O siedmej sa netrpezlivo prehadzujem v spacáku. Evka so špuntami v ušiach a prekrytými očami hlboko spí. Nenápadne do nej drgám a vydávam rôzne zvuky. Pomôže len silné zatrasenie za rameno.

„Nebuď ma zlatko, veď nikomu tu nevadíme“.

„To áno, ale ľudia chodia okolo a som z toho nervózny.

So strapatými vlasmi a zlepenými očami sa na mňa vyčítavo pozrie. O polhodinu sedíme v aute. Na našom mieste ostala len utlačená tráva po stane.  Kemp Miravalle Val di Fassa je neďaleko. Recepcia zatvorená, ale kaviareň je na naše radostné prekvapenie otvorená. Nie je nič lepšie ako talianska káva pre dve unavené a uzimené telá milujúce tento života budič. Život je hneď krajší.

Covid v Taliansku stále úrade a tak pred supermarketom čakáme v dvojmetrových rozostupoch. Prekvapili ma ich igelitové tašky, tie ľahko rozložiteľné. Smrdia ako skazená ryba a častokrát sa rozsypú ešte počas nákupu.  

Tri dni v kempe Miravalle

V kempe majú posledné voľné miesto. „Máme malý stan, to miesto bude stačiť“, odpovedáme. V pláne však máme rozložiť tretí, najväčší stan s terasou pre 5 osôb. Auto bude trošku vyčnievať na  príjazdovú cestu, ale to nevadí. Rozkladáme 14 kilové monštrum. Stan staviame prvýkrát a trvá nám to aj pol hodinu. Niektoré postupy konzultujeme s YouTube no nakoniec sa podarilo.

Rozkladáme kempingový nábytok a užívame pohodlie stanu, v ktorom sa môžeme postaviť a prejsť. Evka má tendenciu dať všetkým veciam miesto, čo mňa ako chronického bordelára trošku znervózňuje. Hlavne vtedy ak niečo vezmem a nevrátim späť. S týmto hendikepom budem bojovať celý život.

Prečítaj si prvý blog o Dolomitoch

Ferrata na Col Rodella

Slnko konečne vyšlo spoza mrakov. Máme v pláne len lanovku na Col Rodella, prechádzku prípadne krátku ferratu. Gondola stojí 20 Eur a ide približne 10 minút. Hore sme sa nakoniec rozhodli pre túru smerom k hore Sassopiatto. V Dolomitoch sú horské chaty všade. Výhoda je ľahko dostupné pivo, nevýhoda množstvo ľudí.

Výhľady na hory okolo sú úchvatné. Na Sassopiatto sme to nakoniec nedali, nemusíme dať každý kopec. Miesto toho ležíme na lúke s výhľadom na hory pred nami. Posledná lanovka ide až o piatej a máme stále dosť času. Obzerať jaky pri chate Friedrich August sa nám ďalšie dve hodiny nechce a tak idem skúsiť ferratu na Col Rodella. Je krátka a náročná s obťažnosťou „D“ .

V určitých momentoch sa naplno prejavuje môj strach z výšok. Visím zo skale a rozmýšľam ako preložiť nohu a pokračovať ďalej. Po polhodine sme hore. Zaujímavosťou je že ferrata končí na terase reštaurácie. A tak miesto nádherného výhľadu na prírodu sa dívate na paničky v kožených nohaviciach a norkových kožuchoch s pohárom aperolu v ruke. A oni zas na vás, upotených ľudí s helmou na hlave a sedákom okolo pása.

Počasie v Dolomitoch funguje ako hodinky. Päť hodín a búrka s lejakom je tu. Keby nás toto chytilo na skale tak sa určite obaja po…me od strachu. Dávno som nevidel takú prietrž. Nezavreli sme vetranie na streche stanu a tak tam prší a my nevieme čo s tým. Mozog pracuje na plné obrátky, premýšľame ako cez otvor prehodiť pláštenku. Vďaka turistickej palici sa podarilo.

Dolomity a druhý najvyšší kopec

Druhý deň nás čaká výstup na druhú najvyššiu horu s názvom Piz Boe vo výške 3152 metrov. Začíname skoro ráno v sedle Passo Pordoi. Parkovanie je tu zdarma. Najťažší úsek môžete zvládnuť lanovkou, alebo extrémne náročnou ferratou Cesare Piazzeta, tou najťažšou v Dolomitoch. Dlhá, kolmá stena len pre tých najzdatnejších. My sa hore terigáme šotolinou až k stanici lanovky. Potom je to pohodová prechádza mesačnou krajinou na samotný vrchol Piz Boe. Celý výstup zabral maximálne tri hodiny a odmenou je kávička na vrchole v Rifugio Capanna Piz Fassa.

Evka berie dole lanovku a ja samozrejme po svojich. Na naše prekvapenie bol tento výstup ľahký a tak máme stále dosť času a síl na ďalšiu túru. Na Sass Ciapel som kvôli zlému počasiu vyšiel len ja. Začalo pršať a treba sa rýchlo vrátiť späť k autu. Nechcem zažiť ďalšie blesky v tejto výške. Bohužiaľ sme vychytali trafik z Passo Pordoi späť do mesta. Lejak a autá vlečúce sa k vzdialenému kruhovému objazdu.

Z večera si pamätám len grilovanie syra camembert. Kúpil som ten najväčší, zabalil do alobalu a hodil na gril. Výsledkom bola nechutná, roztečená masa tuku, ktorá skončila aj s miskou v lejaku pred stanom. Dnes pôjdem spať hladný. Ale tak mi treba keď vymýšľam. Mal som kúpiť klobásu a určite by to dopadlo lepšie.

The post Výstup na Piz Boe a Col Rodella appeared first on .

Náš kemp Cortina sa nachádza neďaleko. Cena za noc pre malý stan, auto a dve osoby je 30 Eur. Nie je to málo, ale nachádzame sa v svetoznámom športovom stredisku kde sa tento rok pôjdu majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní. Alternatívou ku kempom je AirBnB, alebo penzióny, ktoré nevyjdú o moc viac než kemp. Je super stavať stan s vedomím, že nás nik nevyhodí, prípadne neudelí pokutu. „Wild camping“ je oficiálne zakázaný no už pri Tre Cime bolo stanov viac než v menšom kempe. Myslím, že nejak striktne sa to nekontroluje pokiaľ nerobíte bordel a nehádžete odpadky okolo sveta. Riadime sa podľa nórske zákona „The right to roam“, kempovať môžete kdekoľvek, ale nechajte miesto minimálne v tak dobrom stave ako ste ho našli.

Pečieme klobásky, grilujeme syry a užívame si skutočne horúce počasie a čisté sprchy. Tento výlet sme vybavení troma stanmi, komplet kempingovým nábytkom, grilom, auto chladničkou a ďalšími vymoženosťami uľahčujúci život. Proti minuloročnému Nórsku, kde sme mali jeden veľký kufor je to značný posun.

Zajtra máme v pláne dve ferraty na Nuvolau a Averau. Východiskovým bodom je Giau Pass vo výške 2236 m.n.m. Nabudúce si vezmem cestný bicykel, tieto dlhé a ťažké výstupy by boli ohromným zážitkom. Jazdí sa tu aj slávne Giro d’Italia. Autom je to však na pohodu. Hore sme o deviatej a parkovisko (zdarma) je zaplnené  z malej časti.

Dve ferraty za pol dňa

Pokračujeme popri chate s výhľadom na nádhernú horu. Za 100 metrov otvárame drevenú bránku a ideme po úzkej cestičke v spoločnosti sa pasúcich kráv a skutočne úžasnej prírody. Celé Dolomity sú zaujímavý mix Patagónie, Kanady a Nórska. Len tu stretnete ďaleko viac ľudí. Hlavne preto, že všetko je veľmi ľahko dostupné. Keď nie autom tak lanovkami. Tie sú doslova všade.

Na prvý kopec Nuvolau vedú dve krátke a jednoduché ferraty. Cesta na vrchol od parkoviska nám trvala približne dve hodiny. Na vrchole, vo výške 2 575 m.n.m. stojí najstaršia chata v Dolomitoch – Rifugio Nuvolau. Talianska atmosféra v plnom prúde. Každý kávičkuje, dvaja mladí kuchári grilujú klobásy za rytmu veselej tirolskej hudby. Za chatou už vidíme druhý vrchol dnešného dňa – horu Averau.

Pokračujeme dole do sedla, kde sa okrem ďalšej chaty nachádza stanica lanovky. Turistov mraky, no väčšina z nich si dá len obed, kávu a ide späť dole, samozrejme lanovkou. V rifliach a bielej košeli je to dobrý nápad. S Evkou sŕkame radler, pojedáme mix orieškov, ona mandle a ja preberám kešu.

Posledný dolomitský ľadovec

Ferrata na Averau je trošku ťažšia, no najväčším problém je množstvo ľudí a tak nám neostáva nič iné len čakať. Potom je to po šutoline az na vrchol. Prvý krát máme výhľad na najvyšší kopec Dolomitov – Marmoládu a jej neustále ustupujúci ľadovec. Cestou späť opäť čakáme pri nástupe na ferratu. Nevydržím to a našiel som si svoju nezaistenú cestu. Ženu dole čakám aj 20 minút. Na chate ďalší radler a späť k parkovisku. Oba výstupy nám aj s prestávkami zabrali 6 hodín. Plné parkovisko, množstvo ľudí, najvyšší čas sa zdekovať a ísť ďalej.

Dnes budeme opäť stanovať na divoko. Pod Marmeládou je jazero Fedaia. Voda by mala byť ľadová, no som milo prekvapený. Príjemný osviežujúci kúpeľ s dokonalým výhľadom. Pôvodne sme rozmýšľali aj nad výstupom na samotnú Marmoládu. Lanovkou hore a potom ferratou na samý vrchol. Zostup však vedie cez ľadovec a bez vybavenia nechceme riskovať.

Polnočný útek v pyžame

Pokračujeme ďalej hľadať spot na spanie. A našli sme dokonalé miesto pri rieke. Nevadí nám ani značka informujúca o možnej prívalovej vlne z priehrady nad nami. „Je sucho, dnes určite nebudú nič vypúšťať.“ Nebudem popisovať ako to tu vyzeralo, veď posúďte sami.

Tak ako dokonale to vyzeralo večer, tak zlé to bolo v noci. Dážď a vietor až tak nevadí, stanu verím. No údery bleskov neďaleko od nás ma desia. Jeden bol kurva kúsok od nás. Obdivujem svoju ženu. Miesto revu, stresu a paniky dáva špunty do uší so slovami „ak nás to má trafiť, tak radšej v spánku“. Ja spať neviem a pri ustálení dažďa jej trasiem rameno. „Prestalo pršať, padáme preč!?“ Premýšľame, skúmame meteo radary všetkých dostupných webov. Možno to prestalo úplne a možno bude nasledovať niečo ďalšie a horšie. Dolomity sú známe divokým, nočným počasím.

Po pár minútach balíme stan, spacáky a za pomoci čeloviek kráčame k vzdialenému parkovisku. Sú tri hodiny ráno keď v pyžame znova rozkladáme stan za parkoviskom v meste Campitello di Fassa. Ďalší deň, ktorý trval večnosť je za nami.

Kúp si knihu 90 DNÍ JUŽNE a podpor jej vydanie

The post Dolomity – ferrata na Nuvolau a Averau appeared first on .

Auto naložené troma stanmi rôznych veľkostí, karimatky, spacáky, turistické vybavenie, gril atď. atď. Naše malé auto je naložené statočne. Nesmie chýbať chlieb vo vajci a miesto rezňov vegetariánske tortily. Cesta na sever Talianska zaberie minimálne 8 hodín. Jediné zdržanie je malá „zápcha“ na juhu Rakúska a tankovanie. Odporúčam tankovať mimo rakúskych diaľnic, kde sa cena pohybuje okolo 1 Eur proti 1,5 Eur na diaľnici.

Drahé parkovné, ktoré sa oplatí

Dnešným cieľom je parkovisko pri chate Auronzo vo výške  2340 m.n.m. Bližšie sa k známym Tre Cime nedostanete. Parkovné je 30 Eur na deň, ale rozhodne sa to oplatí. Parkovať môžete dole v dedinke Misurina za 14 Eur a odtiaľ autobus k chate za ďalších 8 Eur, resp. pešo zadarmo.

Hore k chate je to poriadne strmé, raj pre cyklistov a trápenie pre náš 1.5 liter benzín. Hodil by sa prevod jedna a pol. Po 20 minútach sme na parkovisku, nažhavený na prvú túru k chate Drei Zinnen s nádherným výhľadom na Tre Cime. Je to krátka túra dlhá približne hodinu.

V batohu zbalený najmenší stan, spacáky, karimatky a ferratové sety potrebné k zajtrajšiemu výstupu na Monte Paterno. V Taliansku sa nedá praktizovať „wild camping“, lenže okolo chaty už je naskladaných dobrých 10 stanov a tak neváhame ani my. Po prvom pive Frost rozkladáme náš 1 kilový stan na lúke s dokonalým výhľadom.

Prvá ferrata na Monte Paterno

Na druhý deň ráno vyrážame na moju prvú ferratu Monte Paterno. Celý čas sme si mysleli, že je to hora za nami, taká malá jednoduchá. Ono je to však inak. Tá najväčšia ihla, ktorá vyzerá neleziteľne je Monte Paterno. Evka sa bez zaváhania rozbehla k nej a ja som ostal celkom prekvapený, že nemá ani pomyslenie na odpískanie výstupu už pod vrcholom. Ono zdola to vyzerá vždy ťažšie a tak do toho ideme na plný plyn.

Začiatok vedie cez tunel, ktorou je hora prevŕtaná. Tadiaľto totiž viedla frontová línia a dnes je to príjemná skratka. Zabudli sme čelovky, takže ako sedláci svietime telefónom. Tunel končí a začína céčková ferrata na vrchol. Oboch nás to hneď od začiatku baví. Výstup je rýchly, priamo na vrchol Monte Paterno vo výške 2744 metrov. Z jeho vrcholu máme krásny výhľad na všetky tri veže Tre Cime.

Cesta dole vedie inou trasou a jej koniec sa nachádza asi dva kilometre od chaty Drei Zinnen, kde sme nechali oba batohy. Je slnečná sobota a turistami sa to len hemží, veď toto miesto je v Dolomitoch najviac navštevované.

Späť na parkovisku sme tesne po obede a do kempu v Cortina d’Ampezzo je to približne hodina. Monte Paterno a Tre Cime nesmiete minúť.

The post Monte Paterno ferratou a Tre Cime appeared first on .