Vybral som 10 krásnych trekov, ktoré možno nie sú až tak známe, ale určite stoja za návštevu. V prvej časti sa pozrieme do Francúzska, Kanady, Mjanmarska, Guatemaly a Peru. V druhom blogu to bude Slovensko, Nikaragua, Slovinsko, Kolumbia a opäť Kanada.
Zatknutý v Belize
Ostrov Key Caulker patriaci Belize je miesto, kde som sa prvý a dúfam, že aj posledný krát ocitol v base. Život na karibských ostrovoch je iný ako na pevnine a nedá sa vôbec porovnať so západným svetom. Zákony tu však stále platia. Bohužiaľ pre nás. Po fľaške rumu sme s kamarátom dostali nápad a to presunúť sa na druhú stranu ostrova „požičaným“ golfovým autíčkom. Naschvál hovorím požičaným, pretože ako chcete ukradnúť auto z ostrova, keď všade okolo je voda? Kombináciou rum, sponka a kľúč od zámky sme motor naštartovali. V tom momente sa pri nás zjavil majiteľ a policajt. Všemocne sme sa ich snažili presvedčiť, že sme to auto vlastne nechceli ukradnúť a celé to je len nedorozumenie. Neuspeli sme a tak sme boli odvedení po políciu. Pri výsluchu sme všetko stavili na jednu kartu. Auto sa fyzicky nepohlo a tak nás nemohli obviniť z krádeže. Pri každom z troch výsluchov sme hovorili to isté. A to, že sme len chceli otestovať naše schopnosti štartovania auta bez kľúča. Samozrejme, v každej vete sme spomenuli, ako nás to všetko mrzí a nikdy nič také už neurobíme. Nad ránom nás v našej cele vystriedal iný „gringo“ a nás na kauciu 5 USD prepustili. Čítaj ďalej
Dnes ráno som sa prebudil do ďalšieho upršaného rána a keďže mám dnes dayoff, rozhodol som sa napísať pár viet o mojom pohľade na mesto v ktorom žijem nejaký ten mesiac. Pre Vancouver som sa rozhodol na poslednú chvíľu, kvôli škole, ktorú som tu mal v pláne navštevovať. Vydržal som v nej mesiac, pretože moja private college nestála absolútne za nič. Po prvom dni som mal pocit, že to je kanadská pomocná škola a vyhadzovať peniaze za niečo, čo mi nič nedáva mi prišlo samozrejme zbytočné. Neviem ako sú na tom ostatné školy, ale túto moju začínajúcu na „A“ radšej nevyberajte aj keď som počul od slovenských študentov, ktorí sa tam trochu vzbúrili, že sa určité veci pohli k lepšiemu. Jednoznačne najvýhodnejšia možnosť je Working Holiday, o tom som sa už ale zmienil v inom blogu.
Čo by ste spravili ak by ste deň pred dovolenkou ochoreli, zlomili ruku, alebo sa nejak inak zranili? Pokiaľ sa idete vyvaliť na lehátko pri bazéne v jednom z all inclusive hotelov, tak to nemusí byť až taký problém. Ak však idete na aktívnu dovolenku môže vám to narušiť plán. V podstate máte len dve základné možnosti a to ísť, alebo ostať doma. Rozhodnutie je na Vás. Mne sa takáto nepríjemná vec stala deň pred odchodom do kanadských Rocky Mountains, čiže Skalistých hôr v provincii Alberta v Kanade.
Večer, konečne pobalený a pripravený na druhý deň vyraziť sme si s priateľmi otvorili fľašu vína. Moja lenivosť spôsobila, že som pohár od vína položil na dlážku vedľa gauča a o pár minút som na ten pohár stupil. Dorezal som sa na tom najhoršom mieste ak máte v pláne spoznávať a prechodiť kanadskú prírodu. Nebudem opisovať detaily, ale rez bol dosť veľký a hlavne hlboký. S nohou vyloženou na záchodovej myse s uterákom okolo chodidla som sa snažil samého seba presvedčiť, že to nie je až také zlé a že to nebude treba zašívať. Sila pozitívneho myslenia tento problém teda nevyriešila a ja som sa pobral do najbližšej nemocnice.
Dlhé víkendy sú v BC chvalabohu pomerne dosť časté a samozrejme aj veľmi obľúbené, a to najmä v lete. Je jednoduché naplánovať si výlet na viac dní kdekoľvek v BC a okolí, alebo zvoliť kombináciu oddychu a celodennej túry niekde v blízkosti Vancouveru. Tentokrát sme zvolili druhú možnosť a rozhodli sme sa zdolať Mount Gardner na Bowen Island-e.
Bowen Island je menší ostrov vzdialený len 20 minút od Horseshoe Bay prístavu v North Vancouveri, kam sa pohodlne dostanete busom č. 250 alebo express busom č. 257 napríklad zo zastávky na Granville & Seymour St. Keď vystúpite zo SkyTrainu na Granvill-e, výjdite východom na Granville St., vykročte vľavo a hneď na prvej križovatke zabočte opäť doľava, zastávku nemôžete minúť. Buďte pripravení nato, že autobusy občas vynechávajú a v pekný slnečný deň sa zvyknú naplniť už na prvých 2-3 zastávkach.
Nadišiel máj a príroda konečne nešetrí slnečnými lúčmi pre Vancouver a okolie. Každý hneď pochopí, že priaznivé počasie treba naplno využiť, pretože zajtra sa môžeme prebudiť do starého známeho sychravého Raincouveru. Dnešok sme sa rozhodli poňať v znamení menšieho hikeu, a to výstupom na Grouse Mountain. Konečne nebudem počúvať vetu: „Čo? Ty si ešte nebola na Grous-e?!“
Oskar tu už aj na začiatku mája zapadá pár minút pred deviatou hodinou večernou, takže odchod sme si pohodlne naplánovali na 15:00. Z Downtownu je veľmi jednoduché sa dostať do North Vancouveru, kde sa týči Grouse Mountain. Môžete si z Waterfrontu zobrať SeaBus, a následne autobus 236 z Lonsdale Quey s konečnou zastávkou priamo pod Grouse-om, alebo sa z Burrard St. odveziete busom 246 smerom na Highland a prestúpite na bus 236 na zastávke Ridgewood Dr. V prípade, že sa odveziete autom, nemusíte sa báť, miesta na parkovanie je tam požehnane.
Po niekoľko dňovom zvažovaní som sa rozhodla, že konečne sa vyberiem na výlet s mojimi kanadskými česko-slovenskými kamarátmi. Výlet bol naplánovaný na víkend 17.-19.4.2015, destinácia Sunshine Coast, BC. Počet účastníkov výletu 13…
Z domu som vyrazila okolo piatej poobede v piatok a z New Westminster Station som došla ako už tradične na Nanaimo St., odkiaľ sme vyrazili o 18:30, aby sme stihli Ferry, ktorá mala vyplávať z prístavu Horseshoe Bay . Zaradili sme sa a vystúpili sme na vzduch. „Ferry“ mal meškanie asi 40 minút, tak sme si dali menší hang out pri Adamovom aute. Neďaleko nás zatkli típka. Prešacovali ho, dali mu putá a posadili do policajného auta. Mali sme z toho dobrú prdel a jeden z prvých zážitkov výletu.
Z Vancouver do Portland je to asi 500 kilometrov, čo je na kanadské pomery asi ako z Bratislavy do Žiliny, teda za rohom. Vyrážame o tretej ráno, na americkej hranici to tento krát ide až podozrivo hladko. Z nejakého dôvodu je aj úradník celkom milý na východoeurópskych turistov. Prechádzame krížom cez štát Washington s malou pauzou pri americkom supermarkete Walmart nakúpiť nejaké lacné americké pivo. V Kanade sú tieto srandy oveľa drahšie. Z malej prestávky sa vykľula hodinová, padlo 12 pív a natočilo sa pár dobrých videí.
NYC som dal po troch rokoch ďalšiu šancu. V roku 2010 som tam šiel ako chudobný študent vracajúci sa domov z pracovných prázdnin. Na začiatok rozoberiem náklady. Bez peňazí to v tomto meste nie je žiadna sranda, lebo za všetko tu treba zaplatiť. Hádam len vstup do Central Park a ferry na Staten Island nie. Tento krát som sa lepšie pripravil. Žinenku v slovenskom kostole som vymenil za hotelovú izbu v Queens a kamoša za frajerku.
Letenky do NYC z Viedne sa pohybujú okolo 500 Eur ale nájdu sa aj lacnejšie varianty. Kamoš dokonca letel do NYC z Milána za 50 Eur. Hotely NYC nie sú najlacnejšie, hlavne na slávnom Manhattane. Rozbitý, špinavý hostel so spoločnými kúpeľňami stojí v China Town rovnako ako dvojhviezdičkový hotel s raňajkami v Queense, kúsok od letiska JFK. Jedna noc za izbu s poplatkami a vrátane dane okolo 80 USD. Celkom slušná cena a metrom na Times Square to trvá necelú polhodinku. Slušné ubytovanie nájdete aj v Brooklyne a samozrejme na Manhattane, ale to už stojí pár stovák.
V hlavnom meste som strávil ani nie dva dni, ale bolo super na pár hodín vypadnúť z NYC, pretože Washington je úplne iné mesto bez mrakodrapov a davu ľudí.
Po 4 hodinách sme dorazili na autobusovú stanicu Union Station, odkiaľ sme to mali asi 4 zastávky metra do nášho hotela Baron Hotel. Izba s veľkou posteľou pre dvoch v tomto trojhviezdičkovom hoteli s raňajkami vyjde na 120 USD čo je o niečo viac ako v NYC. Hotel je vlastne irish pub a nad ním je niekoľko izieb. Jednodňový lístok na metro stojí 14 USD. V NYC je to 5 USD na deň a hlavne to nie je 24 hodinový ako som si myslel. Takže ak si kúpite metro tiket o desiatej večer využijete ho len do polnoci.