Článok z prvého dňa nájdeš tu

Skratka, o ktorej nič nevieme

Po raňajkách balíme všetky pakšamenty a za svitania rýchlym krokom vykračujeme k bodu, kde je teoreticky možné prekročiť rieku a dostať sa na asfaltku vedúcu k najpopulárnejšiemu miestu v poľských Tatrách, spomínanému Morskiemu Oku. Témy na rozhovor sa ponúkajú samé, ani netušíme a po troch kilometroch prichádzame ku kritickému miestu. „Tak je to tu, 400 metrov doľava a ušetríme 2 hodiny cesty“, hovorí Noro. Problém je, že netušíme ako tých 400 metrov vyzerá.

Stúpame do kopca pokrytého vysokou mokrou trávou a dozrievajúcimi čučoriedkami. Po 200 metroch strmý svah dole plný popadaných stromov a bahna. Ťažký úsek, kedy nevieme kam stupiť a čoho sa chytiť. Všetko je nestabilné a mokré. Po padnutom strome opatrne prechádzam ponad potok s roztrasenými nohami. Ľadovú rieku prechádzam opatrne po skalách až na druhú stranu. Noro sa radšej vyzul a zobral to priamo cez vodu. Z druhej strany opäť prudko do kopca cez husto zarastený les až k asfaltovej ceste. Týchto 400 metrov nám zabralo 40 minút, ale hodinu a pol sme ušetrili. Trošku odreté nohy, špinavé batohy od pádov a malá dávka dobrodružstva a stresu za tú úsporu stáli.

Najväčšie jazero v Tatrách spojené s morom?

Oproti plánu sme na chate pri Morskom Oku o dve hodiny skôr, z čoho máme veľkú radosť. Bol som tu ako dieťa, a jediné čo si pamätám je tá nekonečne dlhá asfaltka od parkoviska. Dnes to bolo podstatne rýchlejšie. Je len 7 hodín keď raňajkujeme praženicu, následné každý druhú porciu, kávu a moravský koláč. Ceny oproti Slovensku sú odhadom o 30% nižšie. Za dve kávy a dve praženice platíme 10 eur.

Chata PTTK nad Morským okom je najstaršia vysokotatranská turistická chata, ktorá stojí na morénovom vale vo výške 1410 m n. m. nad Morským okom v Doline Rybiego potoku na poľskej strane Vysokých Tatier.

Morské oko je najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách. Na prvú priečku ho dostala veľkosť necelých 35 ha s maximálnou známou hĺbkou 50,8 metrov. Jazero ľadovcového pôvodu leží v nadmorskej výške 1395,4 metrov. Názov Morské oko nahradil pôvodní názov Rybie pleso. Tento pôvodní názov vznikol vďaka prirodzenému výskytu rýb v jazere, čo nie je v jazerách tohoto typu štandardné. Meno Morské oko vzniklo na základe povesti o tom, že je v podzemí jazero spojené s morom. Toto spojenie sa samozrejme nikdy nepodarilo potvrdiť.

Krásna, náročná a plná turistov

Okolo Morského oka stúpame k plesu Czarny Staw pod Rysami a odtiaľ až na najvyšší vrch Poľska – Rysy. Ľudí je tu viac ako na Václaváku a stúpanie podstatne strmšie ako zo slovenskej strany. Mnoho úsekov je zabezpečených reťazami a na vrchole sa nedá ani hnúť. Celkom masaker oproti ľudoprázdnej Bielovodskej doline. Výhľady na plesá sú prenádherné. Stretol som tu nemecko-americký pár, ktorý so svojimi tromi deťmi zdoláva najvyššie kopce jednotlivých európskych krajín.  

Na Chate pod Rysmi dopĺňame energiu. Slivovica Shell V power došla, musí nám stačiť pivo a maková štrúdľa. Je výborná a z tej porcie sa aj naješ.

Cestou  k Popradskému plesu stretávam sesternicu žijúcu v Nemecku. Posledný úsek z Popradského na Štrbské dokonca preletíme, keďže reštaurácia Furkotka je silná motivácia. Po obede a pive stíhame osobák do Štrby a odtiaľ domov.

The post Od Morského oka, cez Rysy až na Štrbské appeared first on .

O siedmej ráno vystupujeme v Poprade vo veľmi dobrej nálade, ktorú podporili naši spoluobčania tmavšej farby. Ak je Róm slušný, tak aj aj som k nemu slušný a správam sa k úctou. Ale táto partička ma dostala. Vystúpili z vlaku, zapálili cigarety a na upozornenie sprievodkyne, že vlak odchádza len zakričali –  „Čoooo, kurime, ta počkajte kym dokurime.“ Ak toto robili na každom peróne, tak sa tomu meškaniu nečudujem. Po minúte hodili cigarety o zem a šup do vlaku. Nasrali ma statočne, banda nevychovaná. Nakoniec sme sa na tom s Norom pobavili.

Po polhodine a dvoch kávach nastupujeme do novučkého osobáčiku idúceho do Starého Smokovca. Mraky nad Tatrami sa trhajú, slnko sa prediera spoza kopcov a vonku je celkom chladno. Ohrievame sa našim Shell V power, čo je domáca slivovica od Norovho otca. Tretia káva v Smokovci a ideme na to.

Naplánovali sme si dvojdňovú, takmer 50 kilometrovú túru, zo Starého Smokovca do Bielovodskej Doliny a na druhý deň okolo Morského Oka na Rysy. Okruh zakončíme na Štrbskom Plese.

Premýšľame nad zubačkou na Hrebienok, ale 15 eur platiť nechceme – nestojí to za ušetrených 20 minút. V svižnom tempe sme o chvíľu na Hrebienku a objednávame štvrtú kávu. Pripomínam, že je len 8 ráno.

S chatárom Petrasom na Rainerke

Ďalšou zastávkou je najstaršia chata v Tatrách – Rainerova chata a opäť máme šťastie na chatára Petra Petrasa. Turistov je málo, a tak máme čas vypočuť si jeho zážitky pri dobrom čaji a becherovke. Strávili sme tu takmer hodinu a po spoločnej fotke pokračujeme k Zbojníckej chate. Odporúčam jednu z jeho dvoch kníh, ktoré vieš na chate zakúpiť. Nájdeš ju aj v tomto odkaze.

Po ďalšom osviežení (kofola a slivovica) stúpame do strmého Sedla Prielom vo výške 2298 metrov. Úsek je zafixovaný reťazami a v Tatrách ide o jedno z najkrajších a najstrmších turistických stúpaní. Výhľady zo sedla sú nádherné. Veď posúď sám.

Vysoké Tatry ako Yosemity

Zo sedla pokračujeme popri Litvorovom plese a Kačacích plesách do pre mňa nepoznanej Bielovodskej doliny, ktorá sa ťahá až k Tatranskej Javorine na hraniciach s Poľskom. Nádherná zelená dolina plná plies a potokov, úplné iné ako Tatry z našej južnej strany. Pri pohľade do doliny sa cítiš ako v Yosemitoch a nie v Tatrách. Navyše sme tu úplne sami, len kamzíky vyhrievajúce sa na skalách sa lenivo pohnú preč, keď im skrížime cestu.

V táborisku pre horolezcov staviame stan a varíme večeru. Máme v nohách viac než 20 kilometrov, no výhľady a pokoj, ktorý sme tu našli je na nezaplatenie. Večer ešte s dvoma Poliakmi meníme slivovicu za ich bylinnú pálenku a o deviatej zaspávame.

Druhý deň náš čaká Morské Oko, Rysy z poľskej strany a túru zakončíme na Štrbskom plese.

Celú trasu prvého dňa nájdeše na tomto odkaze

The post Cez sedlo Prielom do Bielovodskej doliny appeared first on .

Gerlachovský štít ( 2 654 metrov ) je najvyšší vrchol Tatier a zároveň celého karpatského horského oblúka. V nedeľu 10.9. som mal možnosť zdolať túto majestátnu horu so sprievodcom Paľom Packom z Mountain ProGuiding, kamarátom Andrejom a Mili z blogu Milimundo. Počasie nám moc nevyšlo, ale zážitok to bol obrovský. Cena za výstup je 230 Eur pre tri osoby, plus 30 Eur za spiatočnú cestu z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom.

Ráno o 6:00 parkujeme v Tatranskej Polianke, kde presedáme do Paľovho auta, ktoré nás vyvezie na Sliezsky dom. Paľo je dochvíľny, ani kávu z termosky som nestihol dopiť. Za cca. 20 minút vyrážame „po zelenej“ Velickou dolinou, okolo Velického plesa až k úpätiu strmého žľabu, nazývaného Velická próba. Paľo nás oboznamuje s trasou a technikou lezenia na lane. Za 3 až 4 hodiny by sme mali byť na vrchole. Prvá časť výstupu je strmé lezenie až do „Sedla nad Kotlom“ vo výške 2425 metrov nad morom. Zo sedla máme krásny výhľad na Východnú Vysokú, Lomnický štít a Slavkovský štít.

Po prekonaní sedla sa okolo nás objavujú mraky. Po chvíli je všade okolo nás mlieko. Nevidíme ani Gerlachovský kotol, ani samotný Gerlach. Stúpanie pokračuje exponovanými úsekmi a mnohé miesta sú aj nebezpečné. Otvára sa nám výhľad do hlbokej Batizovskej doliny, do ktorej budeme schádzať Batizovskou próbou. Prechádzame popod Gerlachovský kotol a po strmom stúpaní už vidíme kovový kríž na vrchole. Po 3,5 hodinách sme dosiahli najvyšší bod Slovenska.

Na samotnom vrchole moc miesta nie je a tak sa len povinne odfotíme pri kríži a zapíšeme do „knihy návštev“. Výhľad bohužiaľ nemáme žiadny. Okrem nás je tu ešte ďalších asi 15 turistov, hlavne z Poľska.

Ľahšiu časť máme za sebou. Teraz treba zísť k Batizovskému plesu a po magistrále k Sliezskemu domu. Batizovská próba vedie priamo dole a v tejto chvíli som úprimne rád za služby sprievodcu. Zostup je čoraz strmší a nakoniec sa nevyhneme ani rebríkom. Po zdolaní Batizovskej próby máme to najťažšie za sebou. Čaká nás už len príjemná, hodinová prechádzka po magistrále od Batizovského plesa k Sliezskemu domu.

Týmto blogom by som sa chcel poďakovať Andrejovi, ktorý nás na výstup pozval a Paľovi z Mountain ProGuiding za profesionálne služby, priateľský prístup a trpezlivosť.

Trvanie –  7 – 9 hodín ( výstup + zostup )

Prevýšenie – 1000 metrov

Náročnosť – stredne náročná so sprievodcom. Bez sprievodcu nie je výstup povolený a bol by technicky a orientačne veľmi náročný.

Povinná výbava – sedák, lano, prilba ( v cene výstupu ), rukavice ( tie som nemal), čiapka, viac vrstiev oblečenia, 1,5 litra vody, jedlo, turistické boty samozrejmosť, odhodlanie a pozitívne myslenie.

The post Výstup na strechu Slovenska appeared first on .