Alghero, malá Barcelona

Bola streda večer a ja som šiel po rokoch do fitka. Keď som sa vrátil, Evka mi oznamuje, že kúpila letenky na Sardíniu s odletom pozajtra a ja mám v emaily odkaz na ubytovanie v meste Alghero na západe tohto ostrova. Super, na Sardíniu som vždy chcel ísť. Vlastne som tam už bol s rodičmi pred dvadsiatimi rokmi. Pamätám si, že sme bývali vo vojenskom stane, bola taká zima, že sme sa len raz kúpali v mori a často sme mali v kempe špagety. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát.

Barcelonetta – malá Barcelona

Budík zvoní o jednej ráno. „Ideme?“, pýtame sa po hodine spánku jeden druhého. Pobalené máme, ale vlak z Martina do Bratislavy samozrejme mešká. Najskôr 10 minút, potom 20, nakoniec 30. Možno by bolo lepšie ísť autom, takýmto tempom meškania ani to lietadlo nestihneme. Riskli sme to, keď pani na stanici prisľúbila, že vlak meškanie stiahne. Mala pravdu, do Bratislavy sme prišli včas.

O dve hodiny sme na ostrove medzi Talianskom a Španielskom v Tyrhénskom mori. Celkom chladno, ale je koniec októbra, takže nejaké trópy nemôžeme čakať. Autobus z letiska do mesta ide vždy o „celej“ a stojí 1,30 Eur. Lístok nezabudni kúpiť v automate v príletovej hale. O niekoľko desiatok minút sa už prechádzame starovekým centrom tohto neveľkého mesta zvaného aj Barcelonetta – malá Barcelona. Prečo? V 14. storočí Aragónci dobyli Barcelonu a mnoho Kataláncov sa presídlilo práve tu. Aj preto je v meste katalánčina jedným z oficiálnych jazykov.

Alghero je jedno z mála miest na Sardínii, ktoré si zachovalo takmer neporušené hradby a veže obklopujúce mesto. Toto mesto dal postaviť rod Doria v rokoch 1102 až 1112 a prvé opevnenia sa začali stavať iba o niekoľko desiatok rokov neskôr. Zaujímavosťou je, že hradby, ktoré bránia mesto, sú venované slávnym moreplavcom ako Krištof Kolumbus či Fernando Magalhães. Navštíviť môžete pevnosti, mestské veže alebo prímestské veže. Názov Alghero pochádza zo stredovekého latinského Aleguerium, čo je označenie pre morské riasy.

Gelateria na každom rohu

Náš apartmán priamo v centre mesta sa nachádza ani nie 5 minút od zastávky autobusu. Sme prekvapení na množstvo turistov, ktorí tu mimo sezónnu zavítali. Samozrejme lacné letenky sú magnet pre Slovákov a Čechov, ktorých je tu snáď viac ako domácich.

Navigácia nás doviedla priamo pred malý byt milej pani Francesci, ktorá nás už čaká a následne dobrú polhodinu oboznamuje so všetkým podstatným. Kam sa ísť najesť, kedy ako na akej pláži fúka, o koľkej treba vyniesť smeti pred dvere. Jej starostlivosť je úžasná, ale mne už padajú oči po prebdenej noci vo vlaku. Taliani vedia čo sa patrí a v chladničke nám nechala pivo na uvítanie.

S Evkou vyrážame do mesta nájsť nejaké jedlo. Zaujala nás maličká pizzeria v úzkej uličke lemovaná historickými budovami. Všetky stoly sa kývu na kamennej dlažbe. Čašníčka ich s úsmevom trošku zatrasie a hneď je to lepšie. Zlú pizzu si v Taliansku nedáte, takže túto tému netreba ani spomínať.

O tretej sme zaspali ako zabití. Trošku sa na seba hnevám, veď som neprišiel do Talianska spať. Ale starnem a telo si vypýta keď mu treba a tiež nejde o žiadnu aktívnu dovolenku. Prvý deň sme zakončili trojitou zmrzlinou, ktorá je tu skutočne vynikajúca a vlastne každý ďalší večer končí rovnako. Jeden kopček za 2,50 Eur, dva kopčeky za 3 a tri kopčeky za 3,50. Študoval som predsa ekonomiku a je jasné, do akej varianty som šiel. Gelateria je všade, ale tá najlepšia je na ulici Via Gilbert Ferret.

Cattedrale di Santa Maria Immacolata di Alghero

Večer sme zakončili prechádzkou a pohárom vína priamo v srdci historického mesta v malom podniku s názvom SardOa hneď vedľa Cattedrale di Santa Maria Immacolata di Alghero. Stavba katedrály začala už v 16. storočí a dokončená bola o 200 rokov neskôr. V katedrále je osemboká zvonica, ktorá je dominantou celého mesta. Samotnú katedrálu tvorí päť hviezdicovo usporiadaných kaplniek a v ich interiéru nájdete krásny mramorový barokový oltár. Tato katedrála je typická pre goticko-katalánsky sloh, ktorý bol rozšírený v Taliansku prevažne v časoch španielskej vlády.