Stanovanie v Argentíne počas 4 dňovej túry Huemul Circuit

o prvého kempu prichádzame o siedmej večer. Nachádza sa tu len pár stanov schovaných za drevenými bariérami, ktoré ich chránia pred silným vetrom. Teším sa na večeru. Dnes to bude bageta, šunka, syr a avokádo. Čerstvé potraviny sú vítaná zmena. Od zajtra opäť tuniak a cestoviny. Zapadajúce slnko nás všetkých posiela do spacákov s myšlienkou a obavami, ako veľmi bude v noci zima.

Naše obavy sa naplnili. Nad ránom ma prebúdza sneh padajúci na stan. Navliekam na seba mikinu, páperovú bundu a spím ďalej. O siedmej ráno je všetko okolo nás biele a obloha dokonale modrá. Slnečné lúče sú síce stále schované za kopcami, no pripravené každú chvíľu poslať mráz a chlad do zabudnutia. Dovtedy ma zo stanu nedostane ani stádo volov.

„Angelo, Estella are you up?”

“Yes Marcel, is fucking cold I think I rather stay here and cook some breakfast.“

„Good idea Angelo, I guess I do the same!“

A tak zabalený v spacáku so skrehnutými prstami nakrúcam varič na plynovú bombu a varím ovsenú kašu. Začína mi byť príjemne teplo. Musím byť veľmi opatrný, aby plameň neprepálil tú najdôležitejšiu a najhodnotnejšiu vec, ktorú mám, môj spacák. Tieto rána začínajú byť pre mňa čoraz ťažšie a ťažšie. Chýba mi pohodlie kúpeľne a luxus teplej, tečúcej vody. Len si predstavte ten nekomfort! Vstanete nevyspatý, trasiete sa od zimy, ktorá preniká do špiku kostí. Jediné po čom túžite, je horúca sprcha. N amiesto nej si oplachujete tvár a umývate zuby v ľadovcom jazere.

Na záchod si zájdete do lesa dúfajúc, že ten kúsok toaletného papiera bude stačiť. Cítite sa síce ulepene, špinavo, no ranný ľadový kúpeľ je vlastne to posledné, čo chcete spraviť. Neviete, či spodné prádlo máte na sebe druhý alebo tretí deň. Je to v podstate jedno, aj tak smrdíte. Navliekate jedny a tie isté nohavice, tričko, bundu a obúvate studené polorozpadnuté topánky. Na záver prichádza moja „najobľúbenejšia“ činnosť. Balenie mokrého, špinavého stanu, ktorý je potrebné zbaliť tak, aby sa zmestil do obalu. Chcete to odfláknuť? Môžete, no budete ho baliť dovtedy, kým to nespravíte poriadne.

Konečne sedíte na studenom pni s batohom vedľa seba a tešíte sa na to najlepšie, čo toto ráno ponúka – horúcu instantnú kávu so sušeným mliekom, ktorá zahreje celé vaše telo. Horúci pohár pomaly vracia rukám silu a cit. Povzdychnete si pri pohľade na zasneženú lúku, hory osvetlené prvými slnečnými lúčmi a poviete si, že napriek všetkému to stojí za to. Ide najmä o jednu dôležitú vec – tešiť sa z maličkostí, na ktoré v bežnom živote tak ľahko zabúdame.