Letím z Bangkoku na juh Thajska do Thajského zálivu a len dúfam, že sa mi nikto v lietadle neprihovorí, som na nohách už cez 30 hodín a jediné čo chcem, je prespať celú hodinu letu na ostrov Koh Samui. Teda aspoň som si myslel, že letím na tento ostrov. V tom cestovateľskom zhone som kúpil letenku na ostrov Surathani, ktorý je od Koh Samui vzdialený 3 hodiny busom a loďou.

Po prílete som nechcel veriť, čo sa mi podarilo a tak sa hádam s pani za pokladňou, že môj hostel je určite 3 kilometre od letiska a nie 3 hodiny, ako tvrdí ona. Google maps jej dal za pravdu a moja nekonečná cesta tak pokračovala. Neskoro večer ma čaká už len cesta shuttle busom na hostel. Autobus sa samozrejme pokazil. Keď sa darí tak sa darí. Neskoro v noci som dorazil, konečne sa oholil a zaspal na sladkých 15 hodín.

Na druhý deň moja cesta pokračuje na ostrov Koh Phangan, preslávený hlavne kvôli tzv. „Full Moon Party“. Prvú noc som strávil v bungalove na kopci s výhľadom na oceán, ktorý mi zveril Čech, ktorého som stretol v Peru. Žije tu so svojím hendikepovaným psom a rozbehol tu cestovnú agentúru.

Tento prekrásny ostrov má len jednu chybu a to, že 4 z 5 dní čo tu som je zahalený do smogu kvôli požiarom v Indonézii. Ešte ten večer prenajímam skúter a mám len jediný cieľ. Nenabúrať. Za ten čas som už videl toľko ľudí oblečených do sadry resp. obväzov a vždy to bolo vďaka búračke na motorke. Ale nejaký dopravný prostriedok tu treba takže idem do toho a ak sa zajtra ráno nevybúram tak som to zvládol.

Na druhý deň som prebrázdil celý ostrov krížom krážom zo severu na juh a zo západu na východ. Nefotím, lebo všetko je sivé a viditeľnosť veľmi nízka. Večer sa ubytujem v skvelom hosteli Echo Beach Backpacker za neuveriteľné 2.5 Eur za noc. Pracujú tu dvaja Mexičania, z toho sa teším asi najviac. Španielska hudba v thajskom hosteli, ktorý ma majiteľa z Anglicka. Ak tu prídete tak sa určite ubytujte tu.

Na druhý deň som sa pri raňajkách rozprával so Španielom a keď som sa ho pýtal ako sa živí, keď si dovolí mesiace cestovať tak po chvíľke váhania mi povedal, že istý čas prevážal drogy so Španielska do Anglicka. Ešte to ráno sa na mňa nalepila Nemka, ktorá nemala motorku a tak potrebovala niekoho kto ju bude voziť. Nemecká učiteľka, to je niečo s kým nechcete cestovať dlhšie ako týždeň. Inak zlatá baba a super navigátorka, za čo som bol obzvlášť vďačný.

Tak ako vždy, vybral som sa aj tu na thajskú masáž. No konečne, krásna maličká Thajka, ktorá vôbec ale vôbec nemala poňatia čo robí. Ďalšie tri hodiny ma bolela ľavá lopatka. Na jednom mieste sú hneď vedľa seba tri podniky pred ktorým stoja sporo odeté thajky a mávajú na Vás. Na tomto mieste sa určite stane najviac dopravných nehôd. Ja mám hlavu vždy vykrútenú o 180 stupňov. Našťastie odkedy mám nemku za sebou tak aspoň nemávajú.

Tento ostrov je strašne pohodový. Nemáte tu v podstate nič na robote. Najväčší problém je odviezť špinavé prádlo do práčovne, zájsť do bankomatu a prebookovať lístok na loď z ostrova. Všetkým sa tu páči a všetci odchod posúvajú o deň a potom zas o deň. Ja som to presunul iba o jeden deň, keďže môj let do Vietnamu nepustí. Keď som prišiel do officu, že chcem zmeniť dátum odchodu, očakával som formality ako u nás plus nejaký poplatok. Tu v Thajsku my ani nevymenili starý za lístok za nový. Keď som sa spýtal, že či je to OK a že či nebudem mať zajtra problém, keď prídem do prístavu s lístkom, na ktorom je včerajší dátum tak sa pani na široko usmiala, že jasné že nie, lebo je to jej firma. Potom som šiel predĺžiť kontrakt na motorku a to bolo niečo podobné. Starší pán súhlasil so všetkým čo som povedal. Motorbike tommorow ? OK! Can I pay today ? Tommorow better, to preto že bol lenivý zodvihnúť zadok z hamoku. Teraz len dúfam, že naozaj všetko bude tak ako bolo dnes povedané

Okrem toho sú tu nejaké vodopády, kopce na ktoré môžete vybehnúť, môžete sa povoziť na slonoch, čo som z viacerých dôvodov neabsolvoval, neskutočne krásne more a pláže bez turistov ak prídete mimo sezóny. Určite zájdi do reštaurácie „Fisherman“. Všetko je tu na 100 percent. Nesedíte pri stole ale na vankúšoch na loďke, veľmi milý personál, ktorý sa s vami chce rozprávať  o kadečom možnom, aby sa dozvedel niečo nové a aby si zlepšili angličtinu. Už som to spomenul veľa krát ale ľudia v tejto časti sveta sú asi najlepší, akých som stretol. Každý jeden člen personálu za nami prišiel a rozprával sa s nami. Po zaplatení účtu sme tam sedeli ešte dobrú hodinu. Samotný účet za kraba, ryby, lastúry, krevety, šalát, zemiaky, ryža a neviem čo ešte sme tam mali bol na naše 23 Eur. Iný večer si zájdite do All You Can Eat Seafood a funguje to tak, že je tam všetko čerstvé a surové a musíte si to sami uvariť. Tak som dnes uvaril svoju prvú polievku z darov mora.

The post Kho Phangan, ostrov v Thajskom zálive appeared first on .

The post Národný Park Khao Yai a Bangkok appeared first on .

Skoro ráno náš Airbus A380 pristáva do hmlistého ranného Bangkoku. Na immigration už ledva stojím na nohách od únavy a to ma ešte poriadne otravuje zápach a otravná angličtina skupiny Indov. Kto tú ich angličtinu počul, vie o čom hovorím. Pečiatka v pase a môžem vyraziť do desaťmiliónového mesta. Predtým sa mi zas podarilo zabudnúť notebook a pas na záchode, našťastie ma tam počkal, kým som sa vrátil.

Beriem airtrain do mesta a prestupujem na autobus 561, tak ako mi poradil tripadvisor. Ups, žiadny taký autobus sa tu nenachádza a tak sa pýtam thajcov, že čo mám robiť. Nikto mi ale nerozumie a len opakujú niečo thajsky, ale tomu zas nerozumiem ja. Našťastie sa ma ujal maďarský párik, trochu švihnutý, ale odšikovali ma ku takému kanálu, oni to volali rieka, kde vraj ide loď, ktorá ma odvezie na známu ulicu Khao San Road.

Nastupujem do loďe, resp. takého dlhého člna so strechou. Prší ako z krhly a po chvíli som celý mokrý ja aj ja môj batoh. Po chvíli prestupujem do ďalšieho člna a plavím sa mestským, špinavým a smradľavým kanálom na konečnú. Bingo som skoro tam, už len tuk tuk, alebo rikša a som na Khao San Road. Nestratil som sa a tak to zapijem domácim pivom Chang. Stále však leje a tak z dlhej chvíle booknem hostel Aris. Zhodím veci a bežím na thajskú masáž. Za skoro hodinu som zaplatil 4 eurá fakt kvalitnej masáže. Jediná škoda, že som pol hodinu zabil výberom salóna, kde mali na pohľad najkrajšie masérky a priradili mi tú najškaredšiu thajku akú mali. Čo ale chcem za pár drobných. Okrem toho ma furt všetci otravujú, aby som si kúpil oblek, že to potrebujem. Logika nepustí. Idem radšej spať.

Prebudím sa až večer a idem si po uterák. Recepčný mi nalieva dva panáky thajskej whiskey. No, neodmietnem. Zoznamujem sa s Jo, juhokórejčanka žijúca v Austrálii. Ideme na thajskú večeru a pivo a ako dezert sušený škorpión. Dostávame nápad kuknúť nejaký ten budhistický kláštor a tak sa trepeme v taxíku cez pol mesta aby sme nakoniec nič nevideli. Tam ale stretávame partiu miestnych oslavujúcu narodeniny. Keď už nič, tak aspoň večera a narodeninový dezert.

Na druhý deň som sa zobudil a vyrazil na svoj prvý couchsurfing. Trepem sa v buse, ktorý ide pomalšie ako okoloidúci a cesta, ktorá mala trvať hodinu mi zabere tak pol dňa. Prestupujem na skytrain. Supermoderný vlak križujúci mesto. Benji ma už čaká vyobliekaná, že ideme na ochutnávku vína a piva a saké. Nakoniec som sa tam aj najedol a jediné pivo čo mali bolo z Česka. Couchsurfing je skvelá vec. Ľutujem, že som s tým nezačal skôr. Cítil som sa ako doma, dobrá večera a film, až na to že som nebol na Liptove ale v Bangkoku. Inak som sa prvý krát rehotal zo sna, to sa mi ešte nestalo.

Ráno budíček o šiestej ráno, lebo Benji musela do práce. Odviezla ma rovno na infúziu do kaviarne. Bez kávy to nejde. Keď začal pracovať mozog vymyslel som plán a to taký, že idem autobusom do národného parku Khao Yai asi 3 hodiny severne od Bangkoku. Ubytoval som sa v Greenleaf Guest House, inak akurát začala vonku hrať ruská hymna, no a stihol som aj poldennú túru organizovanú týmto ubytovacím zariadením. Ja a päť Holanďanov. Tých tu je ako maku inak. V pralese nám sprievodca ukazuje hady, v jaskyni vidíme tisíce netopierov, nejaké tarantuly, kadejaký iný hmyz. Pokračujeme na miesto, kde pri západe slnka milióny, údajne teda 4 milióny netopierov vyletí na lov. Sú všade na oblohe zoradení do kadejakých geometrických tvarov. Cestou späť ešte pomáhame thajcovi, ktorý zapadol s autom v bahne. Posledné čisté nohavice sú ako blato. O topánkach ani nehovorím.

No a aké sú teda moje prvé pocity z Thajska. V skratke. Veľmi lacné jedlo, večera ma dnes stála 1,25 eura (ryža, kura a zelenina), všetci thajci majú iphones alebo samsungy. Neviem, kde na to berú. Vidím veľa luxusných áut. Benji mi porozprávala o tom, koľko veľa nezadaných dievčat tu je, lebo každý moderný chlapec chce byť ladyboy resp. gay. Nechcelo sa mi veriť, že za plastiku pŕs sa tu platí cca. 200 dolárov a že teda good quality. Na normálnej ceste, po ktorej chodia autá som videl kempovať ľudí. Zablokovali celý jazdný pruh. Jazdí sa tu na ľavej strane tak ako v Anglicku. Ak som niečo podstatné zabudol tak sa ospravedlňujem

The post Prílet do Bangkoku appeared first on .