Je streda tridsiateho júna a robím už druhý „checkin“, teda dávam o sebe vedieť agentúre CCUSA, že žijem a je tu so mnou všetko v poriadku (pre zaujímavosť, musíme to vyplňať každých tridsať dní od príchodu do USA). Tak ak to správne rátam, už som tu niečo cez osem týždňov. Za tento čas som toho pozažíval mnoho a chcem sa o to s vami podeliť. Neviem ani odkial začať, ale tak snáď pekne poporiadku.
„Magic dick“
Počas nášho pobytu sme prevažne pracovali, a to takmer všetci. Takmer píšem preto, lebo ja a Veronika pracujeme vo „fast foode“ bezprostredne pri pláži, a keďže nám v Point Pleasant Beach celých päť dní neprialo počasie, tak náš chlebodarný podnik Inlet bol zatvorený. Ostatní, aj keď nie v maximálnej pracovnej vyťaženosti mohli do práce chodiť. Nevadí, po štátniciach som to bral ako dovolenku, a taký oddych mi veru dobre padol. Jeden deň dokonca bolo popoludní už krásne počasie a tak sme natešení trielili na pláž. Ako zamestnanci parku ju máme zadarmo, čo je ozaj super, ináč by sme ako dospelí zaplatili po 9,50$, čo pre nás nie je celkom zanedbateľná položka.
Príchod
Na úvod by som sa chcel predstaviť, volám sa Michal a s partiou sme sa vydali za dobrodružstvom do USA, konkrétne New Jersey do mesta Point Pleasant Beach. Pracujeme vo fastfoode miestnej kolísky kultúrneho vyžitia – Jenkinson´s Park.
V mojom blogu Vám chcem priblížiť tunajší život svojimi očami, a podeliť sa so zážitkami.Hlavný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol sem ísť, je zlepšenie sa v angličtine, lebo moja momentálna jazyková zdatnosť nie je na moc vysokej úrovni. Moja prvá skúsenosť komunikovať s domorodcami bola veľmi obtiažna, miestami až tragikomická.
Naša cesta začala na letisku v Krakowe, odkial sme v skorých ranných hodinách leteli do Mníchova. Tam sme si hodinku a pol oddýchli, lebo náš let mal meškanie. O 10:30 sme sa dočkali a nastúpili na palubu lietadla, ktoré nás po deviatich hodinách letu dopravilo do USA, mesta Newark. Let sme si krátili spánkom, a sedem palcovou dotykovou obrazovkou plnou filmov, či aktuálnymi informáciami o lete. V Newarku sme prešli prísnymi kontrolami, kde si overili naše doklady a vydali sme sa za dobrodružstvom, ktoré začalo hneď ako sme nastúpili do tradičného amerického autobusu so ženskou vodičkou, presne ako sme poznali z filmov. Odviezli sme sa na stanicu kde sme chytili vlak ktorý nás po vyše hodine a pol konečne odviezol do Point Pleasant Beach. Dalo by sa to prirovnať k nášmu osobáku, lebo sme stáli v každej stanici.