Hrebeň Nízkych Tatier, Kráľova Hoľa – Andrejcova
Smútok nad znemožneným odletom do Nepálu bol skutočne veľký. Mali sme zbalené a vedeli sme, že musíme niekam vypadnúť inak nás trafí šľak – doslova. Nora som tlačil do hneď prvého víkendu, no nakoniec sme Nízke Tatry a prechod hrebeňa o týždeň odložili. Urobili sme dobre, počasie bolo oveľa lepšie než prvý víkend. Ten prvý pršalo nonstop a ten druhý sme mali celý čas azúro. Ale nebudem predbiehať.
Hrebeňovka Nízkych Tatier má takmer 100 kilometrov, 5500 výškových metrov a na jej prechod treba 5 dní. My sme sa rozhodli spojiť druhý a tretín deň do jedného. Spí sa v útulniach, ktoré sú rozmiestnené tak, aby ste denne nachodili 6 – 8 hodín. Ide sa celý čas po červenej značke z Telgártu až na Donovaly.
Večer v Martine padlo pár slivovíc a pív, naozaj len pár, teda dve slivky a dve pivá a k tomu asi 20 obložených chlebíčkov. Druhý deň ráno vyrážame do Banskej Bystrice autom a odtiaľ berieme vlak smer Telgárt. Vlak skutočne historický, ale vkusne vymaľovaný a zrekonštruovaný. Cesta trvá dve hodiny a už z vlaku vieme, že toho snehu tam je ďaleko, ale že fakt ďaleko viac ako som očakával. Nikdy neporovnávaj Malú Fatru a Nízke Tatry. Každých 100 výškových metrov znamená veľký rozdiel.
V Telgárte vystupujeme pred dvoma viaduktami, ktoré patria medzi najväčšie atrakcie tohto miesta. Ale je tu ešte jedna, konkrétne kaviareň Depo Café Telgárt. Hneď sme tu zašli a dali si kávu a vynikajúci malinový koláč. Noro medzi tým volá kamoške, ktorá tu vlastí apartmán. Premýšľame, či vôbec ideme na nejaký prechod. Norbert má pri sebe ešte 2 000 dolárov, ktoré plánoval zobrať do Nepálu a asi by nám to na 4 dni zábavy stačilo. Samozrejme, len žartujem. Hory volajú a my musíme ísť! Dnes nás čaká 17 kilometrov, čo by mala byť pohoda.
Je sviatok a my nemáme vodu. Trmácame sa cez koľajnice a lúku späť do dediny avšak jediný obchod je zavretý. Zachránila nás zhovorčivá pani, ktorá nám vodu dočapovala u nej doma. Konečne, po dobrej hodine, vyrážame po červenej – smer Kráľova Hoľa. Cestou stretávame prvého človeka, miestneho róma, ktorý pýta peniaze na chleba. S Norom sa bavíme, že to tu fakt skoro vyzerá jak v tom Nepále.
Ak sme sa báli o vodu, tak to sme sa určite nemuseli. Veď je jar a topí sa sneh. Prúd vody stekajúci po turistickej cestičke naberá na sile. Inokedy sa brodíme aj po pás v snehu. Vysielač na Kráľovej Holi je mohutný a vysoký a mne sa nechce veriť, že podľa značky to je ešte hodina cesty. Konečne sme hore!
Okrem vysielača sa tu nachádza obrovská stavba a v nej jedna malá otvorená miestnosť, kde sa dá schovať. Sú tu už dva páry. Tí nás obdivujú a len krútia hlavami, že 100 kilometrov s ťažkými batohmi. Najlepší bol chlap, asi štyridsiatnik, ktorý poznamenal, že na takýto výkon mu už ušiel vlak.
Prezliekli sme spotené veci a konečne sa vybrali po hrebeni k Andrejcovej útulni. Nikdy som tu nebol a výhľad na Vysoké Tatry mi vyrazil dych. Celý hrebeň ako na dlani. Naozaj, to naše Slovensko je tak krásna krajina. A tie Tatry to je úplná topka, ktorú musíme ochraňovať. K Andrejcovej útulni sú to ešte dve hodiny. Na hrebeni je sneh vyfúkaný, ale v lese stále aj vyše metra. Noro ide prvý a niekoľkokrát sa prepadne do snehu až po pás. Keďže je asi o 20 kilo ťažší, má to ešte ťažšie ako ja. Tam kde stupí a neprepadne sa je to bezpečné.
Podvečer prichádzame k Andrejcovej útulni. Chatár nám ponúkol pivo a kapustnicu, ktorú si užívame pri výhľade na Vysoké Tatry. Jedla máme dosť a robíme ešte instantné špagety z dekáču. Nepálske zásoby je treba dojesť. Pár ľudí tu je, ale všetci pokračujú ďalej do dedín. Chata sa postupne prerába a tak spíme v podkroví na matracoch a pod vlastnými spacákmi. Cena za prenocovanie je 10 Eur. Ani jeden z nás sa nevyspal. Na chatu došli slečny a tie hulákali do jednej v noci. Špunty nepomohli. Stále som sa budil na vibrujúcu podlahu, ktorá sa rozochvela aj pri minimálnych pohyboch. Dosť ma to hnevá, pretože druhý deň nás čaká 35 kilometrov náročným terénom a 2 tisíc výškových metrov. Ďalšiu noc máme v pláne stráviť pod Ďumbierom na chate Milana Rastislava Štefánika.
Knihu 90 DNÍ JUŽNE o mojej dobrodružnej ceste naprieč Južnou Amerikou objednaj cez priložený link 🙂
