Národný Park Khao Yai a Bangkok
Pokračujem tam kde som prestal. Ráno o ôsmej vyrážame do národného parku Khao Yai, bolo mi sľúbené, že uvidím divoké slony aj keď posledný týždeň sa pod nimi zľahla zem. Najskôr sa túlame pralesom čo ma vôbec nebaví. Strašne vlhko, teplo a pomalé tempo ma ubíja. Zaprisahal som sa, že na žiadne takéto túry pralesom už nepôjdem. Po troch hodinách sme vyšli z lesa a naskytol sa mi krásny výhľad na okolitú prírodu, čo mi o dosť zlepšilo náladu. Pokračujeme k vodopádom a potom hľadať tie divé slony. Medzitým vidíme kopec opíc, ktoré preskakujú z konára na konár. Jedna opica to nevychytala a spadla rovno na cestu z dobrých 10 metrov. Ideme strašne pomaly, fakt tak 30 km v hodine aby nám nič neušlo. Zrazu sme ale dostali echo, že slony sú niekde pred nami. Rútime sa snáď stovkou pralesom až kým neprídeme k slonej rodine prechádzajúcej sa po ceste. Ustupujeme im keďže idú proti nám, lenže z druhej strany sú ďalšie slony a tie sme nejak nasrali lebo sa za nami jeden z nich rozbehol. Prežili sme to a mohli sme ísť spokojne domov.
Na druhý deň mám v pláne ísť vlakom k ruinám Ayutthaya, ale mením plán. Chcem byť zodpovedný a nenechať vybavovanie víz na poslednú chvíľu. Ráno nasadám na prvý bus a smer Bangkok. Tak ako som si v Kostarike vravel že všetci cesty vedú do San Jose, tak tu všetky cesty vedú do Bangkoku. Nemôžem sa zbaviť jednej starej anorektičky z Francúzka, ktorá nevie ani po anglicky. Nakoniec som jej utiekol na autobusovej stanici. Inak tieto autobusy majú strašne na plno hudbu. Mal som štuple do uší ale aj tak som všetko počul. Zažiadal som teda o víza, zaplatil asi 35 eur a šiel na hotel Rikki Inn na Khao San Road. Toto je ulica, kde to žije. Samé diskotéky, bary, milión turistov, masážne salóny, otravní taxikári, ktorí Vás zoberú buď do bordelu, do klenotníctva, alebo do obchodov s oblekmi. Ubytujem sa v hotely, ktorý ma na streche bazén, ale inak nič moc.
Večer vybavený GPS aby som sa nestratil vyrážam obzrieť chrámy. Ako prvý Grand Palace. Pre mňa celé zle. Zaplatil som 12 eur aby som videl milión aziatov so selfie sticks. Toto je novodobá choroba. Niektorí z nich robili selfie všade. Aj cestou na záchod kde nič zaujímavé nebolo. Palác je sám o sebe krásny, ale je to tak strašne komerčné, že som po hodine odišiel. Prechádzam loďou cez rieku na Wat Arun. To som len tak sadol na loď, bez toho aby som vedel kam pôjde. Krásny monument, ale v rekonštrukcii, takže zas nič. Po zotmení som sa nejako dostal do Wat Pho a to bolo super. Krásne osvietené budhistické stavby. Turisti už dávno preč, len zopár budhistov prechádzajúcich sa po komplexe.
Večer som dal ešte olejovú masáž. No, prvá thajská bola OK, ale bol som sklamaný, že som nedostal peknú thajku. Teraz som dopadol ešte horšie. Masér bol thajský chlap. Ach jaj. Chcel som im povedať, že baba by bola lepšia, ale nechcel som nikoho uraziť. Večer sa konečne dotrepal Andrej a tak vyrážame do ulíc.
Trošku ťažšie ráno, ale inak OK. Andrej uteká na ambasádu vybaviť víza a ja do kaviarne na kávu a vyprať veci. Poobede zas na ambasádu vyzdvihnúť pas. Vybral som sa v ideálny čas, akurát sa spustila taká búrka, že som bol do minúty kompletne mokrý. Všade mláky a moje žabky to nezvládli a jedna z nich sa rozpadla. Úplne mokrý, v jednej ruke igelitka s telefónom, aby nepremokol, bosý som sa vybral kúpiť nejaké nové. Nakoniec som kúpil nejaké asi fejkové havajany a šiel na ambasádu. Večer zas klasicky masáž. Andrej vychytal sympatického thajského chlapca. Zajtra letíme do Barmy.
