Prvé kroky na vietnamskej pôde smerujú do zmenárne. Mením 50 dolárov a stávam sa oficiálne milionárom, v hotovosti mi za doláre dali cez milión dvesto tisíc vietnamských dongov. Hneď na letisku som sa zoznámil s Argentínčankou s ktorou ďalšie štyri dni cestujem a Brazílčanom, ktorý tu rozbehol celkom zaujímavý IT biznis. Taxík nás priviezol do distriktu jeden, kde sa združujú backpackeri a je tu teda kopec hostelov, reštaurácií a barov. Ubytoval som sa v hosteli Galaxy. Krásny nový hostel, kde sa spí v kajutách a každý ma teda svoj tunel. Prvá večera vo Vietname a klasická ázijská kuchyňa a pivo Saigon.

Ako všade v Ázii aj tu sú ľudia veľmi milí až na pouličných predavačov. Tí mi za každú cenu chcú predať buď trávu, žuvačky, taxi, ale aj zapaľovač, ktorý vyzerá ako iphone 6. Neskutočné čo tí ľudia nevymyslia. Rovnako ako vo Vietname tu fičia masáže, ale zatiaľ odolávam.

Z mesta mám veľmi dobrý pocit. Relatívne čisté, moderné veľkomesto, kde žije okolo 10 miliónov ľudí a ulice brázdia 4 milióny motoriek, čo sa mi ale nechce veriť. Podľa mňa je ich tak 20 mega, lebo sú úplne všade. Keď nestačí cesta tak sa jazdí po chodníkoch, parkoch, proste všade. Treba si dávať veľký pozor, keď prechádzate cez cestu.

Na druhé ráno sme vyrážame do tunelov v Chu Chi, kde prebiehala vojna vo Vietname. Sieť úzkych tunelov dlhých 220 kilometrov rozdelených do troch úrovní, kde nájdete všetko od kuchyne až po nemocnicu. Celá lokalita obsahuje obrovské množstvo pascí, do ktorých sa Američania chytali a v bolestiach na bambusových hrotoch umierali. Vietnamskí vojaci pri tom nemali žiadne moderné zbrane a aj tak prinútili Američanov opustiť Vietnam. Jedným tunelom, ktorý bol pre turistov rozšírený som prešiel aj ja a neviem si tam predstaviť ani hodinu nie to ešte mesiace. V areály si za asi 15 Eur môžete zastrieľať z AK47, teda kalašnikova, alebo z M14 ako ja. Z desiatich nábojov som 80 metrov vzdialený terč trafil 5 krát. Celkom dobre nie?

Poobedie a večer trávime v meste. V baroch nájdete nejakých turistov, kopec prostitútok, oni si vravia hostesky, alebo spoločníčky a vždy to tam stráži nejaký vojak. Je veľmi vtipné keď všetko toto vidíte pokope. Všetky reštaurácie majú vonku na chodníkoch plastové stoly a stoličky a všetky sú otočené smerom na ulicu a tak môžete pozorovať motorky, motorky a motorky premávajúce sa ulicami. Okrem toho za vami chodia domáci predávať kadejaké drobnosti a vedia čo robia lebo posielajú malé deti, ktorým proste musíte nejaké peniaze dať a kúpiť niečo. Veľmi smutný pohľad ak 5 ročné dievčatko neskoro po polnoci predáva žuvačky a cigarety.

Na druhé ráno vyrážame na dvojdňový výlet na deltu Mekong. Naša zlatá a vždy usmievavá sprievodkyňa Lu nás ráno vyzdvihne a po hodinovej ceste prichádzame k rieke Mekong. Berieme loďku, ktorá je relatívne dosť naklonená naľavo z čoho mám miestami celkom obavy. Plavíme sa teda po maličkých kanáloch rieky a je tu fakt slušný trafik. Člny do seba neustále narážajú, ale tento chaos akosi funguje a nič vážne sa nám za celý deň nestalo. Na jednom z ostrov som objavil kokosový chrám a miestny mi povedal, že ide o nové náboženstvo. Čo ma ako milovníka kokosov veľmi teší. Po ceste sme zastavili pozrieť budhistické sochy, na čo som sa netešil, lebo som ich videl už stovky. Lenže obrovská socha tzv. „Happy Budha“ stála fakt za to a je to určite môj najobľúbenejší Budha. Na ďalšom ostrove mi zas domáci prehodil cez krk trojmetrového pytóna, čo ma už až tak nepotešilo. Vyskúšal som aj hadie víno, čo je skôr brandy. Fľaša stojí len 7 dolárov a ide o fakt peknú fľašku v ktorej je natlačený celý had. Originálny suvenír. Okrem toho som práve našiel v nohaviciach kľúče od motorky, ktorú som v Thajsku vrátil, ale na kľúče som ako zvyčajne zabudol.

Večer namačkaný v malom buse pokračujeme ďalej do srdca delty Mekong. Po troch hodinách cesty sme dorazili do nejakého mesta. Inak v autobusoch vo Vietname si dávajte pozor aby ste si neublížili. Autobus každý kilometer narazí na nejaký retardér a keďže pred tým nespomalí a vyletí na ňom, môže sa stať, že ľahko prídete o jazyk a zuby.

Po troch hodinách stojíme uprostred diaľnice. Vietnamčík ukáže na mňa a Paulu, s ktorou budem šérovať izbu. Na diaľnici nás čakajú členovia rodiny s motorkami. Najskôr musíme prejsť cez 8 prúdovú diaľnicu plnú motoriek a áut. Našťastie je večer a tak nám to trvá len pár minút. Dobrú polhodinu jazdíme niekde uprostred banánových plantáží, políčok a ku koncu už je všade okolo močarisko. Dnešnú noc strávime uprostred delty Mekong u vietnamskej rodiny. Hneď sa nám skvelou angličtinou prihovorí 12 ročný chlapec Kan. Veľmi šikovný mladý chalanisko ktorý prešiel 5 kilometrov aby si mohol pokecať po anglicky s turistami. Dve hodiny sa rozprávame o futbale, škole, hudbe atď atď. Fotí s mojím foťákom, ktorý ma menu v češtine a napriek tomu, že to vraj nikdy predtým nevidel, počína si veľmi dobre. Spravil mi aj pár pekných fotiek. Ubytoval nás v bambusovom dome, poprial dobrú noc a rozbehol sa domov.

Na druhý deň vstávame o 5 ráno, pretože naša cesta pokračuje na plávajúce trhy na rieke Mekong. Po jednoduchých raňajkách nás naša rodina odvezie do prístavu, kde nás už čaká nás sprievodca. Už o pol siedmej ráno je vonku neskutočne teplo. Plávajúci trh začína už o pol piatej ráno, kvôli tomu, že na obed sa na slnku fakt nedá vydržať. Plávajúce trhy na Mekong sú jedným z najväčších na svete. Ak máte záujem niečo kúpiť, resp. predať jednoducho zviažete lode dokopy a obchodujete.

Náš sprievodca nám povedal, že spôsob veslovania lode určuje čo predávate. Takže ak máte na predaj ananásy, veslujete jedným štýlom a ak predávate ryžu jednoducho veslujete inak. Veľmi kreatívne. Lode sa rozídu tak o deviatej ráno a život na rieke ako by zmizol. Len pár rybárov na malých loďkách a pár turistov.

Dalat Sky hostel is well located only 10 minutes walking from city center, market, many restaurants and pubs around. Also providing a lot of tours and activities around a town and beautiful highlands in central Vietnam.

What does make this hostel special? As I mentioned is family hostel and it means once u stay here, you become a part of family. Especially dinners are something what u don’t want to miss here. Pumpkin soup or traditional Vietnamese hot pot are the best dishes I have ever tried. Help in kitchen is always welcome. After dinner you can stay on rooftop and enjoy stunning sunset above town, participate Karaoke with hostel crew, visit live music pubs in town or night market.

This very clean, modern hostel with full of nice wall paintings provide everything what u might need during your stay, e.g. laundry, bus or train reservations, information where to go and what to see. If u are planning to visit central highlands in Vietnam make sure to book this hostel. Hostel crew, especially guy named Happy, brilliant chef and singer Uyen and her always smiling sister Vy made my 3 days in Dalat remarkable.

Na druhého ráno, potom ako som dal dole omietku a popritom si nešťastne preriedil obočie som sa vydal na 6 hodinovú cestu do vietnamských vrchovín v okolí mesta Dalat, po anglicky „highlands“, neviem či som to preložil do slovenčiny správne. Proste krásne zelené kopce. Autobusy tu vo Vietname to je vec. Miesto sedačiek máte postele, ktoré sú veľmi pohodlné. Ale! Vezmite si so sebou špunty do uší, aspoň tak do 80 decibelov. Šoféri tu totiž trúbia počas celej cesty. Ja som bol po 6 hodinách z toho totálne vystresovaný, unavený, rozrušený a ešte aj premrznutý z klimatizácie, ktorú som mal 30 centimetrov nad hlavou.

Na autobusovej stanici sa ma ujal jeden motorkár zo skupiny „easy riders“. Easy riders sú všade a je to komunita motorkárov, ktorá vás povozí po okolí mesta Dalat, ukáže vám krásy regiónu, porozpráva o histórií Vietnamu. Je to osobný šofér a sprievodca v jednom. Stojí to asi 35 dolárov na deň a je to skvelý zážitok. Tento konkrétny sa volal Dragon, odviezol ma do hostela Dalat Sky, ktorý mi odporučila recepčná menom Jump v hosteli Galaxy v Ho Chi Min City.

Tento hostel je jednoznačne najlepší v akom som kedy bol. Ide o rodinný hostel, ktorý prevádzkuje vietnamská rodina. Dve mladé ženy a ich bratranec sa o Vás postarajú ako o vlastného brata a sestru. Hneď prvý večer sme ešte s jedným Francúzom navarili plnenú papriku. Z čoho som sa osobne veľmi tešil. Plnená paprika je úplne všade a to som si myslel, že ide o slovenskú špecialitu. V Peru je to dokonca jedno z národných jedál.

Klimatizácia z autobusu sa večer prejavila tak ako u mňa aj jednej Dánky a Nemca, všetci soplíme a kýchame. Ja som si ale už skôr zaplatil jednu tour na druhý deň a choroba nechoroba, idem zlanovať vodopády, skákať do ľadovej vody a tak podobne. Terapia šokom pomohla, teplotu už nemám. Prvý krát v živote som skočil z 11 metrov s rozbehom aby som najskôr preskočil skaly podo mnou. Ak sa tu niekedy dostanete tak si nenechajte ujsť tento adrenalínový zážitok. Čaká vás prírodná kĺzačka, kde som sa celkom slušne doudieral, tri vodopády, ktoré musíte po lane zísť. V polke jedného sa musíte v polovici pustiť a spadnúť zo 4 metrov do vody na chrbát.  Dva skoky z výšky 11 a 7 metrov, ďalej práčka, čo je vodopád, ktorý Vás doslova vyperie. Posledný vodopád má cez 30 metrov. Keby sme neboli istený tak nikto z nás to nezvládne. Ja by som sa tam bez istenia zabil tak 10 krát.

Večer premrznutý prichádzam na hostel. Chcem ísť skoro spať, ale zas sa mi to nepodarí. Na večeru nám Lu, 25 ročná majiteľka hostela navarí polievku tzv. „Hot Pot“. Toto by som mohol jesť do nekonečna. Prekladám polievku s kuracím mäsom a ryžou. Táto žena je neskutočná. Vlastní hostel, krásne spieva, skvele varí, okrem toho maľuje, nikdy sa neopila. Ideálna žena. Večer vyrážame na karaoke. Jediný kto sa na to teší je chalanisko „Happy“, ktorý v hosteli pracuje. Spieva fakt otrasne, ale užíva si to. Jediný, kto vie spievať je Francúz. Dánka, Izraelčanka, dvaja Holanďania a ja sme totálne katastrofa. Lu sa po pol hodine dostane k mikrofónu a nám všetkých padne sánka.

Na druhé ráno ma už čaká Lan z „easy riders“. Osem hodinová jazda po okolí zakončená najkrajším vodopádom, aký som kedy videl. Navštívil som tiež kávové plantáže. Vietnamská káva je iná ako kdekoľvek na svete. Ide o tzv. “weasel coffee”. Moc mi to nechutí, ale vyskúšal som. Kávovými zrnami sa kŕmia lasice. Potom ako to s prepáčením vyserú sa káva pomelie a podáva s kondenzovaným mliekom. Posledný deň už nerobím nič, len relaxujem, spím a napchávam sa. Na hosteli ma berú ako VIP hosťa a tak vyzerá aj rozlúčková večera. Spoločne varíme tekvicovú krémovú polievku, rybu v syrovej omáčke a rezne v zeleno žltej strúhanke. Nejdem sa dojesť. Neskoro večer sa lúčim s troma úžasnými mladými ľuďmi a vraciam sa späť do Saigonu, kde prichádzam pred piatou ráno.

Mám pocit, že toto mesto funguje rovnako ako cez deň tak aj v noci. O pol piatej ráno sa stále varí na ulici, všetky kaviarne, bary, diskotéky v plnom prúde. V parku behajú a cvičia domáci. Neviem či je to ranný beh, alebo neskorý večerný beh. Všade naokolo sú ľudia a nezdá sa mi, že by ich bolo menej ako cez deň. Momentálne je jedna poobede. Pred dvoma hodinami som prišiel do kaviarne. Dal som si americano. K tomu dostanete ľadový zelený čaj. Kávu som vypil pred hodinou a medzitým som zadarmo dostal už tretiu šálku čaju.

Moja cesta v Ázii sa končí. Zajtra ma čaká ešte jeden výlet v okolí Bangkoku a potom cesta domov. Mjanmarsko, Thajsko a Vietnam sú nádherné krajiny vďaka prírode, ale hlavne ľudom, ktorí tu žijú. O tom ale v ďalších blogoch.