Dobrodružný príbeh naprieč Južnou Amerikou

Kniha plná komických situácii, radostných stretnutí, doplnená o rôzne zaujímavosti a autentické fotografie z Južnej Ameriky.

Verím, že ťa pobaví a inšpiruje! A možno aj motivuje k tvojej životnej ceste. Keď môže obyčajný chlapec z Liptova, môžeš aj ty!

Cena je 13 EUR plus poštovné. Napíš mi na MARCELFRONKO@GMAIL.COM

Ja ti zašlem info k platbe a ty mne svoju adresu.
Osobný odber v Martine alebo v Prahe ZDARMA 🙂

O čom je kniha?

Začiatkom roku 2018 som zbalil batoh, karimatku, stan, spacák, pár kusov oblečenia a odletel do Peru. Zažil som mnoho nebezpečných situácii, spoznal veľa zaujímavých ľudí, videl krásne miesta, vyliezol na 6 tisíc metrov vysokú horu Huayna Potosí, pár krát prišiel o život, prechodil Patagóniu krížom-krážom, prechádzal sa po ľadovcoch a najväčšej soľnej pláni sveta, kúpal sa v ľadovcových jazerách, splavoval divokú rieku Río Bravo atď. atď.

Kniha nie je len o mojej ceste, ale aj o životných príbehoch iných ľudí, o zaujímavostiach, histórii a problémoch jednotlivých krajín. Nájdete v nej originálne a overené tipy, rady a itineráre, rôzne pikošky, o ktorých som nikomu nikdy nepovedal

Hodnotenia 

Andrej 🙂 🙂 🙂 🙂
Kniha plná zaujímavých a dobrodružných príbehov. Opisy krásnej prírody pretkané množstvom vtipných a veselých príhod, ktoré vám nedovolia odložiť knihu a prestať čítať.

Stanovanie v Argentíne počas 4 dňovej túry Huemul Circuit

o prvého kempu prichádzame o siedmej večer. Nachádza sa tu len pár stanov schovaných za drevenými bariérami, ktoré ich chránia pred silným vetrom. Teším sa na večeru. Dnes to bude bageta, šunka, syr a avokádo. Čerstvé potraviny sú vítaná zmena. Od zajtra opäť tuniak a cestoviny. Zapadajúce slnko nás všetkých posiela do spacákov s myšlienkou a obavami, ako veľmi bude v noci zima.

Naše obavy sa naplnili. Nad ránom ma prebúdza sneh padajúci na stan. Navliekam na seba mikinu, páperovú bundu a spím ďalej. O siedmej ráno je všetko okolo nás biele a obloha dokonale modrá. Slnečné lúče sú síce stále schované za kopcami, no pripravené každú chvíľu poslať mráz a chlad do zabudnutia. Dovtedy ma zo stanu nedostane ani stádo volov.

„Angelo, Estella are you up?“

“Yes Marcel, is fucking cold I think I rather stay here and cook some breakfast.“

„Good idea Angelo, I guess I do the same!“

A tak zabalený v spacáku so skrehnutými prstami nakrúcam varič na plynovú bombu a varím ovsenú kašu. Začína mi byť príjemne teplo. Musím byť veľmi opatrný, aby plameň neprepálil tú najdôležitejšiu a najhodnotnejšiu vec, ktorú mám, môj spacák. Tieto rána začínajú byť pre mňa čoraz ťažšie a ťažšie. Chýba mi pohodlie kúpeľne a luxus teplej, tečúcej vody. Len si predstavte ten nekomfort! Vstanete nevyspatý, trasiete sa od zimy, ktorá preniká do špiku kostí. Jediné po čom túžite, je horúca sprcha. N amiesto nej si oplachujete tvár a umývate zuby v ľadovcom jazere.

Na záchod si zájdete do lesa dúfajúc, že ten kúsok toaletného papiera bude stačiť. Cítite sa síce ulepene, špinavo, no ranný ľadový kúpeľ je vlastne to posledné, čo chcete spraviť. Neviete, či spodné prádlo máte na sebe druhý alebo tretí deň. Je to v podstate jedno, aj tak smrdíte. Navliekate jedny a tie isté nohavice, tričko, bundu a obúvate studené polorozpadnuté topánky. Na záver prichádza moja „najobľúbenejšia“ činnosť. Balenie mokrého, špinavého stanu, ktorý je potrebné zbaliť tak, aby sa zmestil do obalu. Chcete to odfláknuť? Môžete, no budete ho baliť dovtedy, kým to nespravíte poriadne.

Konečne sedíte na studenom pni s batohom vedľa seba a tešíte sa na to najlepšie, čo toto ráno ponúka – horúcu instantnú kávu so sušeným mliekom, ktorá zahreje celé vaše telo. Horúci pohár pomaly vracia rukám silu a cit. Povzdychnete si pri pohľade na zasneženú lúku, hory osvetlené prvými slnečnými lúčmi a poviete si, že napriek všetkému to stojí za to. Ide najmä o jednu dôležitú vec – tešiť sa z maličkostí, na ktoré v bežnom živote tak ľahko zabúdame.

Ťažké chvíle v Cochamó pri výstupe na horu Arcoiris

Mám málo času a tak skúšam dobyť vrchol najpriamejšou trasou. Toto moje rozhodnutie čoskoro začínam ľutovať, keďže sa ukazuje ako naozaj riskantné a hlúpe. V jednom momente dosahujem miesto, kde mám pod sebou 400 metrový pád do údolia. Stojím na pol metra širokej skalke a dívam sa dole. Chyba! Mám pocit, že stojím na balkóne mrakodrapu bez zábradlia. V plnej sile sa ozve môj strach z výšok. Tieto momenty sú pre mňa skutočne ťažké. Nazbieram v sebe zvyšok odvahy a opatrne sa vraciam späť. Musím to skúsiť inak. Stále mimo značenú trasu postupujem úzkou medzierkou medzi vertikálnou stenou a obrovskou masou zľadovateného snehu, ktorá sa oddeľuje od skaly.

Ostrý ľad neúprosne obíja moje nohy, dorezané a dobité až do krvi. Som vysilený, vystrašený, smädný, hladný. Bojím sa zošmyknutia pod tú masu snehu, z ktorej by som už nikdy nevyliezol. Nikoho nevidím, nič nepočujem. Aj zapadajúce slnko akoby nado mnou definitívne zlomilo palicu. Ostal som tu úplne sám. Leziem však ďalej. Jednu nohu zakopávam do snehu a druhú opatrne opieram o protiľahlú skalu. Hnevám sa na seba, nemal som tu liezť a ak sa mi niečo stane, tak mi dnes nik nepomôže. V absolútnom tichu sa ozval ten najhorší zvuk, ktorého som sa celý čas bál. Masa snehu a ľadu už ďalej nechce hrať moju hru…