Prílet do Bangkoku
Skoro ráno náš Airbus A380 pristáva do hmlistého ranného Bangkoku. Na immigration už ledva stojím na nohách od únavy a to ma ešte poriadne otravuje zápach a otravná angličtina skupiny Indov. Kto tú ich angličtinu počul, vie o čom hovorím. Pečiatka v pase a môžem vyraziť do desaťmiliónového mesta. Predtým sa mi zas podarilo zabudnúť notebook a pas na záchode, našťastie ma tam počkal, kým som sa vrátil.
Beriem airtrain do mesta a prestupujem na autobus 561, tak ako mi poradil tripadvisor. Ups, žiadny taký autobus sa tu nenachádza a tak sa pýtam thajcov, že čo mám robiť. Nikto mi ale nerozumie a len opakujú niečo thajsky, ale tomu zas nerozumiem ja. Našťastie sa ma ujal maďarský párik, trochu švihnutý, ale odšikovali ma ku takému kanálu, oni to volali rieka, kde vraj ide loď, ktorá ma odvezie na známu ulicu Khao San Road.
Nastupujem do loďe, resp. takého dlhého člna so strechou. Prší ako z krhly a po chvíli som celý mokrý ja aj ja môj batoh. Po chvíli prestupujem do ďalšieho člna a plavím sa mestským, špinavým a smradľavým kanálom na konečnú. Bingo som skoro tam, už len tuk tuk, alebo rikša a som na Khao San Road. Nestratil som sa a tak to zapijem domácim pivom Chang. Stále však leje a tak z dlhej chvíle booknem hostel Aris. Zhodím veci a bežím na thajskú masáž. Za skoro hodinu som zaplatil 4 eurá fakt kvalitnej masáže. Jediná škoda, že som pol hodinu zabil výberom salóna, kde mali na pohľad najkrajšie masérky a priradili mi tú najškaredšiu thajku akú mali. Čo ale chcem za pár drobných. Okrem toho ma furt všetci otravujú, aby som si kúpil oblek, že to potrebujem. Logika nepustí. Idem radšej spať.
Prebudím sa až večer a idem si po uterák. Recepčný mi nalieva dva panáky thajskej whiskey. No, neodmietnem. Zoznamujem sa s Jo, juhokórejčanka žijúca v Austrálii. Ideme na thajskú večeru a pivo a ako dezert sušený škorpión. Dostávame nápad kuknúť nejaký ten budhistický kláštor a tak sa trepeme v taxíku cez pol mesta aby sme nakoniec nič nevideli. Tam ale stretávame partiu miestnych oslavujúcu narodeniny. Keď už nič, tak aspoň večera a narodeninový dezert.
Na druhý deň som sa zobudil a vyrazil na svoj prvý couchsurfing. Trepem sa v buse, ktorý ide pomalšie ako okoloidúci a cesta, ktorá mala trvať hodinu mi zabere tak pol dňa. Prestupujem na skytrain. Supermoderný vlak križujúci mesto. Benji ma už čaká vyobliekaná, že ideme na ochutnávku vína a piva a saké. Nakoniec som sa tam aj najedol a jediné pivo čo mali bolo z Česka. Couchsurfing je skvelá vec. Ľutujem, že som s tým nezačal skôr. Cítil som sa ako doma, dobrá večera a film, až na to že som nebol na Liptove ale v Bangkoku. Inak som sa prvý krát rehotal zo sna, to sa mi ešte nestalo.
Ráno budíček o šiestej ráno, lebo Benji musela do práce. Odviezla ma rovno na infúziu do kaviarne. Bez kávy to nejde. Keď začal pracovať mozog vymyslel som plán a to taký, že idem autobusom do národného parku Khao Yai asi 3 hodiny severne od Bangkoku. Ubytoval som sa v Greenleaf Guest House, inak akurát začala vonku hrať ruská hymna, no a stihol som aj poldennú túru organizovanú týmto ubytovacím zariadením. Ja a päť Holanďanov. Tých tu je ako maku inak. V pralese nám sprievodca ukazuje hady, v jaskyni vidíme tisíce netopierov, nejaké tarantuly, kadejaký iný hmyz. Pokračujeme na miesto, kde pri západe slnka milióny, údajne teda 4 milióny netopierov vyletí na lov. Sú všade na oblohe zoradení do kadejakých geometrických tvarov. Cestou späť ešte pomáhame thajcovi, ktorý zapadol s autom v bahne. Posledné čisté nohavice sú ako blato. O topánkach ani nehovorím.
No a aké sú teda moje prvé pocity z Thajska. V skratke. Veľmi lacné jedlo, večera ma dnes stála 1,25 eura (ryža, kura a zelenina), všetci thajci majú iphones alebo samsungy. Neviem, kde na to berú. Vidím veľa luxusných áut. Benji mi porozprávala o tom, koľko veľa nezadaných dievčat tu je, lebo každý moderný chlapec chce byť ladyboy resp. gay. Nechcelo sa mi veriť, že za plastiku pŕs sa tu platí cca. 200 dolárov a že teda good quality. Na normálnej ceste, po ktorej chodia autá som videl kempovať ľudí. Zablokovali celý jazdný pruh. Jazdí sa tu na ľavej strane tak ako v Anglicku. Ak som niečo podstatné zabudol tak sa ospravedlňujem
