Vysnená práca pre BUBO?

Pred dvomi rokmi ma na pohovor pozvala tá najlepšia cestovná kancelária na Slovensku, čo sa týka poznávacích zájazdov do celého sveta. Ak ešte nevieš o ktorej hovorím, tak je to BUBO. Spoločne s kamoškou Mili nás vybrali z tisíca životopisov a obaja sme úspešne prešli prvým kolom. Mili sa na to druhé rovno vykašlala, ale ja som sa ďalšieho dvojdňového kola s nadšením zúčastnil. Po prvom dni som však hodil flintu do žita, či ako sa to hovorí, a rozlúčil sa s budúcou prácou sprievodcu. Prečo?

Sen, ktorý sa začal plniť v nesprávny čas

Pochopil som, že ten sen už nebol môj. Bola to túžba mňa z pred piatich rokov, kedy som do BUBA poslal životopis a starší Marcel sa s tým snažil stotožniť – neúspešne. Byť 250 dní v tramtárii, starať sa o majetných klientov (ich zájazdy sú pre bežného Slováka drahé) a vzdať sa svojich koníčkov, pravidelného spánku, pohodlia a vstúpiť do búrlivých vôd tohto priemyslu, ktorým COVID zamával ako víchrica nad Tatrami mi prišlo nezodpovedné a zbytočne riskantné. Hlavným dôvodom však bola zmena priorít. Za 5 rokov sa veľa zmenilo. Som ženatý, mám dobrú prácu, plánujeme rodinu. Cestovanie sa čoraz viac prepadáva v pomyselnom rebríčku. Zistil som, že je rovnako úžasné byť s manželkou, alebo dobrým kamošom na skialpoch v Malej Fatre, ako niekde sám v nádhernej Patagónii.

Všetko má svoje čaro, akurát to druhé je podstatne drahšie a časovo náročnejšie. Som vďačný osudu, že túto vandrácku etapu života som absolvoval v mladom nezodpovednom veku. Vo veku kedy ma prepálená párty nevyradila na tri dni, celodenné cestovanie „chickenbusom“ bolo zaujímavé a nevadilo mi ani 20 spotených a chrápajúcich tiel na 4 dolárovom hosteli. Aj dnes ešte takto cestujem, ale už to ani zďaleka nie je taká sranda, skôr nutnosť a vedomé vystupovanie z komfortnej zóny.

Niekto tam hore však chcel aby sa zo mňa sprievodca aspoň na istý čas stal a ja som nemohol odmietnuť.

„Marcel, potrebujem niekoho do Kostariky. Ideálne kto vie super anglicky, dohovorí sa španielsky a najlepšie ak tam nejaký čas už strávil“, hovorí mi do telefónu majiteľ cestovky. Na všetky jeho otázky som prikyvoval s nadšením a stokrát som mal na jazyku – zober ma tam a ja to odmakám zadarmo. „Marcel, všetko by si mal zaplatené plus ti dám 800 eur ako plat“.

Našťastie som držal hubu a vlastne odmietnuť plat by zo mňa spravilo amatéra a niekoho kto si neverí, že ten zájazd zvládne. A ja som profesionál, minimálne som to tak hral. Dotyčný, hovorme mu Michal, ma nikdy nevidel a ani len netušil o mojich organizačných neschopnostiach. Ak by to vedel, tak mi celkom určite nedá na zodpovednosť 11 českých dôchodcov, z ktorých mal najstarší 93 rokov. Každý svoj výlet som stratil X vecí a stratiť živú osobu nebolo až tak nereálne. V Čile som za mesiac stratil 3 zo 4 platobných kariet. Podarilo sa niekomu niečo podobné?

Idem do Kostariky!

Na druhý deň mi volá Michal. „Marcel, vybral som si teba, mailom ti pošlem všetky podrobnosti“. Cestou na covid testovanie sa mi triasli ruky na volante, nemohol som tomu uveriť. Rok predtým som sa zúčastnil trojkolového pohovoru do Tatier. O Tatrách som vedel všetko a aj tak ma ako rodeného Tatranca nevybrali. A teraz mi dá chlapík Kostariku, bez toho aby ma preveril, alebo aspoň osobne stretol. „Jasné Michal, už som robil sprievodcu, v Kostarike som strávil mesiac a mám ju celú pochodenú.“

V Kostarike som skoro mesiac naozaj bol. Organizoval som plán cesty pre brata a dve kamošky, s ktorými som v roku 2016 cestoval. Polovicu výletu ale predstavovali párty na pláži, popíjanie rumu a piva na hosteli a tiež týždňová cesta do vedľajšej Nikaragui. Tiež som organizoval iné výlety pre seba a známych, ale nikdy nie takto organizovane cez cestovku.

Skočil som rovnými nohami do veľmi hlbokého bazéna, bez toho aby som tušil aké nebezpečné sú jeho vody. A to bolo len a len dobre. Ak by som vedel čo ma čaká, tak tú prácu určite odmietnem. Neodmietol som a napriek tomu, že sa mi pár krát chcelo plakať, či dotyčných utopiť v hotelovom bazéne, alebo ich nechať ako potravu leňochodom som nesmierne vďačný za túto šancu. Ako sprievodca Marcel zvládol či nezvládol túto úlohu sa dozvieš v ďalšom blogu.

The post Ako som sa stal sprievodca appeared first on .

Tento blog nebude o knihe samotnej, ale o jej vzniku. Cesta k vydaniu bola dlhá. Plná sklamania, očakávaní, omyloch, prestrelených cieľoch a veľkej radosti na záver. Vydaním knihy som aj tak len v polovici. Druhou fázou bude jej predaj, marketing, prednášky a ktovie čo ešte. Pre mňa v tejto chvíli obrovská neznáma.

Prvých 40 strán som omylom zmazal

Knihu 90 dní južne som začal písať počas prvej vlny pandémie. Dostatok času a vnútorná motivácia, ktorá vydržala až do konca, bola kľúčom k jej dokončeniu. Písanie išlo rýchlo, avšak prvých 40 strán sa mi podarilo úspešne vymazať. Sám som ostal prekvapený, že ma tento čin nejak extra nevyrušil. Začal som písať znova a ešte intenzívnejšie. Strata denníka mi tiež nepomohla a niekedy som sa musel veľmi sústrediť, aby som nezabudol na niečo dôležité.  Približne v polovici som začal veriť, že by som knihu mohol naozaj dopísať. Každou ďalšou stranou som veril viac a viac. Po dvoch mesiacoch som písal poslednú stranu a myslel som si, že mám hotovo. No napísanie je z celého procesu asi tá najľahšia vec.

Blúdny kruh financovania 90 dní južne

Od knihy som si dal mesiac pauzu. Následne som oslovil oudoor spoločnosť, pre ktorú pracujem, s ponukou na spoluprácu. Zámer bol vydať 1 000 kusov, ktorej náklady by kompletne zastrešili. Rovnako tak aj náklady na úpravu textu, korekcie, marketing, krst knihy atď. No ako hovorím, ružové okuliare. Za odmenu by získali reklamu v knihe a 50% podiel z predaja. Pri tisíc kusoch by tržby mohli byť 13 000 eur a náklady na vydanie okolo troch tisícok. Ekonomicky mi to dávalo zmysel. Možno aj im, ale kvôli korone ponuku odmietli. Možno by ju odmietli aj tak, ale pandémia je v súčasnosti dobrá výhovorka a nik nemôže povedať ani pol slova.

Začal som premýšľať nad vydaním na svoje triko – bez vydavateľa. Nevýhodou je, že musím do projektu vložiť svoje peniaze. Výhodou, že potencionálny zisk by mi celý ostal. Od kamoša som sa dozvedel o tzv. CROWDFOUNDING. Týmto spôsobom by sa na vydanie zložili ľudia. Ako odmenu by dostali knihy s podpisom, ebook, prednášku, pozvanie na pivo, reklamu v knihe atď. Každá odmena bola finančne ohodnotená. Za knihu 9 eur a za veľkú reklamu 800 eur. Cieľová čiastka bola nastavená na 3 000 eur a kampaň mala trvať 45 dní. Na konci kampane bolo na účte len 600 eur. Keďže projekt nebol úspešný, všetky peniaze sa vrátili prispievateľom.

Crowdfounding bola obrovská skúsenosť. Teraz by som spravil všetko inak. Hlavne by som dal oveľa nižšiu cieľovú sumu. Ďalej by som kampaň viac propagoval cez platenú reklamu na sociálnych sieťach, zainvestoval do loga a lepšie nastavil odmeny. Veľká skúsenosť. Som si istý, že pri ďalšej knihe už budem úspešný.

Hodiť celý projekt do koša?

Po neúspešnej kampani som bol dosť smutný. Na pár sekúnd som sa na to chcel vykašľať, ale hneď na to som začal hľadať iné možnosti. Buď dám tri litre vydavateľovi zo svojich úspor, ale sa budem snažiť okresať náklady. V tej dobe sme prerábali byt, takže peniaze tiekli inam. Zvíťazila druhá možnosť.  

Evka a kamoš Andrej pomohli s korekciou a kontrolou gramatiky, Maťo Koleják s grafikou obálky a Peter „Hogy“ Hoferek z vydavateľstva Elist so zalomením textu. Dokola som čítal text, hľadal preklepy a kontroval slovo po slove. Skutočná nuda čítať knihu desať krát. Hlavne ak som ju sám napísal. Medzičasom som hľadal tlačiareň, ktorá by knihu vydala. Dlhý „research“ hľadanie dobrej tlačiarne za tú najlepšiu cenu. Prehodnotil som aj náklad. Miesto 1000 kusov som sa rozhodol pre 200. Vždy lepšie robiť dotlač než mať stovky kníh, ktoré nikto nechce.

Knihu sa mi teda po roku podarilo vydať. Cesta to bola dlhá, ale stálo to za to. Teraz sa jej treba čo najrýchlejšie zbaviť

Knihu 90 DNÍ JUŽNE s originálnou záložkou a venovaním objednávaj na marcelfronko@gmail.com

Cena 12,90 eur + poštovné

Pre viac info klikni na obrázok, alebo choď na elmundo.sk/90dnijuzne/

The post Dlhá cesta k vlastnej knihe appeared first on .

Odporúčanie

Na trhu existujú banky, ktoré ponúkajú storno leteniek v balíčku svojich služieb a to zdarma. Stačí využívať napríklad kreditnú kartu danej banky! O ktorú banku ide Vám rád napíšem súkromne

Minulý rok som kúpil letenku z Amsterdamu do Ekvádoru, no kvôli chorobe som nemohol odletieť. Letenka stála 280 Eur a pri jej zrušení som bol upozornený, že pri tomto „lacnom“ tarife nemám nárok na žiadny refund.  

Letiskové poplatky a ich vrátenie

Náhodou som našiel článok “vrátenie letiskových poplatkov” na blogu cestujemeposvete. Podľa „Terms and Conditions“ však máte nárok na vrátenie letiskových poplatkov a daní, ktoré ste zaplatili v cene letenky, no letecká spoločnosť tieto dane a poplatky platí za skutočný počet pasažierov. Ak neletíte, tak žiadne poplatky či dane vyrubené štátom nie sú za vašu osobu zaplatené a patria Vám naspäť.

Moja letenka bola kúpená cez agenta. Napísal som im znova email napriek tomu, že v predchádzajúcej konverzácii ma upozornili, že nemám nárok na žiadny refund. Ich odpoveď bola, že túto skutočnosť preveria u leteckej spoločnosti a prípade nároku ma budú kontaktovať.  

O pár hodín prišla odpoveď :), a mne sa podarilo získať späť 78 Eur. Po odrátaní poplatku 35 Eur mi boli v podstate vrátené všetky dane a poplatky.

Nikdy som si letenku nepoisťoval. Za 13 rokov cestovania som nevyužil len tri lety. Prvý Anchorage – San Francisco v 2010, druhý lacný let Viedeň – Reykjavik v 2019 kvôli chrípke a teraz “vďaka” angíne ani let Amsterdam – Ekvádor. Nevadí, zas som sa naučil niečo nové

V prípade viac info mi napíšte na FB, alebo marcelfronko@gmail.com

The post Letiskové poplatky, refund appeared first on .

Ak spomínam Pumalín, musím spomenúť jedno meno, Douglas Tompkins. Milionár, horal, ekológ, vizionár. Bez neho by totižto tento park pravdepodobne neexistoval. Narodil sa v 1943 v americkom štáte Ohio. Od detstva bol rebel, ktorý nedokončil ani strednú školu. Miesto toho liezol po skalách, alebo na rafte zdolával okolité rieky. O dvadsať rokov neskôr stopol auto slečny Susie, ktorá sa stala jeho prvou ženou a v roku 1965 založili slávnu športovú značku North Face, ktorú následne predali za 50 000 dolárov. Slogan „Never Stop Exploring“ vyšiel práve z jeho úst. Svet dobili priekupníckym stanom, v jeho strede neprekážala oporná tyč.

Od veľkého bussines k ekológii

Ďalšia odevná firma Esprit dosiahla gigantického úspechu po celom svete. V čase keď Esprit predával oblečenie s ročným obratom 100 miliónov dolárov sa Douglas začal venovať samo štúdiu ekológie. Objavil totiž knihy, vďaka ktorým jeho láska k divoké prírode prerástla v niečo omnoho hlbšie. V neochvejnú potrebu bojovať proti deštruktívnym dopadom civilizácie a moderným technológiám na Matku Zem.

Čítal Henryho Davida Thoreaua, Garyho Snydera, odhodlane sa upísal téze Wendella Berryho, podľa ktorého je treba náš pohlaď na svet obrátiť a začať sa riadiť tým, čo je dobré pre prírodu, je dobré i pre ľudí, nie naopak. Postupne sa začal vzďaľovať od činnosti firmy. Veď jeho firma profitovala práve z diktátu neohľaduplného spotrebovávania a nezmyselného nakupovania, proti čomu ekologické zmýšľanie protestuje. Radšej podnikal horolezecké túry, splavoval rieky, čomu on sám hovorieval MBA (management of being absent).

V roku 1990 sa so Susie rozviedol a predal aj svoj podiel vo firme za 125 miliónov dolárov. Sebakriticky to bral ako akciu s cieľom „prestať ľudom predávať veci, ktoré nepotrebujú“.S druhou ženou Kris začali postupne skupovať pozemky v Čile a v Argentíne, čo sa nepáčilo miestnym ľudom, ani firmám, ktoré tu mali svoje záujmy.

Pumalín nebol jediný projekt

V roku 1991 odkúpili 324 000 hektárov pôdy, budúceho parku Pumalín, ukrývajúci cenné pralesy s viac ako tisícročnými stromami. O 6 rokov neskôr pridali ďalších 84 tisíc hektárov na juh od Pumalín a o desať rokov presvedčili vtedajšieho čilského prezidenta pridať k tejto pôde aj okolité štátne pozemky. Tak vznikol šiesty najväčší národný park Corcovado. V roku 2004 kúpili údolie Chacabuco o 72 tisíc hektráoch. Jeho žena Kris kúpila 62 tisíc hektárov v Argentíne, ktoré dali vzniknúť národnému parku Monte Leon.

Len máloktorý Čiľan veril, že pôdu skupuje skutočne preto aby ju chránil. Ľudia skôr verili, že plánuje postaviť atómové bunkre, odčerpávať čistú vodu a vyvážať ju do Číny, vystavať druhý Izrael, alebo realizovať sionistický projekt. Douglas bol šikovný, ale v komunikácii zlyhával a nečudo, že na svoju stranu nezískal miestnych obyvateľov.

V roku 2015 zahynul pri plavbe na kajaku v Čile, na druhom najväčšom jazere Južnej Amerike, Lago General Carrera. Po jeho smrti venovala jeho žena Kris národné parky štátu Čile. Týmto aktom tak definitívne presvedčili všetkých o svojich skutočných cieľoch. 

Patagónia dnes

Patagónia a jej ľudia dlhé roky bojovali proti obrovským priehradám v rámci projektu “Patagónia sin represas”, Patagónia bez priehrad, ktoré tu vláda chcela vystavať a dodávať tak energiu do Santiaga prostredníctvom dlhých vedení. Všetky projekty však boli novou vládou zastavené s cieľom prepojiť všetky národné parky v Patagónii do jedného celku. V roku 2018 zároveň vznikla najdlhšia turistická trasa dlhá 2800 km spájajúca 17 národný parkov. Konkrétne to sú:

• Národní park Pumalin Douglas Tompkins
• Národní park Alerce Andino
• Národní park Hornopirén
• Národní park Corcovado
• Národní park Melimoyu
• Národní park Queulat
• Národní park Magdalena Island
• Národní park Cerro Castillo
• Národní park Patagonia
• Národní park Rafael Lagoon
• Národní park Pali Aike
• Národní park Bernardo O’Higgins
• Národní park Kawésqar
• Národní park Alberto de Agostini
• Národní park Yendegaia
• Národní park Torres del Paine
• Národní park Cape Horn

The post Douglas Tompkins, človek s veľkým “Č” appeared first on .

Hovorí sa, že zdravie je to najdôležitejšie čo máme a riskovať kvôli jednej ceste do Južnej Ameriky sa neoplatí. Letenka síce prepadla, ale aspoň mi ostalo viac času na realizovanie iných cestovateľských snov počas tohto roka. Napadá ma napríklad cyklovýlet okolo Vysokých Tatier, alebo turistika v Dolomitoch.  

Prvá 200 Eur investícia do El Mundo

Dnes som si uvedomil, že je to presne osem rokov od spustenia blogu El Mundo. V tej dobe bolo násobne menej podobných blogov a konkurencia tak bola oveľa menšia. Spätne ma trošku mrzí, že som sa nevenoval blogu viac, hlavne jeho propagácii. Pôvodná myšlienka však v žiadnom prípade nebola  komerčná. Mojim cieľom bolo vytvoriť platformu, na ktorej budem zhromažďovať svoje zážitky, spomienky, fotky a ktoré budú dostupné pre rodinu, kamarátov a všetkých, čo budú mať záujem. A samozrejme aj pre mňa, veď mnoho spomienok sa z hlavy vyparí a všetci vieme, že internet je večný.

Prvú verziu blogu som nechal vytvoriť programátorom za 200 Eur v redakčnom systéme Joomla. Bola to graficky pekná stránka, ale okrem pridávanie textu som nevedel sám urobiť žiadne úpravy. Dokonca som k nej dostal aj emailovú schránku a celý rok som ju poctivo ignoroval. Na moje prekvapenie som v nej raz našiel ponuku spoluprácu. Firma mi ponúkla športové hodiny na recenziu. Na tom príklade dobre vidno vtedajšiu situáciu na trhu. To je akoby firma vyrábajúca lyže oslovila profesionálneho korčuliara. Dostal som hodiny, 30 Eur na ruku a napísal som text o športových hodinkách, ktorý podľa mňa nemal žiadnu pridanú hodnotu.

Z Joomla do WordPress

Ďalší míľnik prišiel s prvou rozsiahlejšou ponukou na spoluprácu v roku 2015. 20 reklamných článkov, ktoré stačí umiestniť na môj blog, do sekcie „PR“, ktorú som kvôli tejto ponuke musel vytvoriť. Za túto spoluprácu som dostal 300 Eur. Trvalo mi dve hodiny články publikovať a mal som vybavené na celý týždeň v Thajsku, kde som sa vtedy nachádzal. Bol to skvelý pocit.

V roku 2016 som redakčný systém Joomla vymenil za WordPress a celý blog som naprogramoval sám, od základov, pričom som použil jednu odbornú knihu a pár videí na Youtube.  Zrazu som „programoval“, používal slová ako FTP, htaccess, databáza, ktoré mi dovtedy nič nehovorili. Vôbec to nebolo také strašné, ale chcelo to dávku trpezlivosti, pokusov a omylov. Blog bol zrazu oveľa živší, mohol som všetko upravovať podľa predstáv, pridávať a odoberať.

Nie všetko sa podarí

Prišiel projekt „cestovateľské poradenstvo“ a to bol jeden obrovský prepadák. Iróniou je, že svojho prvého a posledného platiaceho zákazníka som získal prvý deň od spustenia. Samozrejme doteraz poradím kamošom, ale nič za to nepýtam.  

Ďalší zlom prišiel v 2017, kedy ma začali oslovovať firmy hľadajúce copywriters. Teda niekoho, kto pre nich napíše článok a zároveň ho publikuje na svojich sociálnych sieťach a webových stránkach. V tomto prípade sa dalo zarobiť od 30 do 50 eur za dve normostrany ( 500 slov ) a publikovanie.

Sex turizmus a auto diely???

A boli aj skutočne zaujímavé ponuky. Napríklad nemecká firma predávajúca auto diely, alebo čínska eskort služba snažiaca sa preraziť v Strednej Európe. Vtedy som musel odmietnuť 300 EUR ponuku, čo mi trhalo srdce, ale sex turizmus som podporovať nechcel, aj keď cestovania ako cestovanie Samozrejme blog nie je len o ziskoch, ale aj nákladoch. Treba platiť webhosting, doménu, údržbu a niekedy zaplatiť skúsenejších ľudí, ako to bolo v dvoch prípadoch, keď moju stránku napadli hackeri.

Pred mojou trojmesačnou cestou do Južnej Ameriky som videl obrovský potenciál na spoluprácu s firmami, ktoré buď vyrábajú, alebo predávajú športové oblečenie, kempingové doplnky a všetko čo sa týka turistiky a cestovania.

Konečne poriadna spolupráca s El Mundo

Pred odletom som oslovil 50 firiem a ozvali sa mi dve. Prvá mi ponúkla kvalitný spacák so 60% zľavou a druhá mi napísala, že rozpočet na takúto spoluprácu už majú vyčerpaný. Nedal som sa a počas putovania Južnou Amerikou som im posielal krásne fotky z Patagónie, kde som denne používal jeden z ich batohov.

Tie fotky boli fakt veľmi dobré a na konci výletu prišiel email, že sa mám zastaviť v Prahe na centrále. Výsledkom je trojročná zmluva na turistické oblečenie a doplnky v hodnote cca. 4 000 EUR, ktorá mi v podstate zaplatila celý trojmesačný výlet v Južnej Amerike. Stal som sa tak ambasádorom jednej z najväčších, českých outdoorových firiem. Samozrejme nie je to len o tom dostať bundu a niečo k nej napísať. Podmienkou je cestovať, robiť videá, písať články, fotiť a prezentovať.

Ďalším stupňom boli prednášky. Tie som absolvoval len dve. Úprimne radšej píšem, než rozprávam a taktiež poznám ľudí, ktorí sú v prednášaní ďaleko prirodzenejší a lepší. Prezentovať sa dá však aj inou formou, napríklad rozsiahlejšou knihu, o ktorú sa od minulého roka pokúšam.

Nájdi spôsob realizácie a rozvíjaj ho

Po ôsmych rokoch od založenia blogu môžem povedať, že to bolo najlepšie investovaných 200 Eur. A v tej dobe to hlavne nebolo o ničom inom, než snahe robiť niečo, čo by ma mohlo baviť a napĺňať. Pri tom na Slovensku sú dnes desiatky lepších, kvalitnejších blogov, ktorým sa autori venujú naplno a sú skutočne premakané.

P.S. – Vďaka blogu som sa stretol so spolužiačkou zo základy a nakoniec to skončilo manželstvom

Preto ak máš hlave nápad ako sa realizovať, tak neváhaj a sprav prvý krok, pretože nikdy nevieš čo z toho za pár rokov môže byť.

The post Blog El Mundo má 8 rokov appeared first on .

Minulý rok v marci som sa s batohom vydal na Island, ktorým sa tesne pred mojím príletom prehnala snehová búrka o sile hurikánu. Tento „punk“ výlet bol náročný, ale splnil všetky moje očakávania. Možno až na polárnu žiaru, ktorá síce nad islandskou oblohou bola, ale v tej zime som bol vďačný za teplý spacák a bezvetrie v stane. Posedávať v noci, v polmetrovom snehu a čakať na nebeské divadlo sa mi ani trochu nechcelo.

Každopádne Island v zime vo mne zanechal obrovský dojem a už vtedy som vedel, že niečo podobné spískam aj o rok.  Napadlo ma Nórsko, konkrétne súostrovie Lofoty ležiace za polárnym kruhom. Začiatkom roka som na svojej FB stránke publikoval status, že hľadám troch ľudí ochotných na Lofoty v januári vyraziť. Ozvalo sa mi 40 ľudí, medzi nimi aj pár dievčat. Nakoniec som si mohol tak trošku vyberať a zostava na papieri vyzerá ideálne. Všetko ľudia čo majú radi šport, hory a dobrodružstvo.

Oproti Islandu teda nepoletím sám a veľmi sa teším. Veľký rozdiel bude aj prenajaté auto, ktoré poskytuje oveľa vyšší stupeň slobody než stopovanie. Odlet je naplánovaný na piatok 24.1.2020.

V tomto blogu som spísal všetko, čo som pred rokom zbalil do 60 litrového batohu. Mnoho vecí mi chýbalo a po skúsenostiach ich tentokrát určite nezabudnem pribaliť. Každá cesta ma posúva ďalej, aj čo sa týka turistickej výbavy. Pred niekoľkými rokmi v Peru som trekoval v rifliach a bežeckých teniskách a o nejakom turistickom batohu som ani nevedel.

Takže, čo mi na Islande chýbalo?

Alumatka

Zoznam je zoradený podľa dôležitosti a alumatku dávam na prvé miesto. Je skladná, ľahká a skvele izoluje. Niekto ju dáva pod karimatku, ale mne sa najlepšie osvedčilo položiť ju na karimatku striebornou plochou hore a spacák použiť len ako perinu tak, aby ste ležali priamo na alumatke, ktorá telesné teplo skvele odráža.

Boty

Donedávna som vlastnil len členkové, turistické topánky. Boli síce s vibram podrážkou a gore-tex, lenže sneh sa do topánky dostal „zvrchu“. Nohy som mal permanentne mokré a nebolo to nič príjemné. Do Nórska som prikúpil vysokú, turistickú obuv.

Vložka do spacáku

Ďalšia ľahká a skladná vec, ktorá zvyšuje teplotný komfort vraj až o 8 stupňov ( no uvidíme ). Na Islande bola v noci zima, nevyspal som sa a celý ďalší deň som sa cítil unavene. Dobrý spánok je základ a verím, že kombinácia alumatky a vložky bude na Lofotách stačiť. Bez nejakej sponzorovanej reklamy píšem, že som kúpil Thermolite reactor liner od firmy Sea to Summit.

Návleky

Vianočný darček od mojej milovanej žienky, ktorá sa o mňa vždy bojí, ale nikdy nezakazuje. Radšej mi kúpi návleky, ktoré zaručia, že nohy budú celý čas v suchu. Čo sa týka pomeru cena / výkon tak po alumatke druhá najlepšia kúpa.

Lyžiarske okuliare

Na Islande aj v Nórsku vie veľmi silno fúkať a snežiť. Na Islande som veľmi zaplakal. Sneh fúkal priamo do očí a ja som väčšinu času chodil po slepiačky. Každých desať sekúnd som sa pozrel na smer, sklopil hlavu a kráčal. Veľmi, veľmi nepríjemné.

Lyžiarske rukavice

Tie som chcel zobrať už pred rokom, no nakoniec som mal len bežecké. Nič nie je horšie, než stavať stan, alebo variť v ešuse s úplne skrehnutými rukami. Do Nórska beriem tri páry. Jedny tenké a dvoje lyžiarskych.

Kukla

Tvár pekne v teple, žiadne omrzliny na nose a na ušiach. Malá, skladná vec, ktorá takmer nič neváži.

Saponát a špongia

V outdoor obchodoch viete kúpiť biologicky rozložiteľný saponát. Ten sa dá použiť aj v studenej vode. Zároveň skvele funguje aj ako šampón a mydlo. Je biologicky odbúrateľný a tak nepoškodzujete prírodu a neznečisťuje rieky a potoky.

Vankúš na spanie

Drobnosť, ale ja neviem spať bez vankúša. Dlho som to riešil páperovou bundou pod hlavou. Problém je keď bundu chcete mať radšej na sebe než pod sebou. Nafukovací vankúš váži pár gramov.

Kindle alebo kniha

Posledná vec na zozname. Na severe sú zimné dni veľmi krátke. Na Lofotách bude denné svetlo len približne 5 hodín a dobrá kniha alebo čítačka sa môže hodiť.

The post Lofoty v zime na punk. Čo pribaliť? appeared first on .

Priznám sa, že radšej píšem o cestovateľských zážitkoch, než o peniazoch, ktoré som kde minul.  Na druhej strane som si vedomý, že táto téma je veľmi zaujímavá a priťahuje čitateľov. Uvedomujem si, že tento trip bol extrémny a nie je pre každého. Aj pre mňa to bolo jedno z najväčších cestovateľských dobrodružstiev. Ale, potreboval som to. Žijeme v bezpečnej dobe, rutine, stereotype. Svoj život milujem, ale je potreba mať niekedy strach, trochu sa premôcť, možno vymrznúť, poriadne sa poprechádzať, nebáť sa nového a neznámeho. Viac v blogu Prečo som toto všetko absolvoval? Klink na “Island v marci, na PUNK do stanu.”

Hneď na úvod písania tohto blogu som si prešiel pár webov, o najdrahších destináciách pre cestovateľov. Podľa webu „Independent“ je Island piata najdrahšia krajina sveta. Na iných weboch sa pohybuje medzi druhým až piatym miestom. Ceny na Islande korelujú so sezónnosťou, tá hlavná trvá od júna do septembra. Veľa Islanďanov mi povedalo, že máj je najlepší mesiac na návštevu. Osobne si myslím, že každý deň v roku stojí za návštevu tohto divokého ostrova. Záleží len na tom, čo máte radi a čo od Islandu očakávate. Chcete dobrodružstvo, sneh, menej turistov, polárnu žiaru? Tak sa rozhodnite pre zimu. Máte radi kempovanie, dlhé dni, rozkvitnuté kvety, teplo a slnko? Odporúčam leto. Island je však krásny všade a za každého počasia.  Ceny sú však v lete oveľa vyššie. Odporúčam web numbeo.com, nájdete tu ceny takmer všetkého.

BLOG o prvom dni na Island

BLOG o druhom dni na Island 

Požičanie auta versus stopovanie

Sedem dňové požičanie najlacnejšieho auta stojí v apríli 160 EUR, bez extra poistenia. V auguste je cena tohto istého auta 370 EUR. Ak chcete byť maximálne poistený, tak si prirátajte ešte 16 EUR za každý jeden deň. Zdroj: economycarrentals.com Ak sa chystáte na Island v lete, určite nenechávajte rentovanie na poslednú chvíľu. Benzín stojí momentálne 1,62 EUR/liter. Zdroj: globalpetrolprices.com.

Moje náklady na dopravu po ostrove boli presne 0 EUR. Celý čas som stopoval. Stopol som 12 áut. Sedem domácich a 5 turistov. Na stopa som nikdy dlho nečakal, najviac 30 minút. Aj v marci je na hlavnej ceste „1“ vedúcej okolo celého ostrova celkom slušný trafik. Problémom môžu byť menšie cesty vedúce do stredu ostrova. Verím tomu, že v lete je z hlavnej cesty „1“ jeden nekončiaci vláčik. V maličkom meste Vík, ktorý má len 350 obyvateľov sa momentálne stavia štvrtá čerpacia stanica. Na severe ostrova bude turistov pravdepodobne menej, keďže je to už dosť od ruky. Uvidíme aká bude realita, keď sa na Island v lete vrátim. Islanďania sú veľmi milí, určite sa nebojte vystrčiť palce.

Ubytovanie

Tu som už minul niečo viac, presne 20 EUR za „BUS HOSTEL“ v centre Reykjavík. Jednalo sa izbu so 16 posteľami. Ten istý hostel som si teraz pozrel na júl. Jedna posteľ, na jednu noc stojí už 30 EUR, čiže nárast o polovicu. Stále sa však jedná o najlacnejšie ubytovanie v meste. Pri vodopáde Skógafoss stojí jedna posteľ v hosteli 48 EUR. Odporúčam stanovať. Za kemp zaplatíte 10 – 15 Eur na osobu. Prvú noc som kempoval niekde medzi Gullfoss a Selfoss zadarmo v kempe, nikto okrem mňa tam nebol.

Druhú noc kempovanie pri spomínanom vodopáde Skógafoss. Tiež zadarmo, pretože nik neprišiel, aj keď mi v hosteli povedali, že o deviatej večer sa tam niekto staví a peniaze vyzbiera. Tretia noc v tom istom kempe, presnejšie v sprche. Celý deň pršalo a fútal silný vietor tak som natiahol karimatku pod strechou. Znova zadarmo. Štvrtá noc hostel v Reykjavík. Posledná noc na letisku zdarma.

Neskôr som sa dozvedel, že kempy sú mimo sezónnu zadarmo, ale v mnoha prípadoch nefunguje žiadny servis, ako toatelety, voda, sprcha atď.

Stravovanie

Hneď po prílete som zašiel do supermarketu Bónus. Nakúpil cestoviny, arašidové maslo, tuniaky, sladkosti, ovocie, šunku, syr, pečivo, plynovú bombu. Mal som so sebou varič aj hrniec, takže som varil. Tento nákup, ktorý mi stačil na celý výlet stál 30 EUR. Ceny v supermarketoch sú vyššie, ale nie je to nič dramatické. Okrem toho som si v reštaurácii Viking v meste Selfoss zašiel na tradičnú rybaciu polievku za 15 EUR a bufetové raňajky v hoteli Skógar u vodopádu Skógafoss za ďalších 17 EUR. Tieto raňajky po tom všetkom prišli dosť lacné. Určite odporúčam. Káva stále priemerne 4 EUR a tú som si doprial každý deň. Na cestu som si pribalil filter, ktorý som nakoniec nevyužil. Voda je všade pitná. V kempoch však tiekla teplá, silne mineralizovaná voda s nie úplne príjemných zápachom a chuťou. Túto vodu som nepil, len som v nej varil a všetko je do dnešného dňa v poriadku. Hneď na letisku je však tabuľa s informáciami o Islande, kde sa píše, že voda na Islande je absolútne bez závad.

Letenka

Letenka spoločnosťou WIZZAIR z Viedne do Reykjavík stála 60 EUR, extra batožina do 10 kg ďalších 20 EUR. Spiatočná cesta na trase Praha – Viedeň letisko 25 Eur. Tu som využil 30% zľavu na Flixbus. Dokopy to teda bolo 125 EUR. V lete však ceny leteniek na Island porastú. Let trvá 4,5 hodiny takže to nie je úplne za rohom.

Vstupy, atrakcie, ostatné

Jediná vstupenka ( 8 EUR ) čo som zaplatil bola vyhliadka  z katedrály Hallgrimskirkja. Krásny výhľad na celé mesto. Vstup do NP Thingvellir bol zdarma, rovnako tak aj všetky vodopády, gejzír, pláže a tak podobne. Pokiaľ máte auto treba počítať s parkovným.

Budget na Island v krátkej tabuľke

Viem, že pre niekoho je toto dosť veľký extrém. Spať niekde v snehu, na letisku a každý deň si variť. Aj pre mňa bol, ale tento trip som nebral ako spoznávačku. Na Island sa chcem ešte vrátiť v priaznivejšom počasí a poriadne si to užiť s ľudmi, ktorých mám rád, požićať auto, ktorým to celé precestujeme. Spanie v kempoch a varenie však ostáva.

The post Island, jedna z najdrahších krajín appeared first on .

O hodinu odchádzam na autobusku v Prahe, smer Viedeň. Ráno o 6:00 letím na Island. Plný odhodlania, očakávaní ( lepšie žiadne nemať ) a strachu, či ma neodfúkne, alebo nezamrznem. Je to druhý pokus, prvý prekazila chrípka.

Tak ako vždy, aj tentokrát idem na ľahko. Zobrať len to najdôležitejšie. Moja batožina musí mať maximálne 10 kg a tak bolo balenie celkom zaujímavé. Nebudem sa zbytočne rozpisovať, nemám dnes moc čas Takže rovno k veci.

Spanie

Stan HUSKY FLAME 1 – malý, jednomiestny, dvojvrstvový s duralovou konštrukciou  a hmotnosťou 2,5kg. Otestujeme a recenziu nájdete na blogu po mojom návrate.

Karimatka HUSKY FURY 3 – taktiež novinka. Pôvodne som mal v pláne zobrať veľkú penovú klasiku, ale na poslednú chvíľu mením plán. Fury váži len 410 gramov, rozmery po zbalení 10 x 22 cm. Otestujeme

Spacák Cummulus Lite Line 400 – môj obľúbený páperový spacák, ktorý som mal v Patagónii a neraz mi zachránil život. Extrém do -20, komfort do -4, váha len 575 gramov, rozmery po zbalení 23cm x 15cm.

Môj „dom“ tak dokopy váži necelých 3,5 kg.

Varenie

Šetrím miesto, takže neberiem celú sadu hrncov a panvíc, ale len jeden hrniec, švajčiarsky nožík, malý varič, lyžičku, malú sadu na umývanie hrncov, termosku. Budem potrebovať plynovú kartušu. Tá do lietadla nemôže, dokúpime teda na Islande. Hmmm… Vlastne niekto mi spomenul, že pri letisku v Reykjavík je kemp, kde turisti takéto veci nechávajú. Video o varení bude po návrate. Vidím to na cestoviny a ovsenú kašu

Doplnky

Maličkosti bez ktorých sa nezaobídem. Tripody na foťák a telefón, externá nabíjačka, filter na vodu, okuliare, švajčiarsky nožík, pas, slúchadlá, nejaká kozmetika ( kefka, pasta ), slnečné okuliare. Ďalej je to kozmetika, konkrétne pasta + kefka, krém a hlavne špunty do uší. Po nedováno prekonanej chrípke beriem aj pár sáčkov horúceho nápoja Paralen Grip, ktorý mi vždy uľaví od príznakov chrípky, alebo prechladnutia.

Oblečenie

Turistické boty North Face, nízke a tak dúfam, že nebude moc snežiť. Tri páry veľmi hrubých ponožiek. Turistické gate nepremokavé, termo spodné prádlo a merino nohavice. Merino tričko, 2 x termo tričko, tenká funkčná mikina, páperová bunda a na to goratex bunda odolná voči vetru a vode. Samozrejme čiapka, tunel na krk a rukavice. Island je známy termálnymi prameňmi, balím teda aj uterák a plavky.

Pravdepodobne budem strašne smrdieť, ale čím menej vecí, tým lepšie Valím na bus. Čauteeeeee!!!!

The post Ako sa zbaliť rýchlo a na ľahko appeared first on .

Pred zhruba mesiacom som sa vrátil z Južnej Ameriky a som rád, že som po troch mesiacoch opäť doma. S odstupom času som si uvedomil, čo mi z môjho cestovateľského života chýba. Všetko, čo v nasledujúcich riadkoch spomeniem je zároveň moja motivácia vyraziť do sveta opäť a inšpirácia pre Vás, že keď môže obyčajný chalan z Liptova, tak môžete aj Vy. Cestovanie je moja láska a najbližšie letím do Kirgistanu.

Bol som slobodný ako vietor

Počas 90 dní som vo svojom 60 litrovom batohu vláčil celý svoj život. Oblečenie, stan, spacák, karimatku, jedlo a elektroniku. Na letisku mi to zvážili na 14 kilogramov a za celý čas mi z materiálnych vecí absolútne nič nechýbalo. Mal som strechu nad hlavou, teplý spacák, pár kusov oblečenia a vždy niečo pod zub a zdravé nohy, ktoré ma vždy doviedli do cieľa. Cítil som sa slobodne s pocitom, že skutočne žijem tento svet.

Zdravotne som sa cítil skvele

Párkrát som poriadne vymrzol, boli noci keď som nezažmúril oka, alebo som spal len pár hodín. Boli dni keď som nič nejedol. Denne som nachodil priemerne 18 tisíc krokov, s batohom na chrbte. Raz som sa takmer utopil a v Cochamo som takmer spadol zo skaly. V Torres del Paine ma takmer odfúklo a ráno tam bola taká zima, že som mal na seba všetko oblečenie a ponožky na rukách. Pred odchodom som mal zdravotné problémy, ktoré však už po pár dňoch cestovania zmizli. Pohyb a menej jedla je liek na všetko. Za 90 dní som zjedol preventívne jednu tabletku paralenu, inak som nemal žiadny problém. Kúpal som sa v ľadovej vode, zobúdzal sa do zasneženého rána a ani raz som neochorel, dokonca som nemal ani nádchu, alebo kašeľ. Napriek nedostatku spánku a obrovskej fyzickej aktivite som bol v perfektnej kondícii.

Čerstvý vzduch a čistá voda

Patagónia je  miesto, kde je ešte zachovaná panenská príroda. Dokonale čistý vzduch a voda sú hlavnými dôvodmi, prečo som sa cítil tak dobre. Vodu môžete piť rovno z potoka a žiadna balená voda sa jej nevyrovná. Dýchate zhlboka a máte pocit, že ten vzduch je súčasť vášho jedálnička.

Žiadny stres

V podstate riešite len tri veci, kde budete spať, čo budete jesť a kam pôjdete. „Back to the roots“, žiadne hlúpe aplikácie, televízia, správy, reklamy, žiadne naháňačky. Málokrát som sa pozrel na hodinky. Ráno som vstával za svitania a po západe slnka som zaspával v mojom malom stane. Ráno som sa hodil do rieky, umyl zuby, zjedol trošku ovocia s vločkami a vyrazil za novým dobrodružstvom. Stopom, autobusom, pešobusom. Na čase nezáležalo, cesta bola cieľ.

Ľudia, ktorých som stretol

Počas svojej cesty som stretol ľudí, ktorí ma veľmi inšpirovali. Žijeme vo svete, v ktorom sú peniaze,  spoločenské postavenie akýmsi odzrkadlením úspechu. Kto má peniaze, pekné auto a dom, tak ten je úspešný. Pre mňa bol úspešný Ramiro, môj „guide“ na šesť tisícovku, ktorý celý život robí to, čo ho baví a navyše plní sny ľudom ako ja. A takisto švajčiarsky pár Helena a Thomas, ktorí vymenili švajčiarsku pohodu za bojové podmienky v Bolívii a snažia sa zlepšiť budúcnosť deťom, ktoré v živote nemali toľko šťastia. A takisto obyčajní robotníci na severe Čile, ktorí mi dali vodu a nechali ma u nich prespať. Tých ľudí, ktorých som stretol bolo ďaleko viac. Ďakujem všetkým, ktorí boli súčasťou mojej cesty.

Jedlo, ktoré som jedol

Jedol som podstatne menej a lepšie. V supermarkete som bol raz za týždeň, inak som nakupoval na ulici. Mango, avokádo, quinoa, paradajky, ryby, všetko čerstvé. Ozajstné jedlo. Žijeme v ilúzii, že v supermarketoch máme možnosť voľby a jedlo je rozmanité. 90% z toho čo tam je sa skladá z cukru, múky, stabilizátorov a palmového oleja. Inak zafarbené, v inom obale a s iným názvom. Počas 90 dní som schudol 8 kíl, ale cítil som sa silnejšie ako kedykoľvek predtým. Na raňajky vločky s čerstvým jogurtom a ovocím. Na obed buď nič, alebo avokádo s pečivom a syrom. Na večeru quinoa, ryža, vajíčka a veľa zeleniny. Mäso som mal raz za týždeň. Denne som vypil 4 až 5 litrov vody. Ovocie a zelenina mi v Európe veľmi chýbajú. Našťastie sa blíži leto

Zbytočnosti, ktoré mi nechýbali

Počas 90 dní som nosil jedny a tie isté dlhé nohavice a jedny krátke rifľové nohavice, jedny topánky a asi štvoro tričiek, ktoré som točil dokola. Ďalej jedna vetrovka, jedna mikina a jedna šiltovka. Priznávam, tešil som sa, že si doma konečne oblečiem niečo nové a voňavé, ale inak som to nijako neriešil. Tento blog píšem z pražského bytu, v domácnosti o dvoch ľuďoch sú tu 4 telefóny, tri počítače a jeden ipad. Je nám to treba ?   Moja kozmetická taška obsahovala kefku, pastu a obyčajné mydlo. Napriek tomu, bola moja pokožka svieža a zdravá.

Tešil som sa z maličkostí

Pivo bola odmena za niekoľkodňový trek. Teraz si dám niekedy dve po práci, bez zásluhy. Každý večer som sa tešil na instantnú kávu, ktorá bola hnusná, ale stála to bola horúca káva. Keď som objavil sušené mlieko, tešil som sa ako malý chlapec. Doteraz si pamätám tú skvelú chuť Neskafé so sušeným mliekom a lyžičkou cukru.  Skákal som meter a pol, keď mi po 5 hodinách zastalo auto a odviezlo ma 50 kilometrov ďalej. V tej chvíli som vyhral jackpot. Tešil som sa vtedy, keď som sa ráno zobudil vyspatý v suchom spacáku, alebo keď ma Helena a Thomas privítali s Cuba Libre. A vždy som sa veľmi tešil, keď som vyšiel na kopec a videl tú nádheru okolo seba. Každý cestovateľ mi dá za pravdu, že najväčšia radosť je, keď si operie a zrazu je všetko čisté, suché a voňavé.

Robil som šialené veci, ktoré sa ukázali ako najlepšie

Miesto platenia za loď, ktorá by ma previezla cez jazero Pehoe som si k 30 kilometrom pridal ďalších 20 a jazero obišiel. Za celé 4 hodiny som nikoho nestretol, spoločnosť mi robili len krásne výhľady a pár divokých koní, ktoré mi skrížili cestu. V prístave som potom sledoval turistov, ako sa tlačia v malej loďke, ktorá ich previezla cez jazero. Vravím si, „Toto za 30 eur? Spravil som najlepšie, ako som mohol“. Jednu noc som si stan postavil vedľa rieky Rio Puelo v Čile. O druhej v noci ma zaliala voda a musel som zachraňovať stan, seba a batoh. Nakoniec som obišiel len s mokrými vecami a natrhnutým stanom. Skoro som sa posral, ale teraz sa na tom dobre bavím. Nezáleží, či je zážitok dobrý či zlý, hlavne nech je silný.

Žijeme len jeden život

Zamyslite sa, ako rýchlo Vám ubehnú tri mesiace. Vianoce, leto a tak dokola. Letí to ako vietor. Moje tri mesiace v Južnej Amerike boli ako jeden celý život. Stále sa niečo dialo a každý deň bol unikátny. Bol som unavený a keď som došiel na koniec svojej cesty, povedal som si, „Som unavený a teším sa domov“. Tak to má byť. Bol som ako potôčik, ktorý vyvrel v Lime a skončil ako obrovská rieka Rio Baker až na juhu Patagónie. Ušiel som 8000 kilometrov, kým som dorazil do cieľa a budem si pamätať každý jeden.

The post 8000 km, pamätať si budem každý jeden appeared first on .

The post Ako som ušetril na moju cestu snov appeared first on .