Značka: Dominikánska Republika

Posledná časť trilógie o vandrovaní na Dominikáne. Je to už hodná chvíľa a tak musím poriadne zaloviť v pamäti. Stále sme v mestečku Samana, mne sa tu veľmi páči. Je to pokojná malá dedinka, kde som našiel všetko potrebné. Lacný hotel s veľmi peknou recepčnou, market plný ovocia a zeleniny, kde každé ráno raňajkujem stredne veľký ananás, tri paradajky a banán. Paradajky samozrejme na neporovnanie s tými slovenskými z Kauflandu, alebo Lidlu. Večeriame v skromnej reštike, ale varia tam výborne. Kopec hovädzieho mäsa, ryže, fazuľa a šalát za 4 doláre.

Večer zjednávame s Pedrom výlet za veľrybami. Pôvodná cena 50 eur mi príde veľa. Mám osobný cieľ to zjednať na 35, čo sa mi nepodarilo a cenu som zjednal len na 40 eur. Okrem pozorovania veľrýb v tom máme výlet na ostrov, obed a rum. Pedro nám na lodi teda podáva fľašu rumu, samozrejme kúpil ten najlacnejší.

Ráno o 11 stepujem na peróne, na ktorý ma odprevadil Juan, brat Viktora u ktorého koučsurfujem.  Nedovolil mi ísť tých 200 metrov bez dozoru, pretože je to všade nebezpečné. Keby vedel v akých situáciách som sa už ja počas cestovania ocitol tak by určite nebol taký opatrný. Na stanici sa stretávam s východniarmi a vyrážame na pláž Boca Chica. Pred nástupom do autobusu ešte kupujem avokádo. Na babku hovorím po španielsky a predstavujem sa ako Marcello z Mexika. Nechce mi veriť, ale nakoniec sa mi ju podarilo presvedčiť a avokádo dostávam za lokálnu cenu 30 pesos a nie za 80, čo je cena pre „Gringos“, teda bielych.

Boca Chica je malá dedinka, pri ktorej sa rozprestiera krásna pláž plná miestnych, hlavne zo Santo Domingo. Voda je tu tak plytká, že aj 100 metrov od brehu máte vodu maximálne po kolená. Do Dominikánskej som prišiel bez žabiek a okuliarov, raybany som kúpil za 5 dolárov a žabky som nekúpil vôbec, bral som to ako osobnú výzvu a tak som  12 dní chodil v teniskách alebo bosí.

Celý víkend som premýšľal, kde do tepla by som mohol cez tento upršaný január zaletieť. V pondelok vyskočila letenka do Dominikánskej za slušných 225 Eur z nemeckého Kolína. Za minútu som už mal letenku v maily. Do Kolína to je celkom štreka, je to až na hraniciach s Belgickom. Lenže vďaka kombinácií Student Agency a nemeckého BusOne som sa tam dostal za 18 hodín a 20 Eur. Potom ďalších 12 hodín na letisku a potom 11 hodinový let do Punta Cana. Nizkonákladová letecká spoločnosť sa nijak extra nepredviedla, ale čo čakať za 225 Eur, alebo 1,5 Eur za 100 km letu. Dali jedlo a vodu, všetko navyše za príplatok. Lietadlo plné nemeckých dôchodcov a pár mladých, ktorým sa podarilo kúpiť túto lacnú letenku.

Vystupujeme v Punta Cana uprostred banánových plantáží, letisková hala so slamenými strechami, tropický a vlhký vzduch, fajčiť sa dá priamo na letisku, z čoho sa tešili chalani z Košíc, ktorých som stretol v lietadle, ako si robia srandu zo všetkých naokolo. Na letisku sa na nás zavesila Nemka Debby, ktorej kamoška omylom zobrala pas do Nemecka a teda nemohla opustiť Karibik. Aká smola, musela si výlet predĺžiť o návštevu ambasády v Santo Domingo.