Roháče, cez Smutné sedlo do Račkovej
O štvrtej ráno ignorujem budík s nádejou, že Noro ho vypne a spíme ďalej. To sa nestalo, keďže už je pol hodinu hore. Už dlho sa mi tak nechcelo z postele, teda zo spacáku. Vonku je tma, zima, hmla a pred nami 20 kilometrov po hrebeni. Raz, dva, tri, rozopínam spacák a za svetla telefónu obliekam pripravené oblečenie prevesené cez dlhú šnúru tiahnucu sa naprieč celou povalou chaty.
Všetci ešte spia, takže opatrne balím veci a po strmých drevených schodoch schádzam dole. Tak som si dával pozor, že som nakoniec zobudil úplne všetkých. Z rozopnutého batoha vypadla sklenená zaváraninová fľaša, ktorej obsah (slivovicu) sme už vypili. S rachotom poskakuje po schodoch až dopadne do rohu chodby v neporušenom stave.
O pol piatej sme na ceste do Smutného sedla. Padajúca hmla je nepríjemná a kráčať takto skoro do kopca je fakt za trest.
Čítaj ďalej
Roháče, z Jalovca na Žiarsku chatu
Ako dieťa som hory a turistiku moc v obľube nemal. Rodičia nás každý víkend brali niekam do prírody, čo som niekedy zvládal lepšie, inokedy horšie. Pamätám si len, že som sa stále pýtal, kedy už budeme na kopci a ideálne kedy budeme v pohodlí domova. Rokmi sa situácia menila a teraz som na tom tak, že po 5 dňovej turistike vo Švajčiarsku hneď plánujem ďalší výlet do hôr.
Čítaj ďalej
Matterhorn, ktorý sme nevideli
Cesta z parkoviska v Saas Fee pokračuje do mesta Zermatt pod veľkolepou horou Matterhorn. Počúvame hudbu a snažíme sa zľahčovať situáciu ohľadom vymazaných fotiek. Teraz, keď píšem blog tak je to sranda, ale v tej chvíli sme boli fakt rozladení. Ešte sme ani netušili, že Zermatt bude pre nás zakliata dedina. Už 15 kilometrov pred príjazdom sledujeme značky zákaz vjazdu. To nám nejde do hlavy a pokračujeme ďalej. Značiek je stále viac a skutočne v meste nevidíme žiadne auto, len to naše. “Norbert, asi by sme tu nemali byť.” Zaparkujeme v nejakom depe a pešo ideme do toho najlacnejšieho hotela, ktorý sme v meste našli. Noc pre dvoch za 100 eur. Staručká pani nevie dobre po anglicky. Matterhorn je dobre viditeľný aj z mesta, ale kvôli oblačnosť ho nevidíme.
Čítaj ďalej
Výstup na Lagginhorn a stretnutie s Ando
Celé Švajčiarsko začalo zakúpením dvojdňového pobytu v štvorhviezdičkovom hoteli v meste Adelboden na západe krajiny. Pôvodne stál 500 eur a ja som ho kúpil za stovku. Hotely potrebovali počas epidémie cash a tak predávali za bagateľ. Alebo je na to iné vysvetlenie? Z Prahy to je poriadne ďaleko, takmer 900 kilometrov, ale to som zistil až po zaplatení. Inak by som sa na to vykašlal. Ísť kvôli dvom dňom 1800 kilometrov je silná káva aj pre mňa. Pobyt som chcel zrušiť, čo sa ale samozrejme nedalo a Evke sa tak ďaleko ísť nechcelo.
Čítaj ďalej
Kazateľnica zvaná Preikestolen
Posledné mesiace som sa venoval viac knihe a na blogovanie ostávalo menej času. Pritom materiálu je dosť a postupne spíšem aj Švajčiarsko, Sardíniu a prechod hrebeňa Nízkych Tatier. Ešte stále som dlžný posledný blog z letného Nórska, kedy sme navštívili aj slávny Preikestolen.
Pláž Borestranden neďaleko mesta Stavanger je skutočne nádherná. Aj keď je leto, kúpanie v oceáne je len pre skutočných otužilcov. Voda má teplotu 15°C. Evka vošla po kolená, ale mňa tá priezračná voda donútila k plávaniu. Určite poznáš ten pocit, keď sa dívaš na pokojnú, priezračnú hladinu mora a jediné po čom túžiš je skočiť tam rovnými nohami.
Hneď pri pláži je kemp. Cena za osobu vo vlastnom stane je 10 Eur. Tiež si za 65 Eur na osobu môžete prenajať chatku. My sme sa rozhodli stanovať na neďalekej pláži v malom lesíku, kde nás hneď upozornila staršia pani, aby sme nerobili v noci bordel a nenechávali po sebe odpadky. Nóri sú na to hákliví.
Čítaj ďalej