Ráno o 8 prichádzam do mesta Arequipa. Potrebujem sa dostať do Cabanaconde, čo je malá dedinka kúsok od Colca Canyon. Cesta z Arequipy trvá 7 hodín a lístok stojí cca 5 Eur. V Arequipe som bol pred troma rokmi, takže sa tu nezdržím. Stihol som tu aspoň raňajky. Tak som sa tešil na kávu a miesto toho som dostal 3 deci mlieka a sáčok nescafé. Autobus neustále stúpa. Postupne začína pršať a aj snežiť. Dosahujeme najvyšší bod 4900 mnm. Začína ma pekne bolieť hlava. Mal som však šťastie, keď nám okolo autobusu prelietol buď orol, alebo kondor. Verím, že to bolo Kondor. Samozrejmosťou sú stovky lám. Približne o 4 poobede prichádzame do Cabanaconde. Poslednú hodinu si krátim robením videa s miestnou seňorou v tradičnom peruánskou kroji. ( video nájdetene na FB ). V Cabanaconde leje ako z krhly a je tu strašná zima. Všetci miestny sa na mne smejú do chvíle, keď som na seba hodil nepremokavé veci a páperku.

Na stanici si ma hneď odchytil miestny recepčný. Náhodou to bol ten z hostela Pastor, ktorý som si rezervoval. Útulná izba za 8 USD priamo na námestí. Hneď vedľa je reštika so satelitnou WIFI ( žiadne fotky, videá, len text). Dobrovoľníči tu čiľanka s dieťaťom a argentínčanka Romy Elizabeth. Ja sa bojím mať dieťa, lebo neviem či sa o to dokážem postarať a ona robí za posteľ a jedlo a k tomu má 2 ročného chlapca. Obe nevedia anglicky a tak komunikujeme mojou oprášenou španielčinou.

Dal som si lomo saltado, čo je národné peruánske jedlo. V malom obchode nakupujem jedlo na zajtrajší trek  ( banán, jablko, tuniak ). V obchode sa so mňou silo mocu chce hrať malý peruánsky chlapec. Kým predavačka účtuje, hadžem s ním bálon krížom, krážom po celom obchode. O 7 večer som na hosteli a som hrozne unavený, pretože som poriadne nespal už dva dni. Po sprche som sa navyše totálne rozklepal, bojím sa že si vybijem zuby. Buď je to nadmorskou výškou, alebo zimou. Najskôr však oboje.

O piatej ráno balím veci a vyrážam do kaňonu aj s troma psami, ktoré sa ku mne pripojili. Ten najmenší ide so mňou ďalších 20 kilometrov.

Podľa navigácie som sa po 30 metroch dostal k výhliadke, kde normálne stojí strážnik a vyberá vstupné 20 Eur. Je moc skoro a tak tam ešte nik nie je. Schádzam dole k oáze Sangale. Po hodine stretávam kopec turistov a sprievodcov. Ten posledný bol prezieravý a spýtal sa ma na permit. Vravím, že mám. Lenže on ho chce vidieť. Nakoniec som mu dal 50 soles, lebo som povedal, že viac nemám. Mal som povedať, že som ho stratil cestou.

Asi po dvoch hodinách som sa dostal do oázy. Starší pán mi ponúka kávu za tri soles. Radšej overujem, čo je to zač. Samozrejme, instantná. Z oázy stúpam k dedine Malata. Cestou som sa zastavil na kus reči u Pača, ktorý tu predáva vodu a jedlo.

Do Malaty som dorazil asi po 1,5 hodine. Hneď na začiatku sa so mňou chceli fotiť miestne deti. Foťák si prehadzovali ako futbalovú loptu a technicky boli veľmi zdatní. Hlavne keď fotku chceli priblížiť dvoma prstami. Taký super foťák však nemám.

Hneď vedľa som sa zastavil u miestnej rodiny a prefiltroval vodu obučajnú vodu z kohútika. Normálne tu stojí liter vody asi 1,5 eur. Študujem návod a po pár minútach sa nadájam zadarmo.

Na obed je mega teplo, slnko páli a 15 kilový batoh je čoraz ťažší. Po dobrej hodine som dorazil do dedinky San Juan, chcem si tu oddýchnuť, ale po 5 minútach príchadzajú turisti a ja radšej utekám. Zvalil som sa kúsok ďalej pod strom a čítal som si knihu „Happiness Project“. Vedeli ste, že podľa americkej štúdie Vám hodina spánku denne pridá toľko šťastia, ako 60 000 USD ročne. Americká veda proste. Otváram prvé a posledné jedno. Tuniak s chlebom.

Som už takmer pri moste, ktorý vedie ponad rieku Colca. 20 minút od mosta je „hospedaje Roy“. Strašne ma bolí chrbát a cesta do kopca mi dáva zabrať. Prívítala ma tu majiteľka, staršia peruánka. Dohodli sme sa, že ak sa u nej za 10 soles navečeriam, možem zadarmo kempovať. Na označenom mieste sa snažím postaviť stan. Trvá mi to asi polhodinu, keďže to robím prvýkrát. Podarilo sa.

Pred večerou som stihol  napísať tento blog na kus papiera ceruzkou, ktorú musím ostriť nožom. Ani neviem, či som to niekedy robil. Zoznámil som sa s grékom a jeho priateľkou a dobre sme si pokecali o gréckej kríze. Skvelá večera  a stovky svetlušiek poletujúcich v tme. Veľmi, veľmi pekné. Čumíme na to s otvorenou hubou. Po večeri začal peruánec Heinz rozprávať peruánske legendy a keby som nebol totálne unavený, počúval by som ho do rána. Povedal nám mnoho zaujímavého. Podľa legendy patrilo Peru kondorom a až potom Inkom. Cez noc nemôžem spať. Celkovo mám problém so spaním, od chvíle ako som tu prišiel. Stan mám vo vnútri mokrý. Je malý a tak sa tam zráža voda.

Ráno o piatej vyrážam do Cabanaconde. Čaká ma 1100 výškových metro na 8 kilometroch, plus batoh. Potok, kde som fitroval vodu nefunguje a tak idem na sucho. Hneď ráno som musel bojovať so psom, ktorý na mňa škaredo ceril zuby. Kvalitne sa rozpršalo, ale dúha stála za to. Po troch hodinách, totálne vyčerpaný prichádzam na hlavnú cestu. Všade samé psi, ktoré odháňam skalami a pokrykom „Afuera“.

Stopol som miestnu rodinu, ktorá ma doviezla do mesta. Hneď beriem bus do Chavai a odtiaľ priamo do Puna. Nechcem sa vracať do Arequipy tak zjednávam turistický bus priamo do Puno za 70 soles. Normálne stojí 115 soles. Je mi povedané, aby som to v buse nikomu nepoveda. V meste som stratil svoj krokomer, ktorý vypadol z náramku. Keď som hľadanie po pol hodine vzdal a smutne pozrel dolu, zrazu som ho uvidel. Cestou do Puna som sa zoznámil s babou z Turecka. Prišla tu bez španiečiny a bez plánu. Riadne odvážna. Plán síce nemám ani ja, ale španielčinu mám relatívne dobrú a skúsenosti tiež. Momentálne som v internet cafe. Plánoval som dnes do Bolívíe, ale práve sa tu ide Dakar, takže plánujem vyraziť pešo, prespať u jazera Titicaca a zajtra zobrať bus do Bolívie. Hasta Luego Amigos.

The post Colca Canyon, druhý najhlbší na svete appeared first on .

Po troch rokoch som sa znova vrátil do Peru, kde som začal moju 90 dňovú cestu až na juh celého kontinentu. Začínam v peruánskej Lime a do Punta Arenas je to vzdušnou čiarou 5000 km. Samozrejme bude to ďaleko viac, keďže mám v pláne navštíviť aj Bolíviu. Tento blog píšem na požičanom kompe od venezuelčana, ktorý momentálne vedľa mna krája cibuľu. 

Deň po Novom Roku som odletel z Viedne do Amsterdamu, kde som prečkal noc. Vytiahol som teda svoju samonafukovaciu karimatku a 250 eurový spacák, ktorý mi z časti zasponzoroval eshop pod7kilo. Letisko je úplne prázdne a mám pocit, že tu nemám čo robiť, aj keď mi zamestnanec povedal, že je to OK. Nakoniec som našiel luxusný gauč a pospal si tri hodiny, kým nezačala trúbiť upratovacia čata. Let s KLM do Quita v Ekvádore trval 11 hodín. Odtiaľ do Limy boli ešte dve hodiny. Na letisku prvýkrát testujem Uber, neprišiel ani jeden z troch, ktoré som objednal. To isté sa stalo aj Nemke Antónií. 18 ročná baba, ktorá odišla do Ekvádora, zamilovala sa tam do chlapca zo slamu a teraz ho živí. Nakoniec sme spolu zobrali taxík. O 11 večer po dvoch dňoch cestovania príchadzam do bytu Romy, jej malej dcérky Noa a jej manžela francúza. Romy, “can I take a shower? …NOW? SO LATE? Yeah, I havent taken a shower since New Year. WOW, TAKE IT THEN. Malá Noa mi posunula jej detskú izbu. Prvý deň som išiel na Free Walking Tour, ale vzdal som to po 30 minútach. Dosť nuda. Hneď prvý deň som stratil moju cool cestovateľskú fľašu od eshopu Bagalio. Paráda. Vydržala mi presne jeden deň. Cestovanie v Lime sa nijak nezmenilo. Pol hodinu sa veziem v malej dodávke a hlavu mám v krku ohnutú o 90 stupňov do prava aby som sa tam vôbec zmestil.

Večer som pre moju rodinu urobil cestoviny a boli to najhoršie špagety ever. Nikdy som nič tak nepokazil ako toto. Romy tam však nastrúhala pol kila syra a nakoniec sme to zjedli. Druhý deň som to kompenzoval obedom v reštaurácií. Tento deň som sa snažil opustiť Limu, čo sa mi nepodarilo. Na webe autobusovej spoločnosti je 20 voľných miest, ktoré sú v skutočnosti dávno obsadené. Len ich systém je o pár hodín oneskorený. Romy ma zobrala k sebe a Noa sa z toho veľmi teší. Konečne si ma oťukala a zkamarátili sme sa. Po filme v španielčine zaspávam už o desiatej večer. Vravím si, že sa konečne vyspím. Opak bol pravdou. Zobúdzam sa pred polnocou a do rána sa už len prehadzujem. Tento jetleg vôbec nedávam.

Na tretí deň konečne opúšťam Limu, Noa mi stále dokola praje Feliz Navidad a guess what ? Na tretí deň som stratil aj druhú Nalgene fľašu. Ide ma poraziť. Dúfam, že je to posledná vec, ktorú som stratil. Aspoň na najbližšie tri dni. Klasicky, ako je v Peru zvykom, meškáme už pri odjazde jednu hodinu. Peruánci majú na všetko čas. Do mesta Nazca prichádzame s trojhodinovým meškaním. Hostel je dva kilometre od stanice a idem pešo. Úspešne som sa vyhol všetkým psom, ktorý okola mňa prešli. Toto je dosť nebezpečné, pokiaľ nemáte očkovanie proti vztekline.

Ráno sa prebúdzam o pol siedmej a vyrážam autobusom za 3 soles na vežu postavenú vedľa juhoamerickej diaľnice Panamaricana Sur. Ešte, že som sa vodičovi pripomenul, inak by nezastal. Výstup na vežu stojí 3 soles a je z nej vidno tri obrazce na planine Nazca. Drahšou alternatívou je prelet malým lietadlom za 80 USD. Každý deň sa tu snažím jesť veľa ovocia a zeleniny, ktorá je tu lacná a chutná. Hlavne avokádo a mango. Dnes večer sa presúvam do Arequipa. Chcel som ísť stopom, ale v noci to je trošku nebezpečné a tak neriskujem

The post Návrat do Limy a obrazce na planine Nazca appeared first on .

Here is my Top List of Latin Countries I have visited. Every country is unique and special. If u never been in Central or South America make sure these countries are on your list. If u cant make decision where to go first, dont hesitate to email me and I ll be glad to help you

Peru is definitelly the best and the most amazing country I have visited. I have spent here almost half year, mostly in Lima, which is not very nice city, but their disorganize public/private transportation is experience what u need to take. Try Lomo Saltado and Ceviche, drink Cusceňa beer and Pisco Sour. Go to Larcomar and observe breath taking sunset above Pacific Ocean. Do Salkantay Trek, which is the most difficult and the most beautifull way to discover Machu Picchu. Go and Visit Aymars still living in traditional way on Urus Island on Titicaca Lake. Do sandboarding in Huacachina Desert off by Ica town. If You need  beaches, sun, party and ocean go up north to Mancora Beach on boarder with Ecuador.

Guatemala is my favourite Central American country. It is still not so discovered compare to Costarica or Mexico but its beatifull. Active volcanos, black beaches, Mayan ruins, Antique Cities, everything you are looking for is here. Its great country for studying Spanish. For approx 130 USD You will get homestay family, 3 meals per day and 25 hours of Spanish with private teacher. If u are coming to Guatemala make sure You will visit old capital city Antigua, Mayan Ruins in Tikal, layback town of Rio Dulce, beautifull National Park Semuc Champey and Lake Atitlan surrounded by 7 volcanos. If u looking for adventure where safety is not first You need to come to Guatemala. Low Budget backpackers will love it here.

Costarica or Switzerland of Central America. Very very expensive country but definitelly worth every dollar. The happiest people on the Earth live here. Costarica is really small country but You will need months to discover it. More than 20% of the land is covered by National Parks. On Pacific coast go to Manuel Antionio National Park and observe animals around, dont forget to try grilled mahi mahi fish, delicious. Have a party on peninsula of Nicoya, Montezuma and Santa Teresa are really good spots. Visit town La Fortuna in Arenal National Park and do the longest zipline of Central America in Monteverede National Park. On caribbean coast go to Puerto Viejo and Manzanillo and visit Peter and his house on the tree. Only one in entire world.

One of the poorest Central American coutry between Honduras and Costarica. I havent seen that much but what I spent 4 days on Ometepe Island created by two volcanos, Concepcion and Madera. Amazing place when time has been stopped. There is a lot of things to do, do hike on one of volcano, or both Madera is very hard, Concepcion is hell, take rest at Ojo de Agua, natural pool and treat yourself with COCO LOCO drink, which is coconut water, pineapple and Flor de Cana, traditonal rum of Nicaragua. Only 4 USD for a liter, friendly country for lowbudget travellers.

Mexico is just huge country and I purchased very cheap ticket from Germany to Cancun so only Yucatan I have done. Dont spend too much time in Cancun, its very fancy and crowded place. Head south to Tulum with beautifull Mayan Ruins on shore. Hippies City with amazing atmosphere. Visit at least three Cenotes, which are deep holes / caves in the earth with pure fresh water. Food is just amazing here. You really dont need to eat in expensive restaurant. There is street food everywhere with original mexican taxos, burritos, quesadilla and of course, Corona and Tequilla. Visit Mayan ruins Coba, not so expensive and not so crowded as Chicen Itza.

The post Top 5 Latin countries I have visited appeared first on .

The post Peru – Zem Inkov appeared first on .

The post Život v Lime appeared first on .

The post Peruánsky raj na Zemi, Mancora Beach appeared first on .

Najvyššie položené splavné jazero na svete sa nachádza vo výške 3 800 m.n.m na hraniciach medzi Bolíviou a Peru a je to najväčšie jazero v Južnej Amerike a zároveň najväčšia zásobáreň sladkej vody. Z hlavného mesta Lima do prístavného mesta Puno to trvá autobusom cca. 22 hodín s prestupom v druhom najväčšom meste Arequipa. Spiatočný lístok cez spoločnosť TEPSA stojí 100 USD ale ak si kúpite lístok povedzme dva týždne dopredu je možné, že natrafíte na promo a potom to vyjde len 50 USD. Ďalšia možnosť je Cruz Del Sur, ten je o niečo drahší. Pro príchode do Puna som si hneď zarezervoval hostel. Odporúčam hostel Titiutapuno, ktorý sa od hotela ničím nelíši. Za jednolôžkovú izbu s TV, wifi, raňajkami, vlastnou kúpeľnou som zaplatil 12 USD. Hotel sa nachádza len dva bloky od centra a námestia Plaza De Armas.

Život v Pune je veľmi jednoduchý. Miestny obyvatelia žijú z cestovného ruchu. V meste kopec reštaurácií a hotelov. Pri brehoch Titicaca zas cestovné kancelárie. Odporúčam miestne trhovisko, kde nájdete hocičo, aj býčie hlavy zdraté z kože. Celé mesto je postavené do kopca a prechádzka po ňom dá celkom zabrať. Ak nebudete stačiť z dychom, vezmite si batmana, iné meno pre mototaxi. Vo výške takmer 4 tisíc metrov je vzduch už celkom riedky. Nezabudnite piť čaj z lístkov koky, vraj to pomáha. Mne osobne moc nie.

V meste som strávil len 24 hodín, preto som sa nasledujúce ráno vybral na plávajúce ostrovy Uros. Za trojhodinový trip loďkou so sprievodcom by ste nemali zaplatiť viac ako 10 USD. Zoberte si však peniaze so sebou. Obyvatelia ostrova vás určite o nejaké peniaze ešte oberú.

Ostrovy Uros, to je množstvo ostrovčekov blízko seba. Každá rodina, resp. komunita má svoj. Keď sa rodiny rozhádajú jednoducho sa ostrov rozdelí a každý si ide svoje. Keď sa uzmieria jednoucho pritiahnu lana a ostrovy spoja.

Miestny obyvatelia sa nazývajú Ajmari. Oni samy o sebe hovoria, že nie sú ľudia, ale národ s čiernou krvou, ktorý necíti chlad. Keď som tam ale bol ja, tak boli naobliekaní poriadne. Teórií prečo si vybrali takýto spôsob bývania je viac. Pravdepodobne to bolo kvôli španielskym kolonizátorom. Jazero bolo skvelé útočisko. Ostrovy, ktoré sme navštívili sa nachádzajú blízko od brehu a pre miestnych sú turisti zdrojom príjmov. Ďaleko od brehu sa však stále nachádzajú ostrovy, kde si miestny neželajú turistov.

Obyvatelia ostrov sa venujú rybolovu, výrobe suvenírov, vareniu a pozeraniu TV. Miestna žena mi ukázala na streche svojho domu slnečný kolektor, ktorý jej nabíja televízor. Deti sa po narodení učia len ajmarsky, až neskôr keď idú do školy začínajú so španielčinou. Mnoho mladých odchádza do Arequipy, alebo do Limy za iným spôsobom života.

Ostrov Uros vzniká tak, že sa priečne na seba ukladajú kusy trstiny do výšky jeden meter. Trstina vo vode hnije a tak je dôležité prikladať viac a viac trstiny. Na tomto základe sa potom stavajú malé domčeky, rozhľadne a podobne. Chôdza po ostrove je veľmi príjemná i keď niekedy je to až moc mäkké a máte pocit že sa možno aj prepadnete.

The post Jazero Titicaca appeared first on .

Toto miesto nepatrí medzi najznámejšie miesta v Peru, ale možno ste počuli, že pred pár mesiacmi tu nejakí turisti nafotili ufónov. Aj preto som sa rozhodol navštíviť Marcauhasi v peruánskych Andách. Autobusom z Limy sa tu dostanete za 5 hodín. Posledný autobus, ktorý ide z periférie Chosica  do San Antonio de Casta je cestou smrti. Ak má autobus na šírku 3 metre, tak cesta má 3,5m. Celý čas som čakal, kedy sa zrútime do priekopy. O tom, že to nie je nemožné svedčí množstvo krížikov popri ceste.

Po takmer troch hodinách sme teda dorazili do spomínaného mestečka. Veľmi útulné miesto s malým námestíčkom, ale plným života. Starenky na námestí varili domáce jedlo, ktoré potom predávali za pár drobných. V Peru si treba dávať pozor na jedlo, lebo suroviny sú v lacných reštauráciách nekvalitné. Vybrali sme sa do miestnej reštaurácie a za lomo saltado, tradičné peruánske jedlo sme zaplatili cca 2 eurá. Bol som prekvapený, že miestny tu nezaviedli vysokohorskú prirážku ako u nás na Slovensku, aj keď žijú vo výške okolo 3000 metrov nad morom.

Najedení sme sa vybrali na 4 km vzdialené Marcahuasi. Túra dá naozaj zabrať, ide to dosť do kopca až na konečných 4100 metrov kde sa nachádza Anfiteatro Camp. Počas cesty sme stretli veľa stareniek s oslíkmi, ktoré si privyrábali prevážaním batožiny turistov. Cestá je prašná ale výhľady stoja za to. Čím je vlastne toto miesto známe? Príroda tu do obrovských skál vytvarovala rôzne tvary, mnohé sa podobajú na ľudí, resp. rôzne zvieratá. Okrem toho už samotná túra je zážitok, aj keď nohy dostanú poriadne zabrať a ak tomu máte dva spacáky, batoh jedla a oblečenia, stan a k tomu všetkému riedky vzduch, keďže je to skoro o 2000 m vyššie ako Kriváň. Je to výzva, ktorá stojí za to.

Keď sme konečne dorazili do kempu, rozložili stan a zoznámili sa so susedmi okolo ohňa bola už poriadna tma. Škoda, že sme boli poriadne unavení, pretože v kempe to žilo celú noc. Nechýbal ani ohňostroj a okolo ohniska si klábosili ľudia z celého sveta. Angličtina, španielčina, francúzština a sem tam aj slovenčina, keď som sa zabudol. O jednej v noci som vykukol von zo stanu a hneď mi dievča z Kolumbie dávala rum s kolou do ruky. Radšej som zaliezol, lebo ten riedky vzduch a trochu vína mi neurobilo dobre. Na druhé ráno sme dojedli zvyšky jedla, zbalili všetky veci a vydali sa kratšou cestou späť do San Antonio de Casta.

Na konci prašnej cesty sme stretli 9 ročného chlapca. V jednej ruke stará pneumatika a na hlave čierne vrece. Keď som sa ho spýtal či potrebuje pomoc, pozrel sa na mňa cez to veľké vrece a povedal len „si, por favor“. Dal som mu do ruky môj stan a pomohol mu s tým brutal ťažkým vrecom. Mám pocit, že v tom boli kamene alebo čo. Keď sme prišli do mesta usmial sa na mňa podal mi ufúlanú ruku a ešte raz poďakoval. Všetky detiská v meste boli celé špinavé, hrajúce sa s rozbitými hračkami, ale pritom vyzerali spokojne a šťastne.

 Ak budete niekedy v Lime určite si tu zájdite. Je to kúsok, nestojí to veľa a hlavne je tu pokoj, ktorý v Lime neexistuje.

The post Mystické Marcahuasi appeared first on .

Doprava v Lime Najzaujímavejšou a zároveň najhoršou skúsenosťou v Lime je doprava. Ekonomický boom v krajine znamená, že počet nových áut sa každoročne dramaticky zvyšuje a riešenie dopravnej situácie je prakticky nemožné. Od januára do septembra roku 2012 sa v Lime predalo takmer 140 tisíc nových vozidiel, čo predstavuje 30 %-ný nárast oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. V meste jazdí 230 tisíc taxíkov, pričom väčšina taxikárov ani nemá vodičák.

Ďalšia štatistika je ešte zaujímavejšia. Pri dopravných nehodách denne zomrie, alebo sa ťažko zraní 50 ľudí čo je najhoršie číslo v celej Južnej Amerike. Jednu takúto nehodu som zažil aj ja a pohľad na bezvládne telo dievčiny mi pripomenul, že na prechode si treba dať sakra pozor, pretože vodiči na zebre nezastavujú. Ja ako turista využívam tzv. MHD. Samozrejme nejde o nijakú organizovanú mestskú firmu.

Na výber máte z autobusov, alebo malých tzv. combies. Všetko súkromné firmičky. V Lime im nikto nepovie inak ako „combiees assasina” čiže killer combies. Sú to malé dodávky, kde sa zmestí cca 15 ľudí a stáť v takom minibuse je za trest. Najlepšie miesto je pri šoférovi, ale to zas vidíte všetky potencionálne búračky. Vždy ma udivuje, že sa ten malý, starý a rozbitý bus nepokazí. Funguje asi silou vôle vodiča, pretože zastať na hlavnom ťahu Javier Prado znamená búračku. Vždy a všade musíte byt v pohybe. Ak by ste pri výjazde z vedľajšej cesty na hlavnú čakali kým bude voľno tak by ste si počkali asi do polnoci. Cesty sú to stále preplnené.

Ráno o siedmej som sa vybral na hodinu španielčiny. Po dvoch hodinách sme prešli 7 km a to som bol niekde za polovicou. Proste som musel vystúpiť a ísť naspäť. Frajerka sa tak aspoň raz do týždňa nedostane do školy, proste sa to zasekne a koniec. Späť k zabijakom na kolesách. Dve hodiny sedieť v malom autobuse je za trest. Na každej zastávke, resp. vždy keď pasažier zakričí baja baja baja ( bacha bacha bacha ) nastúpi niekto, kto sa vám snaží buď niečo predať, v lepšom prípade niečo pod zub, v horšom niečo lacné, čo nikdy nikde nevyužijete. Niekedy máte šťastie a nastúpi muzikant, ktorý trochu zlepší náladu. Ceny za cestovné sú nízke, čomu zodpovedá aj kvalita cestovania. Vždy obdivujem ako sa frajerka háda s cobradorom ( človek, ktorý zbiera peniaze ) o 20 centimos ( 7 eurocentov ) pretože sa jej cena zdá privysoká. Väčšinou to skončí tak, že mu nadá do idiotov a prestúpime na iný autobus. I love it ! Jeden deň sme nemali drobné a cobrador nemal vydať z desiatky. Museli sme vystúpiť. Išli sme do najbližšieho obchodu, kúpili žuvačky a po desiatich minútach sme sa vrátili. Náš autobus tam stále bol, nepohol sa ani o meter.

Populárnou alternatívou sú taxi. Každý v Peru mi hovorí, aby som si dával pozor na taxikárov, pretože je to nebezpečné. Je veľa prípadov, kedy taxi odviezlo niekoho niekam za mesto a tam sa už diali veci o ktorých nechcem hovoriť. Taxíky su lacné a tak ako všade aj tu treba zjednávať. Cuanto por la Jockey Plaza? 15 Soles…15 ??? es mucho !!! esta cerca…12 ok ? Taxikár povie OK a ideme. To je časť kultúry v Peru. Zjednávajte vždy a všade. Treba si na to zvyknúť, ale zažijete kopec srandy.

Takže toľko o doprave v Lime. Verte, že každým rokom to bude horšie a horšie. Mesto má viac ako 8 miliónov, žiadne metro a žiadnu organizovanú verejnú dopravu. Nádej na lepšiu budúcnosť, mizerná.

The post Doprava v Lime appeared first on .

Lima je mesto s 8 miliónmi ľudí. Niečo málo veľmi bohatých, veľmi veľa chudobných a nejaká stredná vrstva. Bohatým je jedno koľko zaplatia, chudobní si to nemôžu dovoliť aj keby to stále trikrát menej. Darí sa tu biznisu a marže sú obrovské.Za prvé tri dni som v supermarkete kupoval mozzarelu ( 100g ) za 10 soles ( cca 3 Eur ), gél na holenie Gillette 6 Eur, malý jogurt cca 1,30 Eur. Highlight prvého dňa bol obed pre dvoch v jednej lepšej reštaurácii. Pivo a cestoviny pre oboch 80 soles 22 Eur plus 3 eurá za chlieb a maslo o čo som ani nežiadal ale dostal som a musel som si to zaplatiť. Rovnako sa tu moc nedarí ani fitness, lebo doplnky stoja v priemere dva krát to čo u nás.

Aj keď som sa veľa krát sťažoval, že na Slovensku je draho, tu sa sťažujem dvojnásobne a sľubujem, že doma sa už nebudem. Pozitívom bolo dnešné obedové menu za 2 Eur a chutilo viac ako tie cestoviny. Aby som len zle nehovoril na Limu tak na trhu sa dajú kúpiť jahody, papája, mango veľmi lacno a chutia oveľa lepšie ako naše slovenské dovezené zo Španielska.

Limu by som pokojne nazval aj mesto igelitiek, pretože skoro na každú položku dostanete igelitovú tašku. Pri mojom nákupe 11 položiek som dostal 8 igelitových tašiek.  Pri pokladni som si to naskladal do jednej a zvyšných 7 som vrátil aby sa mohli použiť pre ďalšieho kupujúceho. Na moje prekvapenie ale všetky skončili v koši a keď som sa spýtal prečo, tak vraj už boli použité.Nabudúce poviem dopredu nech mi tie hnusné igelitky nedávajú. Nedávno som čítal, že bordel o rozlohe Francúzska v Tichom oceáne sa neustále zväčšuje a dám krk na to, že najväčšie zastúpenie tam má Lima.

Kúsok od bytu mám tzv. DVD SHOP, kde som dokonca našiel filmy, ktoré len minulý týždeň prišli do kín. Cena za jeden kus 3 Soles. A pozor, pri kúpe troch je cena neskutočných 5 Soles.V Hollywoode by asi neboli nadšení, ale podľa miestnych je to biznis čistý ako ľalia, rovnako ako spoločnosť ponúkajúca WIFI pripojenie. V princípe si nejakí ajťáci rozbehli biznis s tým, že generujú heslá na wifi od vašich susedov a potom vám heslá predávajú za 15 Eur mesačne.

The post Plastové vrecká, napálené DVD a drahé potraviny appeared first on .