Čierne pláže vo Vík a vrak lietadla
Island. Ráno pod drevenou strieškou balím stan, karimatku, spacák. Prší, ale napriek tomu idem na vyhliadku nad vodopád. Strašne ma bolí hlava, pravdepodobne som spal s poriadne zalomeným krkom. Vedľa kempu je hotel. Pôvodne som chcel len na kávu, ale nakoniec som neodolal bufetovým raňajkám. Znova suším spacák, ktorý je trošku vlhký. Nie je to o deravom stane, ale o kondenzovaní vody.
Prší, prší a prší
Stále prší a podľa predpovede to tak ostane až do ďalšieho rána. Aj to je Island. Po 4 dňoch sa sprchujem. Za 2 Eur si môžem dopriať 5 minút teplej, termálnej vody. Aj voda tečúca z vodovodu divne zapácha, pretože je silne mineralizovaná. Napriek tomu ju pijem a doposiaľ mi nič nie je. Po dvoch hodinách čakania idem stopovať. Dopredu mám tušenie, že tento čin nemá šancu na úspech. A tak to aj bolo. Za parkoviskom zastavil párik z Pakistanu, ktorý však pokračuje do Reykjavík. Hodili ma aspoň na rázcestie, kde som stopoval ďalšiu pol hodinu. Oblečenie to počasie ustálo, ale do nízkych topánok natieklo. S mokrými ponožkami sa vraciam naspäť do kempu a už sa odtiaľ dnes nepohnem.
Spím na veľmi nezvyčajom mieste
Zas postávam pod strieškou a začína mi byť neskutočná zima. Sem tam vojdem do sprchy, kde je teplejšie. V noci sa tam plánujem zavrieť a prečkať tam tretiu noc. Kemp je celý pod vodou a fúka dosť silný vietor. Zima, podporená mojou neaktivitou je už neznesiteľná. Odchádzam do hotelovej reštaurácie, kde popíjam horúcu čokoládu, pomarančový džús so slivovicou a píšem blogy. Som rád, že som v suchu a teple. Práve je 19:45 a vonku prestalo pršať. Uvidíme dokedy. Okolo 10 večer som zamkol dvere od sprchy. Je tu dosť miesta na karimatku a príjemne teplo. O polnoci ma zobudilo šušťanie za dverami. Mám strach, že tam niekto rozkladá stan. To ma vôbec neteší, pretože akýkoľvek môj pohyb budú počuť. Neviem, ako by som túto situáciu vysvetľoval. Po chvíli odišli a ja som vykukol von. To šušťanie boli mokré veci, ktoré vešali cez špagáty. Konečne zaspávam a dúfam v lepší zajtrajšok.
S malou dušičkou otváram dvere a dvíham oči k nebesiam. Obloha je stále zamračená, ale mraky sa postupne trhajú a obloha je konečne modrá. O siedmej ráno už stojím na hlavnej Island ceste číslo „1“, ktorá vedie okolo ostrova. Mojim cieľom je dedinka Vík, vzdialená 40 kilometrov.
Znova s Gertie a Fredie
Je známa svojimi čiernymi plážami, konkrétne plážou Reynisfjara, jednou z najkrajších na ostrove. Zastavil mi Islanďan, ktorý vo Vík stavia už tretiu benzínovú pumpu. Pripomínam, že táto dedinka má len 300 obyvateľov. Vlny sú tu obrovské, väčšie som videl možno len na Hawaii. Z Vík pokračujem ďalej do NP Fjadrargljufur a potom k diamantovej lagúne. Áut je čoraz menej a mám obavy, aby som dostopoval na letisko v Keflavik na čas. Píšem si aj s Gertie, ktorý sa do Reykjavík dnes vracajú.
O pár minút idú oproti mne a beriem to ako znamenie, že je čas sa otočiť. Som rád, že sme opäť spolu. Stále žartujeme, rozprávame sa. Ani neviem, kedy naposledy mi niekto tak sadol. Ich plán je pláž Reynisfjara. Mystická, čierna, krásna pláž, ktorá by si zaslúžila menej turistov. Skutočne magické miesto. Vlny sú tú obrovské a tak nikdy sa neotáčajte chrbtom k oceánu.
Nudná prechádzka k vraku lietadla
Známou atrakciou Islandu je vrak lietadla, ktoré tu havarovalo v roku 1973. Prechádzka zaberie cca. 40 minút jedným smerom. Islandská vláda mala v úmysle tento vrak odstrániť, až kým sa neukázala sila sociálnych sietí. Niekto sa tam odfotil, fotka sa virálne šírila ďalej a teraz je to jedna z hlavných islandských atrakcií.
Cestou sme sa znova zastavili pri vodopáde Skógafoss, kde varíme obed. Fredie sa toho zhostil, dali sme dokopy všetky potraviny a z tej zmesky pripravili burito. To bolo výborné, horšie dopadli cestoviny, ktoré sa pripálili. Nezachránilo ich ani biele víno a konzerva kukurica na zneutralizovanie toho nepríjemného zápachu.
Vodopád, kde zaručete zmoknete
Pri vodopádoch Seljalandsfoss objavujeme ešte jeden mohutný vodopád. Viete sa dostať až priamo k nemu, avšak pripravte sa, že budete úplne mokrý. Ja som sa šmykol na skale a oboma nohami skončil po kolená vo vode. Posledná zastávka dnešného dňa je môj hostel v Reykjavík a tak mi to vôbec nevadí. Znova sa lúčim s Gertie a Fredie, ktorí ma odviezli až k hostelu. Konečne mám po 4 dňoch izbu, strechu nad hlavou a posteľ. Zajtra ma čaká posledný deň na Island.
Koľko ma tento výlet stál sa dozviete tu.
