Dolomity – ferrata na Nuvolau a Averau

Cortina de Ampezzo je veľmi známe lyžiarske stredisko vklinené medzi vysoké hory. Možnosti na jeho rozrastanie sú minimálne a tak toto slávne mestečko pôsobí veľmi príjemne. Samozrejme, problém s parkovaním, všade kaviarne, reštaurácie, obchody s turistickým, cyklistickým vybavením a jeden malý supermarket, kde nakupujeme potraviny. Aj napriek súčasnej pandémii sú Dolomity rušné miesto.

Monte Paterno ferratou a Tre Cime

Náš kemp Cortina sa nachádza neďaleko. Cena za noc pre malý stan, auto a dve osoby je 30 Eur. Nie je to málo, ale nachádzame sa v svetoznámom športovom stredisku kde sa tento rok pôjdu majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní. Alternatívou ku kempom je AirBnB, alebo penzióny, ktoré nevyjdú o moc viac než kemp. Je super stavať stan s vedomím, že nás nik nevyhodí, prípadne neudelí pokutu. „Wild camping“ je oficiálne zakázaný no už pri Tre Cime bolo stanov viac než v menšom kempe. Myslím, že nejak striktne sa to nekontroluje pokiaľ nerobíte bordel a nehádžete odpadky okolo sveta. Riadime sa podľa nórske zákona „The right to roam“, kempovať môžete kdekoľvek, ale nechajte miesto minimálne v tak dobrom stave ako ste ho našli.

Pečieme klobásky, grilujeme syry a užívame si skutočne horúce počasie a čisté sprchy. Tento výlet sme vybavení troma stanmi, komplet kempingovým nábytkom, grilom, auto chladničkou a ďalšími vymoženosťami uľahčujúci život. Proti minuloročnému Nórsku, kde sme mali jeden veľký kufor je to značný posun.

Zajtra máme v pláne dve ferraty na Nuvolau a Averau. Východiskovým bodom je Giau Pass vo výške 2236 m.n.m. Nabudúce si vezmem cestný bicykel, tieto dlhé a ťažké výstupy by boli ohromným zážitkom. Jazdí sa tu aj slávne Giro d’Italia. Autom je to však na pohodu. Hore sme o deviatej a parkovisko (zdarma) je zaplnené  z malej časti.

Dve ferraty za pol dňa

Pokračujeme popri chate s výhľadom na nádhernú horu. Za 100 metrov otvárame drevenú bránku a ideme po úzkej cestičke v spoločnosti sa pasúcich kráv a skutočne úžasnej prírody. Celé Dolomity sú zaujímavý mix Patagónie, Kanady a Nórska. Len tu stretnete ďaleko viac ľudí. Hlavne preto, že všetko je veľmi ľahko dostupné. Keď nie autom tak lanovkami. Tie sú doslova všade.

Na prvý kopec Nuvolau vedú dve krátke a jednoduché ferraty. Cesta na vrchol od parkoviska nám trvala približne dve hodiny. Na vrchole, vo výške 2 575 m.n.m. stojí najstaršia chata v Dolomitoch – Rifugio Nuvolau. Talianska atmosféra v plnom prúde. Každý kávičkuje, dvaja mladí kuchári grilujú klobásy za rytmu veselej tirolskej hudby. Za chatou už vidíme druhý vrchol dnešného dňa – horu Averau.

Pokračujeme dole do sedla, kde sa okrem ďalšej chaty nachádza stanica lanovky. Turistov mraky, no väčšina z nich si dá len obed, kávu a ide späť dole, samozrejme lanovkou. V rifliach a bielej košeli je to dobrý nápad. S Evkou sŕkame radler, pojedáme mix orieškov, ona mandle a ja preberám kešu.

Posledný dolomitský ľadovec

Ferrata na Averau je trošku ťažšia, no najväčším problém je množstvo ľudí a tak nám neostáva nič iné len čakať. Potom je to po šutoline az na vrchol. Prvý krát máme výhľad na najvyšší kopec Dolomitov – Marmoládu a jej neustále ustupujúci ľadovec. Cestou späť opäť čakáme pri nástupe na ferratu. Nevydržím to a našiel som si svoju nezaistenú cestu. Ženu dole čakám aj 20 minút. Na chate ďalší radler a späť k parkovisku. Oba výstupy nám aj s prestávkami zabrali 6 hodín. Plné parkovisko, množstvo ľudí, najvyšší čas sa zdekovať a ísť ďalej.

• 

• 

• 

• 

Dnes budeme opäť stanovať na divoko. Pod Marmeládou je jazero Fedaia. Voda by mala byť ľadová, no som milo prekvapený. Príjemný osviežujúci kúpeľ s dokonalým výhľadom. Pôvodne sme rozmýšľali aj nad výstupom na samotnú Marmoládu. Lanovkou hore a potom ferratou na samý vrchol. Zostup však vedie cez ľadovec a bez vybavenia nechceme riskovať.

Polnočný útek v pyžame

Pokračujeme ďalej hľadať spot na spanie. A našli sme dokonalé miesto pri rieke. Nevadí nám ani značka informujúca o možnej prívalovej vlne z priehrady nad nami. „Je sucho, dnes určite nebudú nič vypúšťať.“ Nebudem popisovať ako to tu vyzeralo, veď posúďte sami.

• 

• 

Tak ako dokonale to vyzeralo večer, tak zlé to bolo v noci. Dážď a vietor až tak nevadí, stanu verím. No údery bleskov neďaleko od nás ma desia. Jeden bol kurva kúsok od nás. Obdivujem svoju ženu. Miesto revu, stresu a paniky dáva špunty do uší so slovami „ak nás to má trafiť, tak radšej v spánku“. Ja spať neviem a pri ustálení dažďa jej trasiem rameno. „Prestalo pršať, padáme preč!?“ Premýšľame, skúmame meteo radary všetkých dostupných webov. Možno to prestalo úplne a možno bude nasledovať niečo ďalšie a horšie. Dolomity sú známe divokým, nočným počasím.

Po pár minútach balíme stan, spacáky a za pomoci čeloviek kráčame k vzdialenému parkovisku. Sú tri hodiny ráno keď v pyžame znova rozkladáme stan za parkoviskom v meste Campitello di Fassa. Ďalší deň, ktorý trval večnosť je za nami.

Kúp si knihu 90 DNÍ JUŽNE a podpor jej vydanie 🙂