalen. Autobus štartuje ráno o 8:30, resp. 9:30 a za 10 kilometrový úsek zaplatíte 250 NOK, čo je asi 25 Eur. Druhá možnosť je rozdeliť sa, jeden začne v Andalsnes, druhý vo Vengedalen a niekde na polceste tejto túry si vymeníte kľúče. Tretia možnosť nám prišla najlepšia a vlastne sme si ju vymysleli sami.

Cesta do Vengedalen je spoplatnená, brána sa otvorí až po zaplatení 10 EUR mýta, samozrejme sa dá platiť kartou. Malé parkovisko je zadarmo a zmestí sa tu pár desiatok áut. Vidíme pár ľudí, ktorí prichádzajú z opačnej strany a na parkovisku ich naberajú známi, alebo taxíky. Nachádza sa tu pár domov, ale je to poriadny zapadákov, takže potraviny a všetko čo potrebujete nakúpte ešte v meste. Samozrejme okrem vody, tej je všade dostatok.

Vhodné miesto na stan nám tentokrát nevyšlo

Po večeri hľadáme miesto na stan. Pár rovných miest tu je, ale všetky sú podmočené. Asi 200 metrov od bránky, kde túra začína som objavil kúsok ako-tak rovnej plochy. Nakoniec to malo celkom slušný sklon, keďže sme sa ráno prebudili s hlavami v polke stanu a nohami nalepenými na jeho stenách. Aspoň sme si trošku prekrvili nohy. Prebúdzame sa pomerne neskoro, raňajkujeme ovsenú kašu a na naše nemilé prekvapenie prichádza prvý autobus. Romantické ráno sa razom mení na boj o turistický chodník. Ideme rýchlo a tak postupne obiehame všetkých pred nami.

Prvý kilometer je poriadne strmý, ale po zdolaní tohto úseku sa nezastavujeme. Pokračujeme ďalej po pohodovej cestičke až k rázcestiu. Samozrejme je to vľavo do toho brutálne strmého kamenného poľa až na hrebeň. Vieme však, že výhľady budú stáť za to. Prvý horizont a nič. Druhý to isté. Až ten tretí je posledný a výhľady na okolité hory a údolie sú najkrajšie, aké sme zatiaľ videli. Stačí sa kuknúť na fotky.

Po hrebeni to je ďalej cez exponované miesta zabezpečené reťazami až k najvyššiemu bodu celej túry, horu Mjølvafjellet (1216 m.n.m.).  Odtiaľto už pomaly vidno mesto Andalsnes aj fjord Romsdalsfjorden.

Miesto Andalsnes späť k parkovisku

Do cieľa je to odteraz len dole a to poriadne prudko. Schádzame nižšie, až sa v určitom bode (všetko je dobre značené v appke maps.me) odkláňame od cesty doprava a popod hrebeň sa vraciame naspäť k parkovisku.

Odporúčam sa vykúpať v jazere, ktoré v letnom počasí skvelo osvieži. Nachádza sa tu aj malý domček, ktorý postavili dvaja Nóri. Nájdete tu varič, posteľ a knižku, do ktorej môžete niečo napísať. Osobne sa mi táto tretia varianta páči najviac, pretože sa vyhnete prudkému klesaniu k mestu Andalsnes, ušetríte 25 EUR za cestu autobusom a v tejto časti túry budete určite sami. My sme sa tu pohybovali okolo druhej poobede a stopy v snehovom poli boli určite deň staré.

Ľadový kúpeľ, ktorý nám v Prahe chýba

Na parkovisko sa vraciame o tretej poobede, okamžite zhadzujeme veci, smer potok. Ľadový, ale na to sme si v Nórsku zvykli. Je zaujímavé, že doma nie som schopný otočiť kohútik v sprche na studenú a tu si to doslova užívam. Buď je to tou vodou, alebo jednoducho nemám na výber. Balíme veci a cez Andalsnes sa vraciame spať do Jotunheimen, kde plánujeme prespať v kempe Maurvangen.

Romsdalseggen Ridge je dlhý 11 kilometrov a trek zaberie cca. 7 hodín. Naša verzia bola o 2 kilometre dlhšia. Nóri píšu, že trek je „very challenging“, avšak nám to tak dramatické neprišlo. 1000 výškových metrov je však stále slušný výkon. Je ťažké povedať, ktorá túra bola v Nórsku najkrajšia. Ak by som sa však musel rozhodnúť, tak vyberiem práve túto.

The post Romsdalseggen, najkrajšia túra appeared first on .

Opúšťame NP Jotunheimen, kde sme absolvovali dve túry, Besseggen Ridge okolo jazera Gjende a výstup na Galdhopiggen. Pokračujeme smerom na sever k mestečku Andalsnes, čaká nás Trolia cesta, Trollveggen. Opäť prechádzame cez naše obľúbené mestečko Lom a tak ako včera aj dnes varíme na odpočívadle. Normálne sladené nápoje nepijem, lenže vždy keď cestujem mám hrozne veľkú chuť na kolu. Po dvoch náročných túrach sme poriadne vyčerpaní a za deň voľna sme radi. V podstate len spíme v stane, jeme, presúvame sa, alebo sme na túre. Na nič iné nie je čas, lenže príroda  turistika je to, prečo sme do Nórska prišli.

Cesta, na ktorú nezabudnete

Pomaly sa blížime ku Trollstigen, teda k ceste trolov, na ktorých tu upozorňujú aj dopravné značky.

Žiadneho trola a ani losa sme nevideli. To na Slovensku máme viac trolov v podobe pána Blahu, Danka atď. Táto cesta meria 12,2 km, je súčasťou okresnej cesty číslo 63 a otvorená je len od polky mája do októbra. Slávnostne ju v roku 1936 otvoril kráľ Haakon VII po osemročnej výstavbe. Jazda po tejto ceste je úžasná a jej 10 percentné stúpanie s 11 ostrými zákrutami je výzva aj pre cyklistov. Z výšky 820 metrov padá naprieč cestou 320 metrový vodopád, ktorý Vás v prípade otvoreného okna na aute príjemne osvieži.

Ovce, pasúce sa na streche informačného centra

Sme hore a naskytuje sa nám krásny výhľad do údolia z jednej z mnohých platforiem, ktoré boli v roku 2012 vybudované spolu s turistickým centrom. Architektonické štúdio Reiulf Ramstad Arkitekter si dalo skutočne záležať na tom, aby táto budova dokonale zapadla do miestnej krajiny. A tak je jej strecha pokrytá anglickým trávnikom na ktorom sa pasú ovce. Jedinou vráskou na tomto krásnom mieste je veľký počet turistov a obchody so suvenírmi.

Trolovia, ktorí v noci v Trollveggen ožívajú

Hľadáme miesto na prespanie. Vyzerá to dosť komplikovane. Ako som už spomínal v prvom blogu, podľa nórskeho zákona „Right to Roam“ je možné kempovať kdekoľvek, pokiaľ ste aspoň 150 metrov od domu, chaty, alebo súkromného pozemku. Lenže tu je jedna cesta, nad ktorou sa dvíhajú strmé skaly. Podľa nórskych starých legiend sa tu trolovia potulujú každú noc, no len čo sa ich dotkne lúč ranného slnka, premenia sa na kamene a ich skamenené telá potom vytvárajú celé skalné útesy. Dúfam, že nás v noci nejaký nerozpučí.

Neostáva nám nič iné, len sa vybrať turistickou cestou k jazeru, ktoré je kilometer ďaleko a dúfať, že nájdeme nejaké rovné miesto pre náš stan. Nakoniec sme super miesto našli už po 100 metroch. Sme tu úplne sami, asi 50 výškových metrov nad tým šialenstvom a davom v okolí informačného centra. Máme najlepšiu spálňu tohto výletu. Výhľad na celé údolie a strmé skaly okolo nás. Popíjame becherovku s kolou a dívame sa na tú nádheru okolo seba. Ako málo treba ku šťastiu.

Najlepšie veci sú zadarmo

Po najlepšej noci, kedy som sa vyspal lepšie ako doma v posteli, sa prebúdzame do slnečného rána. Obloha je modrá a pod nami v údolí inverzia, akú som ešte nevidel. Evku zo stanu vyhnali až slnečné lúče, pod ktorými je v stane ako v skleníku. Balíme veci a schádzame k parkovisku. Je tu len málo ľudí. Na odpočívadle pri parkovisku máme opäť raňajky šampiónov, voda, sušené mlieko a musli. Spoločnosť nám robí nemecký cyklista, ktorý sa práve prebúdza na lavičke vedľa.

Voľný deň alá 800 výškových metrov, to je Trollveggen

Dnes máme „voľný“ deň s tým, že sa prejdeme niekde v okolí. Nič náročné. Rozhodli sme sa pre Stabbeskaret trek. Moja navigácia ukazuje 5 km jedným smerom a prevýšenie 0 metrov. To je samozrejme blbosť, ale 800 výškových som vážne nečakal. Takže z prechádzky je poldenný trek k najvyššej vertikálnej stene Európy, 1100 metrov vysokej kolmej steny Trollveggen ( trolia stena). Tesne pred nami vyrazil rovnakým smerom český autobus, inak by sme tu boli takmer sami. Dali sme im hodinu náskok. Po strmom kilometrom výstupe vedie pekná turistická cestička k druhému výstupu cez kamenné pole, po ktorom sa ide veľmi zle a nohy dostávajú poriadne zabrať. Ďalej je to klasicky cez snehové polia, okolo stále zamrznutých jazier pokrytých snehom až na samotný Stabbeskaret, odkiaľ tú šialenú stenu vidíte pekne zhora.

Dehonestácia prírody

Nad Vami je možno 250 výškových metrov a zvyšok steny pod Vami. Miesto je tak exponované, že nemáte šancu sa nakloniť tak veľmi, aby ste videli jej začiatok. Pod nami je stále inverzia, ktorá sa pomaly trhá. Česi sú stále hore a odchádzajú asi 15 minút po našom príchode. Mám rád partie ľudí, ktoré sa vedia baviť, ale čúranie cez okraj steny, aby bola cool fotka je dosť trápne. Nórsko si veľmi váži svoju prírodu a toto mi vôbec neprišlo vtipné, skôr infantilné. Odišli a nik tu nie je. Je pre mňa zaujímavé, že v letnej sezóne je to tu tak prázdne. Som však za to veľmi rád.

Schádzame dole a dnešný zostup nám trvá podstatne rýchlejšie ako tie dva pretým. Z nevinnej prechádzky sa tak vykľula skvelá poldenná túra. Po kúpačke v rieke a rýchlom obede opúšťame Trollstigen a pokračujeme do mesta Andalsnes, kde nás čaká jedna z najkrajších túr v Nórsku. O tom ale už v ďalšom blogu.

The post Trollveggen – cesta k najvyššej stene appeared first on .

Po Besseggen sa prebúdzame do chladného rána v kempe Maurvangen. Našim dnešným cieľom bol výstup na najvyššiu horu Nórska a vlastnej celej Severnej Európy, Galdhopiggen, ktorý je o 25 metrov nižší ako náš Kriváň, no aj napriek tomu mu jeho výška stačí na víťazstvo. V minulosti bol vraj najvyšší Glittertind, lenže jeho vrchol pokrýva ľadovec, ktorý sa neustále roztápa.

Dáme to vôbec?

Obaja máme po prvej túre ubolené a unavené nohy. Ja som mal taký smelý plán, že sa ráno skoro zobudím, vybehnem na Galdhopiggen a na raňajky som späť v kempe. Áno, táto hora je od nás relatívne blízko, lenže na druhej strane NP Jotunheimen a tak nám obchádzka zaberá dve hodiny autom. Evka cestou pospáva a ja sa kochám prírodou, či náhodou neuvidím nejakého losa. Naposledy som ho videl na  Aljaške pred deviatimi rokmi v NP Denali. Cestou zastavujeme u vodopádu Stuttgongfossen, ktorý je kúsok od cesty.

Ďalšia zastávka pred dedinkou Spiterstulen je malé mestečko Lom, kde dokupujeme zásoby jedla v supermarkete KIWI a varíme kuskus so zeleninou na odpočívadle. Nemajte strach rozložiť jedlo a hrnce na odpočívadlách. Praktikujú to všetci turisti, aj samotní Nóri. Stravovanie v reštauráciách je tu nekresťansky drahé. Vždy som na cestách varil cestoviny s tuniakom a ovsenú kašu. Evka vniesla do takéhoto varenia úplne nový rozmer a naša strava tak bola celkom pestrá počas celej cesty.

Začiatok dobrodružstva v dedinke Spiterstulen

Posledný 12 km úsek cesty do Spiterstulen je dosť rozbitý a strmý. Keď do dedinky dôjdete zaplatíte 80 NOK za mýto. Nik vás nebude naháňať, resp. čakať pri ceste v žltej veste tak ako u nás. Proste mýto zaplatíte na recepcii ubytovne, ktorá sa tu nachádza. Ak nezaplatíte, nájdete si za stieračom lístok, kde Vás pekne poprosia mýto uhradiť.

V dedinke sa nachádza kemp s prístreškom, toaletami a sprchami. Počasie je dosť chladné a oblačné. Na druhý deň však hlásia pekne, aspoň doobeda. Zaspávame už o siedmej večer. Becherovka s čajom nás vždy dobre rozoberie. Prebúdzame sa o tretej ráno úplne vyspatí. V lete slnko nad Nórskom nikdy poriadne nezapadne a tak po malých raňajkách (ovsená kaša, čaj) vyrážame na horu ako prví .

Cez kamene a snežné polia až na vrchol

Vrchol hory je v nedohľadne. V blogoch som čítal, že musíte preliezť cez dva kopce aby ste Galdhopiggen videli. Na chodníku sme úplne sami a bez problémov stúpame hore po turistickej značke „červené T“. Prvý horizont a prvých 600 výškových metrov je za nami. Prekračujeme snežné polia a výhľady na okolité hory sú čoraz krajšie. Všetko je skoro ráno zafarbené do červena. Všade je ticho a pokoj, len cestou sme vyrušili rodinku akýchsi horských kačíc.

Vystupujeme čoraz vyššie na vrchol druhej hory vo výške cca. 2200 metrov. Pri každom treku v Nórsku sme zažili exponované miesta a strmé steny. Tieto výhľady mi vôbec nerobia dobre, no aj tak ich stále vyhľadávam. Čaká nás posledných 250 výškových metrov na strechu Nórska.

Na streche Severnej Eúropy

Sme tu! Ráno o pol ôsmej, po 3,5 hodinách a 1400 výškových metroch sme to spoločne dali. Výhľady sú nádherné, nekonečné hory, haldy snehu, ľadovce a slnko na obzorom. Čo viac si človek môže priať? Športové výkony s človekom, ktorého milujete chutia najlepšie

Na samotnom vrchole sa nachádza chata, bohužiaľ je zavretá, čo mi vôbec nerobí radosť. Je chladno a ja som si nezobral žiadne veci na prezlečenie. Tričko úplne mokré a tak na holé telo naťahujem páperovú bundu. Hneď po nás dosiahli vrchol aj otec so synom a Slovák z Košíc.

Zostup nám trvá takmer rovnako dlho. Kolená dostávajú v tomto kamenistom teréne poriadne zabrať. O 11 doobeda sme v kempe. Po troch dňoch zaslúžená sprcha a čisté oblečenie. Takéto drobnosti mi počas cestovania robia najväčšiu radosť. Tretí deň v Nórsku a druhá veľká túra  za nami. Mám z nás radosť, pretože z tejto túry som mal najväčší rešpekt. Snehová polia boli z rána ešte zamrznuté a tak sa po nich  chodilo relatívne dobre. Tiež som sa bál silného vetra, ale my sme počas celého výstupu mali absolútne bezvetrie. Po Gerlachovskom štíte, Snežke a Triglave som tak vyšiel aj na štvrtú najvyššiu horu nejakej krajiny.

The post Galdhopiggen – výstup na strechu Nórska appeared first on .

Z parkoviska pri hoteli v „Bessheim“ je to k nášmu prvému „wild camping“ miestu približne 3 kilometre. Podľa  zákona “The right to roam”. K jazeru Bessvatnet vedie turistický chodníček, takže nemáme kam zablúdiť. Zbalené máme karimatky, spacáky, stan, oblečenie na spanie a všetko potrebné na varenie. Nórsko a prvá túra začína.

Nórsko treba zažiť, prečítaj si prvý blog a tejto krásnej krajine.

Pokoj a ticho pri Bessvatnet

Očakával som niekoľko stanov, na moje prekvapenie sme tu úplne sami. Prší, zrazu svieti slnko a znova prší, vietor sa nám však počas celého výletu v Nórsku vyhýbal. O deviatej už spíme, v malom stane aj tak nemáme moc čo robiť. Prvé noci nám trošku vadí to nekonečné denné svetlo. Na pozorovanie hviezdnatej oblohy počas nórskeho leta zabudnite. Aj o druhej v noci je vonku šero, takže čelovky môžete kľudne nechať doma.

Prebúdzame sa skoro ráno, balíme všetky veci a schádzame k parkovisku. Kúsok od Bessheim sa nachádza kemp Maurvangen, čo je skvelý východiskový bod pre túru Besseggen Ridge, ktorá začína v Gjendesheim. Tu sa nachádza aj platené parkovisko, ale auto môžete zdarma zaparkovať v kempe Maurvangen, ktorý je len necelý kilometer od plateného parkoviska.

10 km navyše okolo Gjende

Trek sa dá spraviť v oboch smeroch, Gjendesheim – Memurubu, alebo opačne. Odporúčam začať v Memurubu. Z prístavu v Gjendesheim sa tam dostanete trajektom za cca 16 Eur.

Nórsko je drahá krajina. Ak chcete ušetriť tak ako my, tak do Memurubu vedie popri jazere Gjende turistický chodníček. 10 kilometrová túra navyše Vám zaberie 3 hodiny vo veľmi slušnom tempe. Túto extra dávku sme nakoniec oľutovali, pretože do Memurubu sme prišli celkom uťahaní a to nás ešte čaká 14 kilometrov a 1100 výškových metrov späť do kempu.

Najťažšia túra počas celého výletu

Z Memurubu to je zo začiatku poriadny strmák, až kým sa nedostaneme na hrebeň. Každým krokom máme krajší výhľad na tyrkysové jazero Gjende pod nami a hory okolo nás. Už dopredu som vedel, že z určitého bodu je vidno dve obrovské jazerá Gjende a spomínané Bessvatnet, ktoré sú od seba vzdialené len 300 metrov, avšak až 400 výškových. Po niekoľkých hodinách nasleduje strmý zostup k Bessvatnet a hneď na to strmý výstup úzkym hrebeňom až na najvyššie miesto treku, konkrétne Veslfjellet ( 1743 m.n.m.). Hore ideme veľmi opatrne, za nepriaznivého počasie môže byť tento výstup nebezpečný. Vlastne na každom treku v Nórsku som mal v určite bode strach z exponovaných miest. Naskytuje sa nám krásny výhľad na obe jazerá pod nami. Bessvatnet oceľovo modré a Gjende krásne tyrkysové. Hora Veslfellet je vlastne taký hrebeň, ktorý nemá konca a cesta dole je dosť bolestivá a nudná. Hneď prvý deň máme v nohách takmer 30 kilometrov.

Najvyššia hora Nórska sa odkladá

Do kempu prichádzame neskoro večer. Sme totálne zničení a to je len prvá túra a ešte štyri ťažké pred nami. V kuchynke varíme dehydrovaný segedínsky guľáš, ktorý chutí fakt ako segedín. Na druhý deň sme ešte pred odletom naplánovali výstup na najvyššiu horu Severnej Európy, Galdhoppigen. Tento výstup posúvame na pozajtra.

Popíjame čaj s becherovkou, čo v kombinácii s únavou pôsobí ako skvelý liek na spanie. Čaká nás druhá noc a presun pod najvyššiu horu Nórska do malej dedinky Spiterstulen, ktorá je od nás vzdušnou čiarou asi 40 km a 105 km autom okolo celého NP Jotunheimen.

The post Nórsko a prvá túra cez Besseggen appeared first on .

Tento rok to vyšlo na Nórsko. Po dlhom čase balím svoj obrovský kufor, ktorý som naposledy použil pred viac ako 3 rokmi, keď som sa vracal z Kanady späť na Slovensko. Balíme stan, spacáky, karimatky, oblečenie, varič, hrnce a aj nejaké jedlo, keďže moja batožina môže mať až 20 kg. Na letisku som sa dozvedel, že kufor mal nakoniec 27 kilo, ale psie oči zabrali a váha prešla. Letíme do hlavného mesta Nórska, Oslo. Letenka nebola najlacnejšia, ale presne na termín, ktorý nám vyhovoval a hlavne z Prahy. Aj s 20 kg batožinou nás dve letenky vyšli na 320 Eur. Samozrejme s nízkonákladovkou Norwegian a Ryanair.

Letenka do Osla a požičanie auta

Dlho sme premýšľali kam budeme letieť. V hre bolo Oslo, Bergen a Trondheim a tak sme sa nakoniec rozhodli podľa prenájmu auta. V Oslo to vychádzalo najlepšie a to presne 330 Eur na 10 dní aj poistením. Ak budete riešiť auto v Nórsku tak mrknite na „holidaycars.com“. Dostali sme malé Suzuki Swift s hybrid pohonom, za čo som bol veľmi rád, pretože benzín stojí v Nórsku okolo 1,7 Eur, aj keď treba povedať, čo iný deň, to iná cena benzínu. A tak sa stalo, že na tej istej pumpe sme v pondelok tankovali za 1,7 Eur a o dva dni neskôr za 1,5 Eur. Celkovo sme ujazdili 1900 km so spotrebou 4,3 litra. Nórsko má zavedený mýtny systém. Na určitých úsekoch Vás kamera zaznamená a mýtne je stiahnuté z účtu. Najvyššie mýtne, 15 EUR, sme platili za prechod tunelom neďaleko Bergenu. Tento tunel je zážitok sám o sebe. Najskôr dlhý tunel, v ktorom sa nachádza na modro nesvietený kruhový objazd, potom prechod na most a späť do ďalšieho tunela. Na Slovensku nie sme schopný prekopať Višňové a Nóri tu majú hotové stavebné skvosty.

Prvá noc v Starbucks

Už samotný prílet do Osla bol fascinujúci. Z lietadla boli vidno husté, krásne zelené lesy, o ktorých sa nám v Tatrách môže len snívať. Tento zelený koberec prerušovali desiatky jazier. Pristávame na hlavné letisko Gardemoen vzdialené 50 km od centra mesta. Noc sme strávili na gauči v kaviarni Starbucks, keďže po auto idem až na druhý deň ráno. O polnoci nás zobudila upratovačka, ktorá ale hneď dodala, že sa môžeme vrátiť, keď tu bude hotová. Ráno o piatej nás definitívne zobudil personál kaviarne.

Tesla ako najčastejšie videné auto

Do centra Osla som vyrazil skoro ráno. Cena za vlak do centra mesta je 105 NOK ( 11 EUR ). Chcel som si kuknúť mesto, ktoré v sobotu ráno zívalo prázdnotou. Len desiatky Číňanov fotilo každý kvet a každý strom v okolí Národného divadla. Hneď ma prekvapilo to množstvo elektromobilov Tesla, ktorých kúpu vláda masívne podporuje rôznymi výhodami. V Nórsku tak jazdí najviac týchto áut na svete, na jedného obyvateľa. V júni to bolo 72 tisíc modelov S, X a 3. Len spomeniem, že Slovensko má o 200 tisíc obyvateľov viac ako Nórsko a týchto áut je u nás registrovaných 92.

Smer NP Jotunheimen

Samotné Oslo nemá moc čo ponúknuť a tak som rád, že sedím v aute a idem po priateľku na letisko. Náš „roundtrip“ začíname v NP Jotunheimen, ktorý je od Osla vzdialený 270 km. Cesta nám však trvá pomerne dlho, pretože rýchlostné limity sú tu dosť nízke a všetci ich poctivo dodržujú. Cestu lemujú značky „POZOR LOS“, žiadneho sme však počas 10 dní nevideli. Cestou sme sa zastavili v supermarkete REMA 1000, ktorý je spolu s KIWI ten lacnejší. Ceny sú to proti naším končinám skutočne vysoké. Česi mi povedali, že cenovky sú rovnaké ako u nich doma, len NOK je 2,5 krát silnejšia mena než CZK.

Prvý kemping pri jazere Bessvatnet

Do Jotunheimen prichádzame večer. Čas je v letnom období dosť nepodstatný, keďže dostatočne vidno je aj o druhej ráno a tak boli čelovky s mačkami jediné veci, ktoré sme ani raz nepoužili. Zaparkovali sme v Bessheim, kde sa nachádza hotel. Parkovanie bezplatné na parkovisku pri jazere. Odtiaľ sme sa vydali na prvú, krátku túru k jazeru Bessvatnet, kde sme rozložili stan a kde sme úplne sami.

Zákon “THE RIGHT TO ROAM”

V Nórsku už stáročia platí zákon „The Right to Roam“. Princíp spočíva v tom, že každý má právo využívať prírodu pokiaľ sa k nej správa ohľaduplne a s úctou. Samozrejmosťou je zanechať miesto v takom stave, v akom ste ho našli. Prípadne ešte v lepšom. Odpadky ale nájdete len výnimočne. Tento zákon vám dovoľuje kempovať v prírode, mimo kemp, pokiaľ ste minimálne 150 metrov od obývaného domu, hotela, chaty.  Takto sme v Nórsku strávili 10 nocí a nikdy za kempovacie miesto neplatili. Samozrejme môžete využiť platené kempy, kde máte kuchynku, sprchy, práčku, prípadne nabíjaciu stanicu pre Váš elektromobil.

Ďalšou vecou, ktorú sme použili len raz bol filter na vodu. Celý čas sme pili vodu z riek a potokov. Dokonca sme ani raz nepotrebovali sprchu. Umývali sme sa v jazerách a riekach, samozrejme treba kúpiť biologicky rozložiteľné mydlo. Studená voda nám vôbec nevadila, práve naopak. Po každej náročnej túre sme sa tešili na ľadový kúpeľ v kryštálovo čistej vode. Tvár som si oplachoval stále dokola, tak skvelý pocit to bol. Neviem či do tých riek niečo sypú, ale sú tak tyrkysové, ako keby ich pretiahli Instagram filtrom.

Do tejto nádhernej, vyspelej krajiny sme prišli hlavne za prírodou. Celkovo sme dali 5 celodenných túr, nastúpali 6 tisíc výškových metrov, prešli 105 km, najazdili takmer 2000 km a každý večer sme zašli nad tým, čo sme v ten deň videli.  V ďalších blogoch postupne spíšem všetky túry, čo sme v Nórsku zvládli a naše 10 dňové putovanie krajinou Vikingov. Už na druhý deň nás čaká jedna z najkrajších túr, Besseggen Ridge.

The post 10 dňový roundtrip v Nórsku appeared first on .