Island, jeho vodopády a NP Thingvellir
Island a druhý blog z druhého dňa. Klikni pre blog o prvom dni. So zmrznutými rukami balím spacák, zľadovatený stan a karimatku. Čo najrýchlejšie, ako sa dá. Následne sa brodím v hlbokom snehu smerom k hlavnej ceste. Topánky ma ihneď mokré, paráda. Prvé auto, ktoré som toto skoré ráno stretol je snežný pluh. To ďalšie ide o 10 minút neskôr, Pia a Štefan z Nemecka, ktorí smerujú do NP Thingvellir. Nemám v pláne tam ísť, ale neviem si predstaviť ostať von v tej zime. Idem s nimi. Obloha je opäť modrá, všetko naokolo biele a pokojné, napriek silnému bočnému vetru, ktorý malým autom neraz zatrasie. Pia a Štefan rok cestovali po svete, takže sa máme o čom baviť. V tomto NP sa nachádza jedno z najčistejších jazier sveta, ktorého voda je prirodzene filtrovaná lávovými kameňmi.
Miesto, kde sa stretáva Amerika s Európou
NP Thingvellir je súčasť UNESCO a tiež tzv. „Golden Circle“. V roku 930 tu bol založený prvý parlament. Toto miesto u polostrova Reykjanes je výnimočné v tom, že sa práve na tomto mieste stretávajú dve tektonické dosky, európska a americká. Každoročne sa od seba vzďaľujú o 7 až 20 milimetrov. Prechádzkou cez údolie máte teda po ľavej strane Ameriku a po pravej Európu.
Vybral som sa na vyhliadku, cesta údolím je ako z rozprávky a samozrejme vietor a slnko predierajúce sa cez mraky. Dnes to vyzerá na pekný deň. Hneď vedľa vyhliadky je café, kde mám v pláne popri pití kávy usušiť vlhký spacák. Pokračujem k vodopádom Oxararfoss. Je to príjemná prechádzka, ktorá by si zaslúžila samotu. Opak je však pravdou. Aj v tomto mrazivom počasí je Thingvellir plný turistov. Agentúry ich zvláčajú autobusmi a stretol som aj baby v sukni a silonkách. Rýchlo von z autobusu, odfotiť a späť.
“Island eviduje 300 skupín anonymných alkoholikov. Teda jedna na 1000 obyvateľov. Do roku 1989 však bolo pivo zakázané.”
Konečne v Selfoss
Je čas vyraziť do mesta Selfoss, ktoré sa nachádza na ceste číslo „1“. Tá vedie okolo celého ostrova. V malom prístrešku suším stan a obedujem. Snažím sa roztopiť sneh na variči, čo nie je úplne jednoduché. Sneh sa totižto páli a neroztápa. Dal som si teda tortilu so syrom a šunkou.
Ďalšie auto mi zastane po pár minútach stopovania. Šoférujú ho dve Dánky idúce do Gullfoss. Tam som bol včera, takže sa nechávam vyhodiť na križovatke a pokračujem pešo asi 30 minút. Zastavilo mi siedme auto a som za to veľmi rád, pretože táto cesta nie je moc frekventovaná. Inak mi kráčanie moc nevadí. Neprší, síce fúka, ale to mi neprekáža. Okolie je nádherné a nikde nikoho. Starší prijemný, islandský pár ma doviezol až do Selfoss. Kecáme o Aljaške a Kanade. Pán je totižto vášnivý rybár a okrem to vie kde je Slovensko. Bývalá Juhoslávia. ( Práve som si v reštike namiešal pomarančový džús so slivovicou 🙂 )
“Island je krajina, kde bola ako prvá na svete demokraticky zvolená žena za prezidentku a to v roku 1980.”
Konečne som v Selfoss. Reštaurácia Viking ma už volá. Objednávam najdrahšiu polievku v živote, akú som kedy mal. Lobster soup, alebo fish soup stojí 16 Eur. Je to však islandská, tradičná polievka. Chutí výborne. Číňanky oproti mne si naobjednávali kvantum jedla, ktoré ani nedojedli.
Najlepší stop, Fredie a Gertie
V meste je kemp, samozrejme pod snehom, ktorý sa rýchlo topí. Sú len 3 hodiny, je pekne a tak idem ďalej. A robím dobre. Zastavil mi mladý pár z Anglicka, Fredie a Gertie. Idú až k vodopádom Skogafoss. Pecka! Veľmi rýchlo sme sa skamarátili. Sú to tie tipy ľudí, ktoré mi náramne sedia. Usmievaví, vtipní a v pohode. Gertie zachutila moja domáca slivovica a Fredie len závidí, pretože šoféruje. Bavíme sa o marketingu, blogu, cestovaní a cesta rýchlo ubieha. Zastavujeme pri vodopádoch Seljalandfoss.
Mohutný vodopád, ktorý sa dá celý obísť a tak môžete ísť až za neho. Značka „closed“ nikoho nezaujíma. Gertie si už sama pýta slivovicu. Zastavujeme na veľmi fotogenickom mieste. Zelená lúka v kontraste so zasneženými horami a pasúcimi islandskými koňmi. Fúka tu neskutočne. Počasie je však vynikajúce a mám obrovskú radosť, ako naplno som tento deň využil.
“Islanďania svoje malé deti nechávajú v kočíkoch spať vonka. Je im jedno či mrzne, alebo prší. Deťom sa vo všeobecnosti lepšie spí na čerstvom vzduchu a tak ich od malička pripravujú na nevyspytateľné islandské počasie.”
Posledná zastávka je 60 metrov vysoký vodopád Skógafoss. Fredie a Gertie sa ponáhľajú ďalej na východ, kde majú rezervované ubytovanie. Ja ostávam kempovať pred vodopádom.
Stanovanie pri Skógafoss
Stan som postavil na parádu, v kľude, bez vetra. V drevenom prístrešku varím večeru (cestoviny s tuniakom a paradajkovou omáčkou) a užívam si pohodu. Je až neskutočné, ako naplno som tento deň využil. Podľa chytrých hodiniek na 190%. Niekedy za celý deň nespravím nič a dnešok akoby trval týždeň. Čas je skutočne relatívny pojem.
V kempe sa objavil partička opitých Francúzov v pyžamách. Moc ich neriešim, aj keď sa stále na niečo vypytujú. Kemp stojí cca. 12 Eur, ale nik neprišiel, takže spím aj druhú noc zadarmo. Táto noc je úplne bez vetra. Nad ránom je mi dosť zima a tak naťahujem extra nohavica. Budím sa o siedmej do daždivého rána. Island zas prekvapil.
