Moje posledné dva roky boli ako cez kopirák. Najskôr tri týždne Patagónia a potom rodinná dovolenka na Tenerife. Zatúžil som po novej krajine a Malta bola pre mňa jasná voľba. Už cez Vianoce sme o nej premýšľali a keď Ryanair otvoril novú linku z Bratislavy, tak nebolo o čom.

Letenky som kúpil ešte v januári za 54 eur na osobu. Za spiatočný lístok vlakom do Prahy dám viac. Odleteli sme z Bratislavy niečo málo pred ôsmou hodinou večer. Čím som starší, tak skoré ranné lety sú pre mňa čoraz väčšie utrpenie. Pred odletom sme zašli do jednej z najlepších pizzerii v Európe – U Taliana. Odporúčam.

Kam letíme sa Evka dozvedela až na letisku. Výlet bol jej narodeninový darček. Počasie na Slovensku bolo tragicky zlé a Malta hlásila polojasno s teplotami do 20 stupňov. Na bratislavskom letisku sa namažem všetkými možnými krémami v duty free. Neomladol som, ale začali ma štípať oči. Možno z tých drahých krémov.

Doprava po ostrove

Po dvojhodinovom lete pristávame v hlavnom meste Valletta. Máme len príručnú batožinu, a tak už o pár minút rezervujem taxi na hotel. Taxíky mi prídu celkom lacné a Malta je maličký ostrov. Za 20 minútovú jazdy platíme 11 eur. Funguje tu Uber aj Bolt, takže stačí porovnať ceny. Uber mi prišiel lacnejší. Jazda autobusom stojí 2,5 eur, prípadne sa dá kúpiť autobusová karta s 12 jazdami za 20 eur. Ak Uber nemáte, tak na letisku sú všade možne plagáty s 80% zľavou na prvú jazdu. Ak ste štyria tak vás taxík vyjde lacnejšie ako verejná doprava. My sme chceli stihnúť čo najviac, takže sme využívali len taxíky. Za 3 dni nás stali do 80 eur. Treťou variantou je požičanie auta. Ale pozor! Jazdí sa tu vľavo a Malta má príšerné zápchy. Malta patrí do TOP10 na svete, čo sa týka áut na obyvateľa.

Ubytovanie

Ubytovali sme sa v hoteli Argento v časti San Giljan. Ide o 4 hviezdičkový hotel s dobrými bufetovými raňajkami a bazénom na streche. Treba povedať, že hotel má najlepšie roky za sebou a zišla by sa mu renovácie izieb. San Giljan je párty časť mesta. Stačia špunty do uší a aj dôchodcovia ako my, ktorí idú spať o deviatej sa v pohode vyspia. Cena za hotel bola cca. 300 eur, no vďaka bodom na Revolut karte som ho mal za 200 eur. Personál, raňajky aj poloha hotela sú super. Nemám žiadnu dohodu s Revolut, ale túto kartu odporúčam všetkým cestovateľom aj necestovateľom. Pre viac info mi napíš.

Ráno sa prebúdzame do krásneho počasia, v izbe žiadny plač dieťaťa, žiadny ranný zhon s raňajkami atď. Dcérka Lucka ostala so svokrou a my máme tri dni len a len pre seba. Plán boli raňajky a späť do postele k telke. Milá recepčná nám však na mape ukázala krásne miesta a naša predstava o leňošení sa rozpadla.

Čo navštíviť?

Berieme taxi do mestečka Marsaxlokk, ktoré je známe svojimi nedeľnými trhmi plnými čerstvých rýb, ovocia, zeleniny a suvenírov. Nájdete tu jednu z najkrajších maltských scenérii s rybárskymi loďkami luzzu kotviacimi v prístave.

Pol hodinu pešo od Marsaxlokk sa nachádza skalnatá prírodná zátoka St. Peters pool, ktorá patrí medzi najznámejšie miesta na Malte. Ideálne miesto na kúpanie, opaľovanie, či skákanie do vody z útesu. Ešte cestou k nej leží opustená  pláž s komplikovaným názvom II-Hofra z-Zghira. V zátoke sme boli úplne samy.

Taxíkom sa presúvame do časti Kalkara, ktorá tvorí predmestie Vallety. Od tohoto momentu ideme už len pešo, ak nerátam jednu Gondolu medzi časťou Kalkara a Vallettou a trajektom medzi Valletou a časťou Tas Sliema. Za Gondolu platíme 3 eurá a za trajekt myslím tiež tri. Kotvia tu nádherné jachty, doslova paláce na vode. V žiadnom inom prístave som nevidel tak luxusné lode.

Poprosil som ChatGPT vyhľadať miesta, ktoré treba v meste navštíviť. My sme sa len motali historickými uličkami, jedli zmrzku a pizzu a obdivovali skutočne nádherné hlavné mesto Valletta.

Katedrála sv. Jána (St. John’s Co-Cathedral) – Toto je jedno z najdôležitejších historických miest vo Valletta. Katedrála je známa svojím nádherným barokovým interiérom a dielom od Caravaggia, „Dekapitulácia sv. Jána Krstiteľa“.

Palác veľmajstrov (Grandmaster’s Palace) – Tento palác slúžil ako sídlo veľmajstrov Rádu sv. Jána a dnes je otvorený pre verejnosť. Návštevníci môžu obdivovať honosné komnaty a zbierky umenia.

Upper Barracca Gardens – Z týchto záhrad sa naskytá úžasný výhľad na prístav Grand Harbour a okolie Valletty. Je to ideálne miesto na prechádzky alebo oddych. Tu sme boli, záhrady sú veľmi pekné.

National Museum of Archaeology – Toto múzeum ponúka fascinujúci pohľad na históriu Malty, s exponátmi z prehistorických období a neolitických chrámov, ktoré sú staršie ako Egyptské pyramídy.

Fort St. Elmo a National War Museum – Fort St. Elmo ponúka nádherný výhľad na more a prístav, a National War Museum je zamerané na vojenskú históriu Malty, vrátane obdobia Druhej svetovej vojny.

Teatro Manoel – Toto je jedno z najstarších divadiel v Európe, ktoré sa stále používa. Jeho baroková architektúra a bohatá história sú ohromujúce.

Lower Barracca Gardens – Ďalšie záhrady, ktoré ponúkajú krásny výhľad na prístav a sú pokojnejším miestom na prechádzky a oddych.

Casa Rocca Piccola – Historický palác, ktorý stále patrí jednej rodine, a ponúka fascinujúci pohľad na život aristokracie v Malte cez stáročia.

Po 25 000 krokoch konečne prichádzame na hotel. Totálne zničení. Zhodli sme sa že, mesto je skvelé pre rodiny s malými deťmi. Veľmi čisté, na každom rohu moderné detské ihriská a ohľaduplní šoféri, ktorí nám vždy zastali na prechode.

Tiché mesto Mdina

Druhý deň vyrážame do tichého mesta Mdina. Je to historické hlavné mesto Malty a má len 250 obyvateľov. Tiché mesto preto, lebo sú tu zakázané dopravné prostriedky, okrem áut ľudí čo tu žijú. Odporúčam sa tu prejsť, prípadne si dať obed, alebo kávu.

Našou ďalšou zastávkou sú ruiny chrámu Hagar Qim. Má 5 tisíc rokov a je o tisíc rokov starší než pyramídy v Egypte. My na históriou moc nie sme, ale počasie je veterné a oblačné, takže ako alternatíva za pláž a more môže byť. Vstupné stojí 10 eur, môžete si stiahnuť appku, ktorá vám na stanovištiach porozpráva celú históriu, význam a ďalšie informácie o chráme. Pre mňa je to len kopa šutrov. Trošku mi to pripomína stavby v peruánskom Saqsaywaman. Obrovské monolity vážiace tony, ktoré do seba zapadajú tak dokonale, že by medzi ne nevložili čepeľ noža. Tieto na Malta sú menšie, horšie opracované no podstatne staršie.

Hľadanie Blue Grotto

Pešo pokračujeme do dedinky Torri Xutu, kde by sa mala nachádzať jaskyňa Blue Grotto. Vyhliadka na ňu je od autobusovej zastávky tak 500 metrov nad dedinou. Ja som myslel, že je v zátoke pri dedine. Našli sme cestu a po kameňoch a strmých zrázoch zliezli až na koniec zátoky, ale jaskyňu sme samozrejme nenašli.

V dedine sa nachádza veľmi príjemná reštaurácia s dobrými cenami oproti Vallette. Po dlhom premýšľaní sme objednali jedno pivo, ktoré sme nakoniec ani nedopili. Tradičného zajaca sme si na večeru dali až vo Vallette. Gellato na záver dňa nesmelo chýbať. Dnes to mal byť pohodový deň, no nakoniec prichádzame na hotel po tme a v nohách ďalších 24 tisíc krokov. Dnes počasie úplne nevyšlo, no na Malte je čo robiť aj týždeň.

Malta sa oplatí

Na tretí deň odlietame na obed. Máme však dve hodiny času, čo ešte využijeme na posledné kúpanie a prechádzku v okolí hotela. Konečne sme si dali pistáciové canoly. Určite vyskúšajte, nájdete v takmer každej kaviarni.

Aby som to zhrnul. Malta sa určite oplatí. Začiatkom apríla sa kúpať dalo. Voda nebola teplá ako čaj, ale pre mňa bola takmer optimálna. Kúpala sa aj Evka. Keď svietilo slnko tak to bolo na krátke nohavice a tričko, dokonca ma aj spálilo. Ceny trošku vyššie ako u nás, ale nie oveľa. Ľudia veľmi príjemní a ochotní. Ak by sme mali viac času, tak by sme určite zašli aj na ostrov Gozo a Comino. Určite sa tu raz vrátime

The post Malta na tri dni, oplatí sa? appeared first on .

Bulharsko s cestovkou

Zavítal som teda na stránky cestovnej kancelárie TRAVELCO.SK. Na moje prekvapenie sme rýchlo našli týždenný pobyt na Slnečnom Pobreží v Bulharsku za veľmi férovú cenu. A najlepšie na tom bolo, že som nemusel nič riešiť. Stačilo zaplatiť a o všetko ostatné sa postarala cestovná kancelária. Od toho momentu som k cestovkám oveľa zhovievavejší. Vedia si prenajať hotelové izby mesiace dopredu za oveľa lepšie ceny ako jednotlivci a tiež chartrový let, ktorý na osobu vyjde menej ako individuálna letenka. Proste to vedia spraviť lacnejšie ako ja.

Slnečné Pobrežie príjemne prekvapilo

S manželkou sme tak jedno júlové popoludnie pristáli na letisku v Burgase, kde sa nás ujala delegátka, a my sme sa počas nasledujúceho týždňa nemuseli o nič starať. Jedinou dilemou bolo, aký drink si dám a čo budem v ten deň jesť. Proste absolútna pohoda s all-inclusive programom.

Od tejto destinácie som veľa neočakával, no Bulharsko veľmi príjemne prekvapilo. Čisté pláže, teplé more, priaznivé ceny, dobré jedlo a na hoteli veľa Slovákov s deťmi, takže ani naša malá dcéra sa nenudila. Nehovoriac o animátoroch, ktorí nám rodičom dopriali čas pre seba. Náš hotel Nessebar Beach sa nachádzal hneď vedľa piesočnatej pláže, kde sme trávili prevažnú časť dňa. Každé ráno som si však stihol zaplávať v hotelovom bazéne a následne vychutnať chutné a skutočne bohaté raňajky.

Nevynechajte mesto Nessebar

Pár kilometrov od hotela sa nachádza historické mesto Nessebar. Je zapísané v UNESCO a rozhodne stojí za návštevu. Jeho úzke kamenné uličky s množstvom reštaurácií, barov a historických pamiatok vám učarujú. Navyše sa nebudete cítiť hlúpo, ak ste celý zvyšok dovolenky preležali pri bazéne s drinkom v ruke Cestovná kancelária tiež ponúka široký výber fakultatívnych výletov. Stačí si len vybrať.

Bulharsko je skvelou voľbou aj pre tých, ktorí nie sú zdatní v angličtine. S troškou improvizácie sa dohovoríte aj po slovensky. Slnečné Pobrežie odporúčam všetkým, ktorí túžia po letnej dovolenke pri mori s veľmi dobrými službami za rozumné peniaze.

The post Dovolenka v Bulharsku appeared first on .

S Peťom a Norbim sa stretávame tesne pred odletom. Do Grónska letíme krásnym červeným Airbusom A330 neo s fajn servisom a celkom slušným jedlom na palube. Za tie prachy, čo sme za letenku dali, je to absolútne minimum čo nám museli dať. Spiatočná letenka z Kodaňe do Kangerlussuaq stála takmer 1000eur a ide o len 4 hodinový let.

Honba za plynovou bombou

Medzinárodné letisko v Kangerlussuaq vyzerá úplne inak ako si možno predstavuješ. Príletová hala je maličká, nachádza tu len jeden pás pre batožinu a jeden obchod so suvenírmi. Súčasťou je na miestne pomery luxusný hotel. V tej chvíli sme ani len netušili, že tu neskôr strávime dve noci. V meste sa nachádza aj americká vojenská základňa.

Ako prvé zháňam štyri plynové bombičky na varenie. Kamoška ma stresovala, že sa musím ponáhľať aby mi ich iní cestovatelia nevykúpili. Vzal som teda hneď prvé v souvenir shope. V supermarkete za letiskom stáli dvakrát menej a bola ich tam celá paleta. Nevadí, kúpil som si aspoň kolu a hotdog. Štyri plynové bomby nás stali cca. 70eur.

7 dní v divočine bez internetu

Konečne máme naše ťažké batohy! Je čas vyraziť. Prvých 16km si skrátime minibusom za 20eur na osobu. Táto časť Arctic Circle Trail je pomerne nezáživná prechádzka rozbitou cestou. Autobus vyráža o 13:30 a jediné lietadlo z Kodane prilieta okolo obeda, takže máš dosť času všetko vybaviť pred odchodom autobusu. Rytmus tohto mesta sa točí okolo príletu jediného lietadla z pevniny. Rovno spomeniem aj to, že medzinárodné letisko sa koncom roka 2024 presunulo na nové letisko v Nuuk.

Prvý deň Arctic Circle Trail začíname šliapať až o druhej poobede. Čaká nás cez 20 kilometrov a počasie je dosť pochmúrne. Ani neviem s čím Grónsko porovnať. Nie sú tu žiadne stromy, všetko hrá jesennými farbami, krajina je rozľahlá, pustá a dokonale tichá. Je to veľkolepé a zároveň dosť nudné. Bezduché kráčanie sem-tam preruší pohľad na soba a na záver dňa aj brodenie jazera. Voda je tak po pás a je ľadová. Vôbec sa mi do nej nechce, no nemám na výber. Treba sa vyzliecť do pol pása a tých približne 50 metrov prebrodiť. Už v polke je ten chlad neznesiteľný. 

Túžba po prázdnej chate sa nenaplnila

Dúfame, že prvá chata Katiffik na Arctic Circle Trail pri jazere bude voľná. Už z diaľky vidím jeden stan. Je mi jasné, že chata voľná nebude. Obsadili ju štyria Nemci. V stane už spí švajčiarsky pár. Je takmer 10 hodín večer, no stále dosť svetla uvariť večeru a postaviť stan bez čelovky.

Som neskutočne rozbitý z prvého dňa a z noci na letisku. Po večeri dostávam od únavy triašku, takže ani neumyjem riad, len padám do spacáku a zaspávam asi po troch sekundách. V spacáku sa často budím, no tentokrát sa prebúdzam až nad ránom.

Raňajky mám klasicky outdoorové. Ovsená kaša s proteínom, sušením ovocím a škoricou. Norbi má dehydrované miešané vajíčka a bol to fakt hnus. Na brehu jazera sa nenachádza žiadny voľný kajak. Všetky sú na druhej strane. Ak nefúka, resp. fúka dobrý vietor tak sa dá 24 km dlhé jazero preplávať relatívne rýchlo a pohodlne. My teda budeme musieť túto trasu zvládnuť po svojich. Počasie sa okolo obeda zlepšuje, navyše vyšlo aj slnko.

V deravom kajaku to nejde

Jeden kajak sme našli zaparkovaný na brehu jazera pár kilometrov pred druhou chatou. Je trošku deravý, ale aj tak to vyskúšame. Norbi a Peťo budú pádlovať a vezmú všetky štyri batohy, zatiaľ čo ja a Andrej pôjdeme na ľahko pešo. Po 10 minútach ich to prestalo baviť a pádlovať idem ja s Andrejom. Teda pádluje len Andrej a ja pomocou malého pohára vylievam vodu z kajaku, ktorej množstvo sa neustále zväčšuje. Kašleme na to a idem zas všetci pešo.

V Canoe Centre, ako sa ďalšia chata nazýva, sú už ubytovaní spomínaní Nemci, no druhá izba je ešte voľná. Dnes spíme na posteli! Nachádzajú sa tu solárne panely, čiže vieš nabiť externé nabíjačky, dron, foťák, telefón atď. Vonku je príjemne teplo, slniečko svieti, takže nesmieme vynechať kúpačku v jazere. Voda má tak 3 stupne, ale po dvoch dňoch to už chce nejakú hygienu. Nasleduje večera. Dnes mám slepačiu polievku a bravčové mäso, s kapustou a knedľou. Ide o hotovku od Adventure Menu. Pôvodne som chcel zobrať dehydratované jedlo, no môj sponzor mi poslal len 400g ťažké hotovky. Mám celkovo 7 kus, čo robí slušne 3 kilá. No ale zas lepšie ako tuniak s cestovinou.

Upadnutie do hlbokého spánku trvá po večeri a pár panákoch slivovice opäť len pár sekúnd. Po troch hodinách ma prebúdza Norbi, vraj je vonku nádherná polárna žiara. Tí, čo niekedy fotili polárnu žiaru, tak viete, že lepšie vyzerá na fotke než v skutočnosti. Po polhodine utekám späť do spacáku.

Dva v jednom

Ďalší deň je náročný. Čaká nás 35km, keďže sme spojili dva kratšie dni do jedného. Preskočíme chatu Ikkattooq a prespíme až v chate Eqalugaarniarfik. Prvé kilometre pokračujeme ešte stále okolo jazera. Peťo našiel na chate trekingové palice, ktoré si teda zobral. Patrili však Nemke, ktorá ich omylom nechala v našej izbe. Po polhodinovom šprinte nás dobehla a Peťo jej palice vrátil. Celkom trapas.

Dnes nás čaká prvé stúpanie približne 400 výškových metrov. S tými batohmi je to celkom makačka, no výhľady sú neskutočné. Nikde žiadna civilizácia, žiadne elektrické stĺpy, nikde žiadny ľudia, domy, autá, či cesty. Všetko je dokonalé, vrátane počasia.

Pri chate Ikkattooq sme celkom unavení, ale pokračujeme ďalej. Najväčšiu radosť mali Nemci, keď sme im oznámili, že chatu míňame, a tak ostáva voľná pre nich. Kapacita tejto chaty je limitovaná na 4 osoby. Pri západe slnka zliezame z plató do rozsiahlej nížiny, ktorú tvorí jedno veľké močarisko. Kilometre odsýpajú strašne pomaly a chôdza je tu nesmierne náročná. Musíme sa dostať k rieke a dúfať, že trafíme most. V pozadí na druhej strane vidno veľké biele stany, a tak zamierime priamo k nim. Močariská sú celkom znesiteľné, aj keď po členky vo vode sme skoro stále.

Inuitská dedina plná odpadu

Most sme trafili a tie biele stany patria domorodým Inuitom. Nik tu nie je. Okolo stanov je len bordel. Všade sa váľajú fľaše od alkoholu, plechovky od piva a použité toaletné papiere. Odporúčam knihu „Dlhé sú tiene severu“. Autor tu popisuje ako Eskimáci a Inuiti žili pred príchodom bielych a aké mal ich príchod dopady na spôsob tradičného života. Smutný príbeh.

Pri stanoch sú odložené nabité pušky. Noro neváha, vezme pušku a vystrelí. Ja a Andrej sme už trošku ďalej, vidina chaty je lákavá a dnes máme toho plné zuby. Po hodine prichádzame do cieľa. Nenabrali sme vodu z rieky. Už vtedy som vedel, že to budeme ľutovať. Ďalší zdroj je 10 minút od chaty a fakt sa mi už nechce spraviť ani krok. Nakoniec beriem do batoha všetky prázdne fľaše a idem pre vodu.  

Chata je obsadená, ale stále je v nej dosť miesta uvariť večeru a čaj. Všetci sme absolútne zničení. V stane s Andrejom len prehodíme pár slov, dáme dva panáky slivky a zaspávame.

Ráno v chate stretávame príjemnú Dánku s jej argentínskym priateľom, dvoch Nemcov a Američanku. Prehodíme pár slov o Grónsku, o cestovaní a turistike. Aj tentokrát si doprajem ovsenú kašu s orechmi, škoricou a sušeným ovocím.

Sme presne v polovici, máme za sebou 85 kilometrov a ďalších 85 ešte stále pred nami. Nohy vládzu, nálada je dobrá a batohy sú čoraz ľahšie.

The post Artic Circle Trail, prvých 85 kilometrov appeared first on .

Krajina ľadu

Geograficky patrí Severnej Amerike, ale politicky, ekonomicky a historicky Európe. Táto ľadová krajina s rozlohou viac ako 2 milióny km² je riedko osídlená, s populáciou približne 57 000 obyvateľov, z ktorých väčšina žije na západnom pobreží v malých rybárskych osadách či mestečkách ako Nuuk, hlavné mesto, a Ilulissat, známe svojím ľadovcovým fjordom.

Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva so širokou mierou samosprávy, vrátane vlastného parlamentu a právomoci v oblastiach ako zdravotníctvo či vzdelávanie. Dánsko naďalej spravuje obranu, zahraničnú politiku a niektoré ekonomické záležitosti. V rámci tejto autonómie sa Grónsko snaží rozvíjať udržateľný turizmus a získať väčšiu nezávislosť cez príjmy z cestovného ruchu a z prírodných zdrojov.

Pod ľadom sa nachádza poklad. Od ropy a zemného plynu, až po drahé kovy vrátane zlata. Tým najväčším pokladom je zamrznutá voda. Ak by sa celý grónsky ľadovec roztopil, hladina oceánov by vzrástla o 7 metrov. Možno aj preto Donald Trump zaslal Dánsku žiadosť o odkup ostrova. Dánsko to samozrejme jednoznačne odmietlo.

Letenky

Nikdy v živote som nekúpil tak drahú letenku. Spiatočný let z Kodane do Kangerlussuaq cez spoločnosť Air Greenland stojí 1000 eur. K tomu si treba prirátať let do Kodane a tiež jednosmerný let v rámci Grónska. Dokopy počítaj s minimálne 1200 eur. Cena však môže byť ešte vyššia. Letisko v Kangerlussuaq je bývalá americká základňa a vstupná brána do Grónska. Odtiaľto potom malé vrtuľové lietadlá lietajú do ďalších grónskych miest. Podľa najnovších informácii sa toto medzinárodné letisko  čoskoro uzavrie a medzinárodné lety budú presmerované do hlavného mesta Nuuk.

Praktické rady na úvod

Odporúčam po prílete do Kangerlussuaq odletieť hneď do Sisimiut a túru začať od západu na východ. Nám sa stalo, že let zo Sisimiut do Kangerlussuaq meškal tri hodiny a my sme nestihli odlet do Kodane. Domov sme tak prileteli o dva dni neskôr. Ďalším dôvodom je, že budeš mať vyššiu šancu bezplatne požičať kajak, ktorým prepádluješ cez 25km jazero. Po priemerne 20 kilometroch denne s ťažkým batohom je to príjemná zmena. Ak ti fúka do chrbta. Inak sa na to veľmi rýchlo vykašleš. Taktiež odporúčam zapožičať satelitný telefón. Cena prenájmu je cca. 100 eur. Výhodou smeru východ – západ je zas čoraz krajšia scenéria.

Čo zbaliť

Úplne všetko. Na trase nie je okrem útulní a vody nič. Budeš potrebovať oblečenie, potraviny na 8 dní, kempingové vybavenie, kvalitné boty a tiež spomínaný satelitný telefón. Môj batoh mal vrátane jedla váhu 20 kilogramov, čo nie je úplne málo. Nejaké jedlo, ale dosť drahé, sa dá dokúpiť aj v Kangerlussuaq, respektíve v Sisimiut. Taktiež treba v Grónsku dokúpiť plynovú bombu. Tú kúpiš buď v supermarkete pri letisku, alebo priamo na letisku v obchode so suvenírmi.

Na čo sa pripraviť

Počasie v Grónsku je nevyspytateľné. Snehové búrky môžu prekvapiť aj v lete. Taktiež sa priprav na nekonečné bažiny. Grónsku pôdu tvorí permafrost – trvale zamrznutá pôda. Voda tak nemá kam vsiaknuť a drží sa na povrchu. Brodenie v močariskách je vyčerpávajúce, pomalé a aj psychicky náročné. Proste máte niekedy chuť sa na to vykašlať. Chýba aj motivácia v podobe čapovaného piva.

Ďalším špecifikom sú komáre. Tie sú v lete úplne všade a sú strašne otravné. Preto sme išli až začiatkom septembra, kedy bolo chladnejšie. Aj tak boli chvíle, kedy sme museli nasadiť moskytiéru. Zo skúseností ostatných, sú práve komáre to najhoršie, čo ťa na trase stretne.

Kvôli zlému počasiu rátaj aspoň s jednodennou rezervou. A vzhľadom k tomu zbaľ aj dostatok jedla. Z mojej skúsenosti určite na chatách nájdeš „trail magic“. Jedná sa o rôzne dehydrované jedlo, cukríky, čokoláda, instantné polievky atď.

Aj túto sezónnu bol v okolí Artic Circle Trail videný ľadový medveď. V prípade spozorovanie tohto predátora sa odporúča volať vrtuľník. V prípade, že máš satelitný telefón. Občas sa dá v obchode kúpiť svetlica, ktorá by mala medveďa vystrašiť.  My sme našťastie túto skúsenosť nemali. Zaručene stretneš soby, polárne zajace, polárne líšky a možno natrafíš aj na pyžmoňa.

Začiatkom septrembra bola po západe a pred východom slnka dosť veľká zima. Odporúčam spacák s komfortom aspoň do -2. V mesiacoch júl a august je určite teplejšie, ale rozhodne by som neexperimentoval s letným spacákom. Samozrejmosťou sú kvalitné vyššia topánky a tiež návleky.

Príprava

Tu je plánovanie relatívne jednoduché. Kúpiš letenku, zbalíš výbavu a ideš. Krátke video čo som mal zbalené ja nájdeš tu. Ak chceš zvládnuť tento trail, tak si ale priprav dobrú kondičku. Nevravím, že musíš behať maratóny. Denne prejdeš 20 až 25 km v ťažkom teréne a s ťažkým batohom. Do toho musíš rátať aj s nepriaznivým počasím, takže nejaký fyzický tréning by to chcelo. Priprav sa na to, že celý týždeň budeš bez signálu a internetu. Ja som si to užíval, ale pre niekoho to môže byť náročné.

Do Grónska nepotrebueješ vízum, stačí ti platný pas. Potrebuješ ale roaming, ten však využiješ iba v meste a tam sa bez problémov dostaneš aj k wifi. Ceny sú tu oproti našim dosť vysoké. Hlavne alkohol je veľmi drahý, ale aj jedlo v reštaurácii je tak dvojnásobne drahšie než u nás.

Stojí Grónsko za tie peniaze a čas?

Určite áno! Tento exotický ostrov určite stojí za návštevu. Nedotknutá, veľkolepá príroda v tej najdrsnejšej a najprirodzenejšej podobe. Len málo kde na svete zažiješ taký pokoj a ticho ako tu.

The post Arctic Circle Trail, Grónsko appeared first on .

Odlet z Viedne je naplánovaný o 6 ráno, takže z Martina musíme vyraziť hodinu po polnoci. Lucku prebúdzame tesne pred odchodom. My sa síce veľmi tešíme, no aj tak sa nám nechce vstávať a s Evkou chvíľu žartujeme, či sa na to nevykašleme. Moji rodičia už čakajú pred panelákom, takže nemáme na výber. Dieťa prebudíme a o sekundu skáče vysmiate po obývačke, akoby bolo ráno a ono spalo12 hodín. Deti sú neuveriteľné.

Cesta do Viedne ide v noci rýchlo a bez problémov. Kvôli Lucke nechceme prísť na letisko príliš skoro, a tak poslednú hodinu idem po diaľnici 90tkou. Auto parkujeme na parkovisku Mazur, odkiaľ premáva kyvadlová doprava k odletovej hale. Toto parkovisko je najlacnejšie v okolí letiska a za týždeň sme zaplatili 80eur.

Obávali sme sa samotného letu. Predsa je to 5,5 hodiny nízkonákladovkou a 18 mesačné dieťa je nevyspytateľné. Našťastie to dopadlo dobre a väčšinu letu prespala. Jediným stresujúcim momentom bolo, keď mi Evka zahlásila, že nemá nový iPad. V tom momente som bol presvedčený, že sme ho v tom zhone zabudli na letisku. Našťastie sa našiel a ja som ušetril 400eur za nový. Takže v podstate pozitívny moment. Záleží na uhle pohľadu.

Požičanie auta

Po prílete preberáme naše novučké Suzuki Swift, ktoré je síce pekné, no malé. Napchať doň piatich ľudí, dva kufre, 4 batohy a kočík je nereálne. Z letiska do Costa Adeje je to približne pol hodina a najskôr odveziem Evku s Luckou a potom sa vrátim po rodičov. Tí, sú trošku zhrození z bordelu, ktorý sa okolo letiska nachádza. Neskutočne veľa odpadkov, čo nepríjemne prekvapilo aj mňa. Z letiska ide priamo do mesta aj autobus za nejaké 4 eurá.

Za auto sme aj s poistením zaplatili 200 eur za 7 dní. Mne sa oplatilo rentovať cez booking, kde bola cena poistenia polovičná a navyše nám dali detskú sedačku za 1 eur. Priamo cez car rentals to bolo 80 a viac eur. Musíte mať kreditnú kartu. Kvôli lacnejšej externej poistke som musel zaplatiť 600 eur ako depozit, no platil som českou kreditkou. Tých 600 eur mi po odovzdaní auta vrátili, ale po prepočte a kurzovom rozdiele mi prišlo asi o 1000 CZK menej. Takže pozor na to. Plať eurovým účtom.

Prvý deň bol pre mňa extrémne stresujúci, ale mohol som za to vlastne sám. Všetky formality a úvodné povinnosti som chcel vyriešiť prvý deň. Najskôr bolo treba vyplatiť zvyšok ceny za ubytovanie. Vezmite si so sebou nejakú hotovosť. Za výbery sa platí v každom bankomate, no takmer všade sa dá platiť kartou. Ďalej som musel zohnať jedálenskú stoličku pre dieťa a urobiť veľký nákup v LIDL a ešte predtým ubytovať rodičov v hoteli. Vravím, celé som si to skomplikoval a jazdil krížom-krážom po Costa Adeje. Detskú stoličku mohla kúpiť majiteľka apartmánu, no chcel som ušetriť. Nakoniec som ušetril asi 5 eur, prejazdil ďalších 15 a zabil dve hodiny v aute

Totálne vyčerpaný som sa vrátil až večer. Nejedol som celý deň, ale aj tak som do seba vylial dve pivá a hodil sa do bazéna. Dovolenka začína!

Na druhý deň po výdatnom spánku je všetko oveľa krajšie. Rodičia majú tiež lepšiu náladu. Predsa len sme im to Tenerife jemne nanútili, nevedeli kam idú, aký bude hotel, čo tam budú robiť a počasie po prílete tiež nebolo horúce a slnečné, ako sme im sľúbili. Dnes je však teplo a krásne slnečno.

Čo navštíviť

Auto máme len prvý týždeň, takže ho chceme využiť na maximum. Ostrovu Tenerife dominuje sopka Teide, ktorá je s výškou 3715 m.n.m. najvyšším vrchom celého Španielska. Už samotná cesta tam je prekrásna s neskutočnými výhľadmi do okolia. Novučičký asfalt sa najskôr tiahne suchou krajinou, neskôr skrz borovicový les a nakoniec cez lávové pole až pod samotnú sopku. Určite odporúčam výstup na Teide, či už lanovkou, alebo po svojich. Len pozor na výškovú chorobu. Ísť autom z úrovne mora do 2200 m a potom šliapať ďalších 1500 výškových je náročné aj pre trénované človeka. Spiatočný lístok stojí 40 eur. Pozor, okrem lístka treba mať platný permit. Ten je zadarmo, ale treba oň zažiadať dostatočne skoro na stránke národného parku. Ja som permit nedostal, ale Evke sa podarilo ísť tesne pred odletom domov. Evka s Luckou tu strávili 7 týždňov. Ja som bol s nimi len tri a potom som odletel do Čile kvôli zájazdu.

Pod sopkou sa nachádza jeden skvelý trek s názvom Roques de Garcia so zaujímavými skalnými útvarmi. Ide o nenáročnú, no veľmi peknú turistiku s výhľadom na Teide. Skalolezcom odporúčam navštíviť slávnu skalu La Catedral. Cestou späť odporúčam zastaviť sa v prírodnom parku Corona Forestal. Nájdete tu mesačnú krajinu, akú som ja osobne nikde predtým nevidel. Pripomínalo mi to národné parky na západnom pobreží USA, no ešte o niečo krajšie. Myslím, že stačí pozrieť na fotky.

Hodinu od Costa Adeje sa nachádza dedinka Masca ukrytá v strmých zelených kopcoch ostrova. Hovorí sa jej aj španielske Machu Pichu. Už samotná cesta je zážitok a vedie nekonečnými úzkymi serpentínami. Tie som si ja užil neskôr na bicykli. V samotnej dedinke strávite tak hodinu dve a nachádza sa tu jedna malá reštaurácia s pekný výhľadom.

Serpentíny pokračujú ďalej cez druhé sedlo do pobrežného mesta Buena Vista a odtiaľ popri pobreží do mestečka Garachico. Prístavné mestečko bolo v roku 1706 úplne zničené a vystavané nanovo. Z pôvodného mesta sa zachovala len mestská brána a pevnosť Castillo de San Miquel.

Na opačnej strane ostrove sa nachádza zoo park Loro. Podľa TripAdvisor hodnotení ako najlepší na svete. Vstupné stojí 42eur. Nechcem tento park nazývať zoo, pretože je to niečo úplné iné na čo sme zvyknutí. Najväčšou atrakciou parku je predstavenie delfínov, kosatiek a tuleňov. Tiež tu nájdete gorily, bengálskeho tigra, neskutočne prepracovaný pavilón s tučniakmi cisárskymi a najväčšiu zbierku papagájov na svete. Mnohí tento park odsudzujú, pretože zviera v klietke je týrané zviera. Oproti našim zoo to tu majú oveľa priestrannejšie, zelenšie a krajšie, no názor si urobte sami.

Lacnejšou alternatívou je Monkey Zoo park neďaleko mesta Los Christianos. Vstupné je len 10 eur. Nájdete tu opice, exotické vtáky, korytnačky a tiež lemúre. Neviem, snáď som to vyskloňoval dobre. Za dve eurá sa dá kúpiť zelenina, ktorou môžete zvieratká kŕmiť. To si neskutočne užila naša dcéra, takže pre nás super investované peniaze.

Pol hodinu od Costa Adeje leží malé mestečko Los Gigantes. Tu sa nachádzajú 600 metrov vysoké skalné útesy, ktoré sa dajú pozorovať z promenády vedúcej popri pobreží. Ako poobedná prechádzka fajn, dokonca sa tu nachádza slovenská reštaurácia, komu by sa cnelo za našim jedlom.

Ak budete mať čas tak odporúčam zájsť na severovýchod ostrova, kde je úplne iné podnebie a pralesy pripomínajúce Srí Lanku. Takto to okomentoval kamoš, no nám tento výlet bohužiaľ nevyšiel. Ideálne tu stráviť aspoň dva dni.

V poslednom blogu vám priblížim našu ostrovnú rutinu, tipy na reštaurácie a tiež cyklistické trasy na ostrove, na ktoré som sa ja osobne veľmi tešil.

The post Začiatky na Tenerife a čo navštíviť appeared first on .

Lokácia je jasná. Ostrov Tenerife sa nachádza v Atlantickom oceáne na úrovni Segenalu, čo znamená príjemné teploty (medzi 20 a 30 stupňami) , slnečné dni počas celej zimy a zároveň európsky štandard pre zdravotníctvo, služby, potraviny a celkovú infraštruktúru. Populárny Omán, alebo Egypt sme vôbec nebrali do úvahy. Proste Tenerife bola jasná voľba a toto rozhodnutie mi potvrdili viacerí, ktorí sa tu rozhodli ujsť pred zimou.

Najdôležitejším krokom je nájsť vhodné ubytovanie pre trojčlennú rodinu. Ak sa divíš, že zrazu používam slovo rodina, dieťa, kočík a podobne, tak áno, už som otec a manžel. Kto by to bol povedal, že? Hľadať apartmán som sa rozhodol spôsobom, zverejni otázku na Facebook a čakaj čo sa stane. Jednoduché a efektívne riešenie. Delegoval som svoju situáciu na niekoho iného a už o pár minút začali chodiť ponuky. Neviem, či som nenáročný, alebo mám šťastie, no ozvala sa mi Slovenska žijúca na ostrove. Jej prvú ponuku som kvôli cene odmietol. Ak ideme niekam na dva mesiace, tak je nezmysel zobrať prvý luxusný apartmán za tisíce eur.

Na moje prekvapenie poslala druhú ponuku – jednoduchší apartmán za dobrú cenu. Tú som ešte licitoval a nakoniec sme sa dohodli na 1700 eur na 7 týždňov. Vychádza to 35 eur na deň. Musím povedať, že toto sme nebrali ako dovolenku, ale relokáciu, kde budeme viac-menej fungovať ako doma. Takže žiadne každodenné večere v reštaurácii, alebo potreba absolvovať všetky atrakcie, na ktoré nás pri prechádzke lákajú. Jednoducho sme tu na istý čas prišli bývať. Ubytovanie sme mali vybavené za pár hodín.

Náš apartmán sa nachádza v rezidenčnom komplexe v mestečku Costa Adeje na juhu ostrova. Na pláž sme to zvládli aj s kočíkom do 5 minút. Apartmán je síce na úplnom prízemí a teda patrí medzi tie najlacnejšie, ale berieme to optimisticky. Bude tu kľud, v spálni veľmi príjemne aj bez klimatizácie a hlavne tu ani ráno nie je veľa svetla. Naša dcéra je zvyknutá na úplnú tmu vďaka zatemňovacím závesom.

Ide o byt 2kk, teda spálňa a kuchyňa s obývačkou prepojená s terasou bez výhľadu. Kukali sme do steny iného hotela. Nevadí! Pozitívom je vyhrievaný bazén a lokalita v centre diania na hlavne ulici La Espaňa. Všade naokolo obchody, reštaurácie, kaviarne, potraviny atď. Zariadenie apartmánu je naozaj také, na aké sme zvyknutí z domu, aj keď staršie. Chladnička, práčka, umývačka riadu, kanvica, vysávač, mixér a dokonca aj TV, ktorú doma nemáme. Netflix v cene! Za tie peniaze to je skvelá ponuka a hneď som aj zaplatil zálohu 500eur.

Dva mesiace pred odletom prišli na rad letenky. Kamoš kupoval týždeň pred odletom za 800 eur no a ja som zaplatil 350 eur za všetkých troch. Chcelo to pár hodín na internete, ale oplatilo sa. OK, Lucka platí len detský poplatok (v tej dobe ešte nemala dva roky), ale aj tak to je veľmi, naozaj veľmi dobrá cena. Navyše v tej cene je 25 kilová batožina.

Momentálne sme teda na 2050 eur a tam moje relevantné náklady končia. Všetko ostatné, nákup potravín, ranné návštevy kaviarne, výlety v okolí beriem ako niečo, čo aj tak platíme doma na Slovensku. Na týždeň sme si požičali auto, ale to bolo len nejakých 200 eur, čo sme rozdelili s mojimi rodičmi, ktorí s nami strávili prvý týždeň. Boli ubytovaní neďaleko, takže nám postrážili Lucku a s Evkou sme mali čas aj pre seba.

Rodičia boli ubytovaný v hoteli na kopci. Mali to modernejšie, krajšie, ale o trošku menšie a drahšie. Za týždeň zaplatili 500e. Stále OK, nie?

15. januára skoro ráno vyrážame na letisko do Viedne. Je skvelé, že idú s nami moji rodičia. Na ostrove budú týždeň a potom zoberú auto z parkoviska vo Viedni späť k nám domov. Týždenné parkovné ďalších 80eur. Posledný týždeň zas priletela Evkyna mama a pomohla jej s návratom domov. Ja som v tej dobe už bol v Patagónii. Cestovať s kufrom, s batohom, kočíkom a dieťaťom nie je ľahké, ak ste na všetko sám/sama.

Cestovanie s rodinou je o plánovaní, premýšľaní dopredu a logistike, ako rozličné situácie čo najlepšie vyriešiť – finančne, organizačne, ale aj emočne. 5 hodinový let zvládla Lucka perfektne a náš život na Tenerife mohol začať. O tom ako prebiehal samotný pobyt sa dozviete v ďalších blogoch už čoskoro.

The post Dva mesiace na Tenerife za cenu týždenej dovolenky appeared first on .

Stan Ferrino Lightent 1 Pro bol mojou jasnou voľbou na Faerské ostrovy. Dovtedy som s ním nemal žiadne skúsenosti, ale rozhodla jeho nízka váha. Len 1,5 kg a dokonca 1 kg bez vnútornej spálne. Tú som nakoniec zobral, lebo som sa obával miestnych komárov. Stan je určený pre jednu osobu a ja so svojou výškou 1,8 metra som sa doň bez problémov zmestil. Rozmery poskytnú komfortný spánok, ale je pravda, že na nič iné v ňom neostane miesto. Batoh a topánky je možné položiť medzi vnútornú spálňu a tropiko stanu. V pohode som tu zmestil 55 litrový batoh a ochránil ho tak pred dažďom.

Spoľahlivá ochrana pred dažďom a vetrom

Zo šiestich noci pršalo päťkrát a raz totálny lejak a extrémne silný vietor. Tropiko má vodný stĺpec min. 3 000 mm, ale v tejto skúške obstál. Nikde nepremokol a ja som sa ráno zobudil vyspatý v suchom spacáku. Obával som sa, či nebude v stane kondenzovať vzduch. To sa stáva, keď je vonkajšia teplota nižšia ako tá v stane. V Patagónii som s tým mal neustály problém s iným stanom. Ferrino obstál na prekvapenie dobre. Žiadne kvapky vody padajúce na hlavu, žiadne vlhké miesta na spacáku či podlahe. Perfektné a jednoduché vetranie, ktoré môže konkurovať tým najdrahším stanom. Ďalšou výhodou je jeho rýchle postavenie. Stačí zložiť dva duralové prúty, pretiahnuť ich cez oba konce a stan upevniť hliníkovými kolíkmi. Všetko stihneš do 2 minút.

Ferrino Lightent 1 Pro je ideálny na dlhé prechody a bikepackerov

Stan má tunelový tvar s výškou 80 centimetrov, čo nedáva veľa priestoru k iným činnostiam, než je spánok. Odporúčam cestovateľom čo cestujú na ľahko, cyklistom, či turistom na dlhé horské prechody. Jeho objem je 0,6 m3, a tak v batohu zaberie máličko miesta. V mojom prípade menej než spacák.

Do stanu sa vstupuje bočným vchodom. Ten sa dá rozopnúť po takmer celej dĺžke. Vnútorná spálňa aj tropiko je možné zrolovať a uchytiť pomocou gumičky. Môžeš si tak dopriať krásne výhľady priamo zo stanu. Ďalšími vychytávkami sú vnútorné vrecká na drobnosti – mobil, čelovka, externá nabíjačka, alebo okuliare. Nájdeš tu aj stropné pútko pre zavesenie svetla.

Ako som spomínal, vnútornú spálňu môžeš nechať doma a zobrať len tropiko, prípadne dokúpiť externú podlahu, ktorú ľahko pripevníš o tropiko.

Stan postavíš do dvoch minút

Stan Ferrino Lightent 1 sa perfektne osvedčil a nad očakávania splnil to, čo má stan poskytnúť. Ochránil ma pred dažďom, zabezpečil komfortný spánok bez kondenzácie vzduchu, vydržal silný vietor a jeho váha a veľkosť ma nijak neobmedzovala. Vieš ho rýchlo postaviť aj v zlom počasí a rovnako tak rýchlo zbaliť do kompresné vrecka. V balení tiež nájdeš opravnú sadu a extra kolíky. Môžeš ho mať v svetlosivej, alebo zelenej farbe. Sivá je podľa mňa krajšia, no zelená je o niečo tmavšia a vstane bude nad ránom väčšia tma. Ja vždy spím s maskou na oči, takže mi to svetlo nevadí.

Ak chceš na výlety brať aj druhú polovičku kukni aj na stan Lightent 2 Pro určený pre dve osoby. Jednotku hodnotím veľmi pozitívne a určite ho vezmem aj na trojtýždňový výlet do Patagónie.

The post Stan Ferrino Lightent 1 Pro appeared first on .

V lete sa nám narodila dcérka a na cestovanie nebol žiadny priestor. Vlastne nebol a stále nie priestor ani na súvislý spánok (v prípade manželky), či večerný film. Je to poriadny záhul, ale na druhej strane je to úžasný pocit, ktorý v mnohých prípadoch totálne prevalcoval pocity z cestovania. Skvelé je, že tá láska k dieťaťu rastie exponenciálne každým dňom.

Samozrejme mrle ma žerú neustále a už tri mesiace po pôrode som začal manželku „otravovať“. Nemal som nič naplánované, no vedel som, že niekam musím ísť. Čiastočne som nútený aj kvôli povinnostiam pre outdoor firmy s ktorými spolupracujem. To je hlavne dobrá výhovorka, že aj síce sa mi nikam nechce, ale proste musím.

S kamošom Norom sme dlho premýšľali kam. V pláne boli Faerské ostrovy a Švédsko. Nádherné krajiny, ktoré v zime stoja za to a nevadí ani extra krátky deň a 18 hodinová tma. Nakoniec ma znova osvietilo. Vybral som Maroko. Prečo?

Rozmanitosť

O Maroko som nikdy nejavil extra záujem, aj keď sem-tam som nad ním premýšľal. Zlomilo sa to dva týždne pred kúpou letenky. Najvyššia hora severnej Afriky je práve tu, v pohorí Atlas a volá sa Jebel Toubkal. Síce meria „len“ 1467 metrov, no celkové prevýšenie je 3 000 metrov a v zime to je ešte zaujímavejšie. Samozrejmosťou sú mačky a cepín. Teším sa na to!

Úplným opakom bude Sahara, v ktorej som nikdy nebol. Našiel som trojdňový výlet k obrovským piesočným dunám. Na púšti som už bol v Čile na Atacame a v Jordánsku vo Wadi Rum. Sahara je však len jedna. S púšťami sa mi viažu zaujímavé príhody. V Čile som prvýkrát riskoval život a v Jordánsku požiadal ženu o ruku. Tak uvidíme čo na Sahare. Od februára do apríla tu hrozia piesočné búrky. Dúfam, že nejakú zažijeme.

Poslednou zastávkou bude Marakéš. Historické pamiatky, dobré jedlo, trhy a odlišnú kultúru. Ak máš nejaké tipy čo v Maroku zažiť, tak daj vedieť.

Letenka  

Tá je do Maroka relatívne lacná, no potrebujeme konkrétny termín a extra batožinu. Našli sme jednu takú cez Barcelonu a Bordeaux. Za 4 letenky a 20kg batožiny sme dali 600 eur. Okrem toho sme získali 7 hodín v Bordeaux, kde je centrum od letiska len pol hodina autobusom.

Príjemné počasie

Teploty v lete dosahujú štyridsiatky, to by ma tam nedotiahli ani stádom volov. Vo februári je ale priemerná teplota v Marakéši okolo 19 stupňov. Na vrchole Jebel Toubkal môže byť bez problémov -20. Na to sa tiež teším. Navyše je v tomto ročnom období všetko svieže a zelené, na rozdiel od suchého leta. Dni sú vo februári dlhé 11 hodín, čo je proti oblastiam na severe Švédska trikrát viac.

Myslím, že Maroko bude skvelé, zaujímavé a zároveň to bude posledná kapitola mojej nadchádzajúcej knihy. Jej názov bude STRATENÝ V CHICKENBUSE. Ak sa pýtaš prečo, tak všetko bude vysvetlené v kapitole. Dovtedy môžeš zakúpiť knižku 90 DNÍ JUŽNE.

The post Na strechu severnej Afriky appeared first on .

Článok z prvého dňa nájdeš tu

Skratka, o ktorej nič nevieme

Po raňajkách balíme všetky pakšamenty a za svitania rýchlym krokom vykračujeme k bodu, kde je teoreticky možné prekročiť rieku a dostať sa na asfaltku vedúcu k najpopulárnejšiemu miestu v poľských Tatrách, spomínanému Morskiemu Oku. Témy na rozhovor sa ponúkajú samé, ani netušíme a po troch kilometroch prichádzame ku kritickému miestu. „Tak je to tu, 400 metrov doľava a ušetríme 2 hodiny cesty“, hovorí Noro. Problém je, že netušíme ako tých 400 metrov vyzerá.

Stúpame do kopca pokrytého vysokou mokrou trávou a dozrievajúcimi čučoriedkami. Po 200 metroch strmý svah dole plný popadaných stromov a bahna. Ťažký úsek, kedy nevieme kam stupiť a čoho sa chytiť. Všetko je nestabilné a mokré. Po padnutom strome opatrne prechádzam ponad potok s roztrasenými nohami. Ľadovú rieku prechádzam opatrne po skalách až na druhú stranu. Noro sa radšej vyzul a zobral to priamo cez vodu. Z druhej strany opäť prudko do kopca cez husto zarastený les až k asfaltovej ceste. Týchto 400 metrov nám zabralo 40 minút, ale hodinu a pol sme ušetrili. Trošku odreté nohy, špinavé batohy od pádov a malá dávka dobrodružstva a stresu za tú úsporu stáli.

Najväčšie jazero v Tatrách spojené s morom?

Oproti plánu sme na chate pri Morskom Oku o dve hodiny skôr, z čoho máme veľkú radosť. Bol som tu ako dieťa, a jediné čo si pamätám je tá nekonečne dlhá asfaltka od parkoviska. Dnes to bolo podstatne rýchlejšie. Je len 7 hodín keď raňajkujeme praženicu, následné každý druhú porciu, kávu a moravský koláč. Ceny oproti Slovensku sú odhadom o 30% nižšie. Za dve kávy a dve praženice platíme 10 eur.

Chata PTTK nad Morským okom je najstaršia vysokotatranská turistická chata, ktorá stojí na morénovom vale vo výške 1410 m n. m. nad Morským okom v Doline Rybiego potoku na poľskej strane Vysokých Tatier.

Morské oko je najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách. Na prvú priečku ho dostala veľkosť necelých 35 ha s maximálnou známou hĺbkou 50,8 metrov. Jazero ľadovcového pôvodu leží v nadmorskej výške 1395,4 metrov. Názov Morské oko nahradil pôvodní názov Rybie pleso. Tento pôvodní názov vznikol vďaka prirodzenému výskytu rýb v jazere, čo nie je v jazerách tohoto typu štandardné. Meno Morské oko vzniklo na základe povesti o tom, že je v podzemí jazero spojené s morom. Toto spojenie sa samozrejme nikdy nepodarilo potvrdiť.

Krásna, náročná a plná turistov

Okolo Morského oka stúpame k plesu Czarny Staw pod Rysami a odtiaľ až na najvyšší vrch Poľska – Rysy. Ľudí je tu viac ako na Václaváku a stúpanie podstatne strmšie ako zo slovenskej strany. Mnoho úsekov je zabezpečených reťazami a na vrchole sa nedá ani hnúť. Celkom masaker oproti ľudoprázdnej Bielovodskej doline. Výhľady na plesá sú prenádherné. Stretol som tu nemecko-americký pár, ktorý so svojimi tromi deťmi zdoláva najvyššie kopce jednotlivých európskych krajín.  

Na Chate pod Rysmi dopĺňame energiu. Slivovica Shell V power došla, musí nám stačiť pivo a maková štrúdľa. Je výborná a z tej porcie sa aj naješ.

Cestou  k Popradskému plesu stretávam sesternicu žijúcu v Nemecku. Posledný úsek z Popradského na Štrbské dokonca preletíme, keďže reštaurácia Furkotka je silná motivácia. Po obede a pive stíhame osobák do Štrby a odtiaľ domov.

The post Od Morského oka, cez Rysy až na Štrbské appeared first on .

O siedmej ráno vystupujeme v Poprade vo veľmi dobrej nálade, ktorú podporili naši spoluobčania tmavšej farby. Ak je Róm slušný, tak aj aj som k nemu slušný a správam sa k úctou. Ale táto partička ma dostala. Vystúpili z vlaku, zapálili cigarety a na upozornenie sprievodkyne, že vlak odchádza len zakričali –  „Čoooo, kurime, ta počkajte kym dokurime.“ Ak toto robili na každom peróne, tak sa tomu meškaniu nečudujem. Po minúte hodili cigarety o zem a šup do vlaku. Nasrali ma statočne, banda nevychovaná. Nakoniec sme sa na tom s Norom pobavili.

Po polhodine a dvoch kávach nastupujeme do novučkého osobáčiku idúceho do Starého Smokovca. Mraky nad Tatrami sa trhajú, slnko sa prediera spoza kopcov a vonku je celkom chladno. Ohrievame sa našim Shell V power, čo je domáca slivovica od Norovho otca. Tretia káva v Smokovci a ideme na to.

Naplánovali sme si dvojdňovú, takmer 50 kilometrovú túru, zo Starého Smokovca do Bielovodskej Doliny a na druhý deň okolo Morského Oka na Rysy. Okruh zakončíme na Štrbskom Plese.

Premýšľame nad zubačkou na Hrebienok, ale 15 eur platiť nechceme – nestojí to za ušetrených 20 minút. V svižnom tempe sme o chvíľu na Hrebienku a objednávame štvrtú kávu. Pripomínam, že je len 8 ráno.

S chatárom Petrasom na Rainerke

Ďalšou zastávkou je najstaršia chata v Tatrách – Rainerova chata a opäť máme šťastie na chatára Petra Petrasa. Turistov je málo, a tak máme čas vypočuť si jeho zážitky pri dobrom čaji a becherovke. Strávili sme tu takmer hodinu a po spoločnej fotke pokračujeme k Zbojníckej chate. Odporúčam jednu z jeho dvoch kníh, ktoré vieš na chate zakúpiť. Nájdeš ju aj v tomto odkaze.

Po ďalšom osviežení (kofola a slivovica) stúpame do strmého Sedla Prielom vo výške 2298 metrov. Úsek je zafixovaný reťazami a v Tatrách ide o jedno z najkrajších a najstrmších turistických stúpaní. Výhľady zo sedla sú nádherné. Veď posúď sám.

Vysoké Tatry ako Yosemity

Zo sedla pokračujeme popri Litvorovom plese a Kačacích plesách do pre mňa nepoznanej Bielovodskej doliny, ktorá sa ťahá až k Tatranskej Javorine na hraniciach s Poľskom. Nádherná zelená dolina plná plies a potokov, úplné iné ako Tatry z našej južnej strany. Pri pohľade do doliny sa cítiš ako v Yosemitoch a nie v Tatrách. Navyše sme tu úplne sami, len kamzíky vyhrievajúce sa na skalách sa lenivo pohnú preč, keď im skrížime cestu.

V táborisku pre horolezcov staviame stan a varíme večeru. Máme v nohách viac než 20 kilometrov, no výhľady a pokoj, ktorý sme tu našli je na nezaplatenie. Večer ešte s dvoma Poliakmi meníme slivovicu za ich bylinnú pálenku a o deviatej zaspávame.

Druhý deň náš čaká Morské Oko, Rysy z poľskej strany a túru zakončíme na Štrbskom plese.

Celú trasu prvého dňa nájdeše na tomto odkaze

The post Cez sedlo Prielom do Bielovodskej doliny appeared first on .