Naprieč nehostinnou púšťou Atacama
Trojdňová cesta po náhornej plošine Altiplano sa končí na hraniciach s Čile. Trasieme sa zimou, v rukách zvierame pasy, užívame si posledné výhľady na takmer 6 000 metrov vysokú sopku Licancabur večne pokrytú snehom. Naše bolívijské dobrodružstvo je po troch týždňoch u konca a Patagónia je zas o niečo bližšie. Posledné lúčenie s našimi novými kamarátmi posledných dní, ktorí sa vracajú spať do mesta Uyuni.
Sucre – biele, hlavné mesto Bolívie
Do hlavného mesta Bolívie prichádzame veľmi skoro ráno. Všetci „locals“ sa rozpŕchnu do svojich domovov, len my, „gringos“ ostávame naďalej v autobuse. Pán šofér bol taký milý, že nás do svitania nechal dospať. Nočný autobus má výhodu len vtedy, keď cesta trvá aspoň 8 hodín. Z Chochabamba do Sucre to však bolo len päť. Volám s priateľkou, vonku je nad ránom poriadna zima. Celá Bolívia leží vo vysokých nadmorských výškach a hlavne rána sú tu poriadne studené.
Za obrazcami na planine Nazca
Opúšťam Lima, smer Nazca
O ľuďoch v mojom veku sa hovorí ako o generácií „Y“. Jednou z charakteristík je možnosť robiť všetko a zároveň nič. V takomto rozpoložení som mohol byť aj ja na autobusovej stanici v Lime, keď som kupoval lístok do mestečka Nazca, známemu vďaka rozsiahlym líniám na rovnomennej planine. Čítaj ďalej
Vitaj v Peru, Marčelo! Trip začína
Späť v Lime
„Ahoj Romy, to som ja Marcel. Som na letisku v Lime a o hodinu som u teba.“ Nechápete? To je couchsurfing. Stále nechápete? Dobre. Jedná sa o sociálnu sieť, cez ktorú sa spojíte s ľuďmi z celého sveta a ktorí sú ochotní Vás ubytovať napriek tomu, že Vás nikdy nevideli. Nie je to super? Spoznáte miestnych, ich príbytky, obyčajné každodenné životy, kultúru, vezmú Vás na miestnu diskotéku, zoznámia s priateľmi a možno uvaria jednu z miestnych špecialít. Všetko funguje na vzájomnej dôvere a na presvedčení, že cestovatelia sú vo všeobecnosti fajn komunita. Zorientovať sa medzi tisíckami užívateľov tejto siete nie je jednoduché a tak sa mnohí riadia podľa referencií jednotlivých užívateľov. Čím viac pozitívnych, tým lepšie.
Deň “D” je dnes
Silvestrovská opica a odlet do (ne)známa
Rok sa s rokom stretol a do môjho odletu ostávali už len hodiny. Vlastne som si to naplánoval skvele, pretože som sa počas Silvestra mohol rozlúčiť s takmer všetkými kamarátmi. Boli to fakt skvelé tri dni na chate v prírode, kde mi každý tak trošku závidel moju cestu, ale zároveň mi ju aj doprial. Do práce som sa nemusel vrátiť celých 90 dní a pred sebou som mal životnú cestu dlhú 8 000 kilometrov z peruánskej Limy až na juh kontinentu. Na Nový Rok som sa ešte vrátil do Prahy rozlúčiť sa s priateľkou, ktorá na Silvestra musela pracovať. Už vo vlaku som začal mať zo všetkého zvláštny pocit, ktorý sa postupne prehlboval a vyvrcholil na amsterdamskom letisku. Zrazu som sa začal obávať, či to čo robím je správna vec. Sebecky odídem od ženy, ktorá kvôli mne prišla do mesta, kde nikoho nepoznala, len preto aby bola so mnou. No a ja sa po pár mesiacoch spoločného bývania vyberiem bez nej do tramtárie.