Výstup na Lagginhorn a stretnutie s Ando
Celé Švajčiarsko začalo zakúpením dvojdňového pobytu v štvorhviezdičkovom hoteli v meste Adelboden na západe krajiny. Pôvodne stál 500 eur a ja som ho kúpil za stovku. Hotely potrebovali počas epidémie cash a tak predávali za bagateľ. Alebo je na to iné vysvetlenie? Z Prahy to je poriadne ďaleko, takmer 900 kilometrov, ale to som zistil až po zaplatení. Inak by som sa na to vykašlal. Ísť kvôli dvom dňom 1800 kilometrov je silná káva aj pre mňa. Pobyt som chcel zrušiť, čo sa ale samozrejme nedalo a Evke sa tak ďaleko ísť nechcelo.
Napísal som kamošovi Norovi, ktorý bol samozrejme za. Inú odpoveď som od neho ani nečakal a tak sme začali plánovať turistiku vo švajčiarskych Alpách. Výlet sme natiahli na 5 dní, čo už dávalo zmysel. V supermarkete za Prahou sme auto napakovali proteínovými tyčinkami, čokoládami, klobásou, cestovinami, pivami a vyrazili do jednej z najvyspelejších a aj najdrahších krajín sveta. Preto ten nákup už v Čechách. Noro nezabudol na domácu slivovicu a ja som pre istotu zobral ďalších 6 pív do zálohy.
11 zaujímavých vecí o Švajčiarsku
- Známe švajčiarske nožíky sú vraj preto červené, aby ich bolo lepšie vidieť v snehu.
- Vo Švajčiarsku je vraj viac bánk ako zubárov, v ostatných rokoch však banky prekonali kaviarne Starbucks
- Vo Švajčiarsku sa na rozdiel od Slovenska majú učiteľa veľmi dobre. A to aj relatívne. Vo Švajčiarsku učitelia patria medzi najlepšie platených zamestnancov.
- Švajčiarska zdravotná starostlivosť patrí jednoznačne k tým najlepším na svete. Svedčí o tom aj jeden z hlavných indikátorov.Švajčiarsko má najvyšší počet nemocničných postelí na 1000 obyvateľov na svete – 5,8.
- V prípade vojny môžu byť diaľnice premenené na pristávacie a vzletové dráhy rýchlym odstránením krajníc a nadchodov
- Samotou najčastejšie trpia práve tí najmenší, a preto sa švajčiarska vláda rozhodla kodifikovať zákon hovoriaci o tom, že človek nemôže chovať iba jedno morské prasiatko, ale musí ich mať doma minimálne dve.
- Vo Švajčiarsku je najväčšia spotreba čokolády na hlavu.
- Oficiálny názov Švajčiarska v latinčine je Confoederatio Helvetica, čo je dôvod, prečo skratka Švajčiarska je CH.
- Švajčiarsko je známe najnižšou kriminalitou v celej Európe. Takmer polovica obyvateľov vlastní zbraň. Napriek tejto skutočnosti, tam bolo iba 0,5 vraždy na 100 000 v porovnaní s 5 na 100 000 obyvateľov v USA.
- Za posledných 190 rokov bolo Švajčiarsko neutrálnou krajinou počas každej vojny
- Polovica luxusných hodiniek vyrobených vo svete pochádza práve zo Švajčiarska. Značky ako Tissot, Tag Heuer, Rolex, Patek Philippe a Longines sú všetky švajčiarske.
Podvečer prichádzame do mesta Altstätten, kde žije kamoška Andrejka. S ňou som sa zoznámil na kamošovej svadbe len pred pár týždňami. Zistili sme, že naše rovnaké priezviská nie sú náhoda a máme spoločných predkov z Liptova. Andrejka nás privítala vegánskou večerou a švajčiarskym pivom. Ja som jej mal priniesť aspoň DRU tyčinky, no ich nákup som nechal na poslednú chvíľu a nikde v Prahe som ich nezohnal. Noro aj Andrejka hovoria plynule maďarsky, takže som sa niekedy cítil ako tretie koleso na bicykli. Bolo to však veľmi príjemné stretnutie.
Ďalší deň vstávame o piatej, čaká nás cesta naprieč Švajčiarskom do mesta Saas-Fee v kantóne Valais. Nádherné vysokohorské stredisko obklopené zasneženými štvortisícovkami a ľadovcami. Počasie je ideálne, cesty perfektné a často lemované železnicami, príroda okolo nás nádherná.
Vo Švajčiarsku ľadovce zakrývajú bielou fóliou
Zastavujeme v sedle Furka, alebo Furka Pass vo výške 2 500 metrov. Za poplatok 10 frankov prichádzame k ľadovcu Rhône. Ten je zdrojom rovnomennej rieky a hlavným prispievateľom vody v ženevskom jazere. Ľadovec sa každoročne zmenšuje a preto je jeho časť zakrytá bielou fóliou, ktorá má roztápanie spomaľovať. V ľadovci sú vysekané tunely, ktorými sa môžete prejsť. Skutočne veľmi fotogenické miesta. Na Furka Pass raňajkujeme klobásu s chlebom a čokoládu.
Cesta, kde sa premával Sean Connery
Počas stúpania na Furka Pass môžes zastaviť na mieste, kde sa natáčala bondovka so Sean Connery. Je tam pamätná tabuľa a stlačením tlačidla sa rozohrá pieseň z filmu Goldfinger z roku 1964. Proste Švajčiarsko vie vytrieskať aj z takejto maličkosti nejakú zaujímavosť. Tu som stratil okuliare, resp. ich stratil Noro, ale asi to bola viac moja chyba než jeho.
V Saas Fee sme o druhej. O tomto čase sme mali byť hore na chate Weissmieshütte, aspoň tak som to sľúbil Ando Caminando. Ak si čítal moju knihu 90 DNÍ JUŽNE, tak určite Ando poznáš. Švajčiarska kamoška, s ktorou som precestoval celú Bolíviu a vyliezol na šesťtisícovku. To len na okraj. Chcem tým povedať, že ak knihu ešte nemáš tak ju určite kúp, hehe 🙂
Vonku je fakt teplo, s čím som úplne nepočítal a nezobral žiadne krátke nohavice. Potím sa v dlhých gatiach s membránou. Na chatu sú to dve hodiny, ktoré sme natiahli kvôli foteniu a natáčaniu s dronom. Aj preto s Norom rád cestujem, tiež je blázon do fotenia a natáčania a kľudne s tým zabijeme aj hodinu. Len nech tie fotky stoja za to. Mohli sme zobrať aj lanovku, ale obaja sme mali pred tripom väčšie výdaje a vlastne aj keby nám peniaze padali z vreckách tak ideme po svojich.
Stretnutie s Ando po 3 rokoch
Sme konečne na chate v krásnom prostredí pod horou Lagginhorn a ľadovcom Weissmiess. Pijeme zaslúžené teplé pivo a čakám, kým sa objaví Ando. Tá holka sa vôbec nezmenila a navyše má na seba tú istú mikinu čo nosila celý čas v Bolívii. Pol roka strávila v Nepále a domov prišla zarobiť peniaze pred ďalšou cestou. Je skvelé ju znova vidieť a objať. Na Bolíviu máme obaja krásne spomienky. Lenže Ando musí pracovať a my by sme sa mali dobre vyspať. Poslednú noc sme spali len pár hodín a zajtra nás čaká výstup na Lagginhorn vo výške 4010 metrov. Inak chata Weissmiess stojí na noc 80 frankov vrátane polpenzie. Nečakajte žiadny apartmán, ale klasickú nocľaháreň. Po večeri padne ešte nejaké pivo, poldeci a krátky pokec s Ando.
Výstup na štvortisícovku
Raňajkujeme už o piatej a ešte za šera vyrážame na túru. Kamoška od Ando mi pre istotu požičala mačky. Celý čas sa dívam na ten ľadovec Weissmiess a premýšľam, prečo sme nešli radšej tam. Lagginhorn je fajn, ale je to len hora plná skál a ľadovec je určite zaujímavejší a nebezpečnejší. No nič, musíme sa tam ešte vrátiť. Mačky nakoniec použijeme pri zostupe. Vrchol Lagginhornu sme bez problémov zvládli aj keď v tejto výške už pociťujeme problémy s dýchaním.
Ando nás čaká dole pri chate s kamoškou z Rumunska, ktorá pracuje na inej chate. Priniesol som jej knihu, ktorá je síce v slovenčine, ale musel som, pretože bola významnou súčasťou mojej cesty. A ešte som doniesol fľašu slivovice, ktorú Ando hneď otvorila a oplatila fľaškou Genepi, čo je zas bylinný likér populárny v alpských oblastiach.
Alkohol padol vhod a utlmil bolesť členka, ktorý som tesne pred príchodom na chatu podvrtol. Celkom opití sa lúčime s Ando a utekáme dole k autu. Perfektný deň za nami a predsa sa muselo niečo doje…bať. Norovi sa podarila neskutočná vec. Počas zostupu s telefónom vo vrecku bez zásahu rúk dostal telefón do továrneho nastavenia a všetky fotky nadobro vymazal. No a on mal 95% fotiek, pretože jeho foťák je lepší než ten môj.
Sklamanie, smútok, hnev napriek tomu, že išlo len o „blbé“ fotky. No naozaj nás to poriadne dostalo, ale Noro tvrdil, že tie fotky zachráni. No uvidíme…
