Polárna žiara, konečne!
Z mestečka s najkratším názvom na sveta Å, ktoré je zároveň posledné mesto na súostroví Lofoty, pokračujeme na sever na túru Offersoykammen. Počasie je znova krásne slnečné a teplota okolo nuly. Nechce sa nám veriť, aké stabilné počasie nám na konci januára vyšlo. Sme za to veľmi vďační.
Offersoykammen
Naše auto parkujeme pri ceste a nezabúdame pribaliť mačky. Po výstupe na Reine je to dnes na pohodu, síce stále do kopca, ale bez ťažkých pasáží. Hore sme po necelých dvoch hodinách a máme tu takéto výhľady. Samozrejme bez ďalších turistov, len naša štvorčlenná partia.
Cestu dole si užívam, niekedy sa dá po zadku, alebo po bruchu. Je len obed a stíhame ešte jeden výstup na veľmi strmý kopec, ktorý sa nám už od začiatku zdá trošku nebezpečný s ohľadom na nedostatok času a zimné podmienky. Po zvážení situácie pokračujeme len na krátku vyhliadku. S Norom sa brodíme v metrovom snehu popri zamrznutom vodopáde. Ja osobne začínam byť z tej nádhery unavený, stále samá biela a modrá. Myslím, že týždeň na Lofotach mi bude určite stačiť. 🙂
Posledné ubytovanie máme v meste Kabelvag, pri hlavnom meste Svolvear. Nie je to žiadny útulný, červený domček pri oceáne, ale obyčajný apartmán v meste za cca. 100 Eur. Naše dobrodružné cestovanie sa tu už úplne zvrhlo. Máme kávu, dobré jedlo, alkoholické pivo a veľkú TV, kde sledujeme nórsku televíziu. Pre nórske deti je skvelé, že Nóri nedabujú filmy a tak sa už od malička vedia anglicky.
Je to naozaj polárna žiara?
Večer chceme zájsť do mesta, aspoň na prechádzku. Neprišli sme sa dívať na telku aj keď „National Geographic“ je veľmi zaujímavý program. Sedíme v aute a Honza opäť sranduje, „hoši, vidím Auréliu“. Stále nám tieto vtípky prídu smiešne. Tentokrát to ale nie je vtip. Slabý náznak zelenej oblohy sa po pár sekundách mení na zeleno-ružové nebeské divadlo. Našťastie sme v tej chvíli medzi dvoma mestami s odbočkou k lomu bez svetelného smogu. Dívam sa na to a nechce sa mi veriť, že sa polárna žiara ukázala v tej najneočakávanejšej chvíli. Noro sa snaží fotiť, no ja sa len dívam a užívam si niečo, čo vidím po prvýkrát v živote. Nemal som šťastie na Islande, v Kanade a myslel som, že nevyjde ani Nórsko. Vyšlo a úplne nečakane.
Celé predstavenie trvá asi 20 minút a ďalšiu hodinu doslova naháňame lepšie miesto s ešte menším svetelným smogom. „Chasing Aurora“, doslova. Už sa neukázala, ale to nevadí.
Na druhý deň dojedáme posledné ovsené kaše a pred odletom absolvujeme poslednú prechádzku, ktorá bola nakoniec oveľa dobrodružnejšia ako sa čakalo.
Into the Wild, Lofoty
Začalo to zasneženou cestou niekde do lesa a brodením v hlbokom snehu. Nakoniec sme zistili, že prechádzka po zamrznutom potoku je oveľa príjemnejšia a dokonca sme zorganizovali malú súťaž v plávaní po ľade. Našli sme tu opustený karavan, nápadne pripomínajúci autobus z filmu „Into the Wild“. Cesta okolo kopca je čoraz viac zasnežená a brodenie je čoraz ťažšie. Noro to zobral krížom cez kopec a v metrovom snehu prerazil cestu. Ja som sa v jednom mieste preboril po pás a čakal na Peťa kým mi spraví fotku. Celý ten čas som mal nohu ponorenú v potoku. To som zistil, až keď som ju s námahou vytiahol. Nová topánka však nepremokla. Kúpil som ich pred odletom a sú super! Napíšem, ktoré mám, ale nechcem robiť žiadnu reklamu.
Čaká nás už len cesta na letisko, kde vrátime Jorgenovi jeho auto. Do odletu ostávajú dve hodiny a pred odletovou halou varíme posledné „Kura na paprike“. Na chrapúňa potom večeriame v odletovej hale priamo z ešusov. Noro medzitým pomáha belgickému páru, ktorým nefunguje kreditná karta a potrebujú zaplatiť depozit za auto s tým, že Norovi peniaze pošlú, ak by sa niečo stalo a depozit by nebol vrátený. Tak trošku im bez záruky požičal 300 Eur, ale všetko dobre dopadlo.
Happiness is only real when shared 🙂 Lofoty
Lofoty dopadli na jednotku, aj keď sa nám nepodarila jedna vec, spanie v stane. Nevadí, žiadny výlet nie je dokonalý. Celkovo nás týždeň na Lofotach stál 300 Eur plus letenka Praha – Evenes za 240 Eur. Ďakujem skvelým ľudom, Peťovi, Norovi a Honzovi za nezabudnuteľný týždeň. Urobili ste tento trip „LEGENDARY“ a verím, že sa niečo podobné zopakuje.
Zároveň som veľmi rád, že sa to stihlo pred momentálnou situáciu. Všetkým cestovateľom, ktorí sú vo svete prajme, nech všetko dopadne čo najlepšie. Práve som volal s kamošom, ktorý v piatok odletel na Faerské ostrovy a na druhý deň sa vrátil do Kodane. Teraz čaká na let do Budapešti. A jeho plán je dostať sa zajtra na hranice autobusom, prekročiť hranicu a pešo dôjsť do Banskej Bystrice bez toho aby prišiel s niekým do priameho kontaktu. 🙂 Držme si navzájom palce.
