• Domov
  • Blog
    • Rozhovory
    • Inšpirácie
    • Pracuj/Cestuj
  • Spolupráca
    • PR články
    • Recenzie
    • Poradenstvo
  • Patagónia 2025
  • KNIHY
    • 11 CIEST DO NEZNÁMA
    • 90 DNÍ JUŽNE
    • OBE KNIHY ZA LEPŠIU CENU
    • E-kniha 11 CIEST DO NEZNÁMA
0
Your cart is empty. Go to Shop.
IMG_0948 (1)
9 august 2021

Gaustatoppen, hora z ktorej vidíš šestinu Nórska

Marcel 0

Že pôjdem po tretíkrát za posledné dva roky do Nórska ma nepadlo ani v tom najkrajšom sne. Veľmi sme chceli Madeiru, či Azory, ale všetky letenky za normálne ceny sú s prestupom v UK a tak by nám v Portugalsku hrozila 5 dňová karanténa. Jedným okom kukám aj Mexiko, Kostariku, ale ísť tam na týždeň je nezmysel.

Čítaj ďalej
20210509_071553
25 jún 2021

Z Andrejcovej na Štefáničku

Marcel 0

Na Andrejcovej útulni zaspávame až o jednej v noci. Po pár pästiach do drevenej podlahy sa ukričané dievčatá spamätali a konečne stíchli. Možno sa však len ožrali a zaspali, alebo si ich chatár odviedol do svojej kutice. Tíško závidíme, hehe. Každopádne, konečne je ticho. Budíček nastavený na piatu ráno neúprosne zvoní na sekundu presne. Ešte by som potreboval dve – tri hodiny na dospatie, ale Noro je v tomto striktný a čaká nás ťažkých 36 kilometrov až na chatu M. R. Štefánika po Ďumbierom.

Čítaj ďalej
20210508_174924
19 máj 2021

Hrebeň Nízkych Tatier, Kráľova Hoľa – Andrejcova

Marcel 0

Smútok nad znemožneným odletom do Nepálu bol skutočne veľký. Mali sme zbalené a vedeli sme, že musíme niekam vypadnúť inak nás trafí šľak – doslova. Nora som tlačil do hneď prvého víkendu, no nakoniec sme Nízke Tatry a prechod hrebeňa o týždeň odložili. Urobili sme dobre, počasie bolo oveľa lepšie než prvý víkend. Ten prvý pršalo nonstop a ten druhý sme mali celý čas azúro. Ale nebudem predbiehať.

Hrebeňovka Nízkych Tatier má takmer 100 kilometrov, 5500 výškových metrov a na jej prechod treba 5 dní. My sme sa rozhodli spojiť druhý a tretín deň do jedného. Spí sa v útulniach, ktoré sú rozmiestnené tak, aby ste denne nachodili 6 – 8 hodín. Ide sa celý čas po červenej značke z Telgártu až na Donovaly.

Večer v Martine padlo pár slivovíc a pív, naozaj len pár, teda dve slivky a dve pivá a k tomu asi 20 obložených chlebíčkov. Druhý deň ráno vyrážame do Banskej Bystrice autom a odtiaľ berieme vlak smer Telgárt. Vlak skutočne historický, ale vkusne vymaľovaný a zrekonštruovaný. Cesta trvá dve hodiny a už z vlaku vieme, že toho snehu tam je ďaleko, ale že fakt ďaleko viac ako som očakával. Nikdy neporovnávaj Malú Fatru a Nízke Tatry. Každých 100 výškových metrov znamená veľký rozdiel.

V Telgárte vystupujeme pred dvoma viaduktami, ktoré patria medzi najväčšie atrakcie tohto miesta. Ale je tu ešte jedna, konkrétne kaviareň Depo Café Telgárt. Hneď sme tu zašli a dali si kávu a vynikajúci malinový koláč. Noro medzi tým volá kamoške, ktorá tu vlastí apartmán. Premýšľame, či vôbec ideme na nejaký prechod. Norbert má pri sebe ešte 2 000 dolárov, ktoré plánoval zobrať do Nepálu a asi by nám to na 4 dni zábavy stačilo. Samozrejme, len žartujem. Hory volajú a my musíme ísť! Dnes nás čaká 17 kilometrov, čo by mala byť pohoda.

Kaviareň Depo Café určite navštívte
Jeden z dvoch viaduktov v Telgárte

Je sviatok a my nemáme vodu. Trmácame sa cez koľajnice a lúku späť do dediny avšak jediný obchod je zavretý. Zachránila nás zhovorčivá pani, ktorá nám vodu dočapovala u nej doma. Konečne, po dobrej hodine, vyrážame po červenej – smer Kráľova Hoľa. Cestou stretávame prvého človeka, miestneho róma, ktorý pýta peniaze na chleba. S Norom sa bavíme, že to tu fakt skoro vyzerá jak v tom Nepále.

Ak sme sa báli o vodu, tak to sme sa určite nemuseli. Veď je jar a topí sa sneh. Prúd vody stekajúci po turistickej cestičke naberá na sile. Inokedy sa brodíme aj po pás v snehu. Vysielač na Kráľovej Holi je mohutný a vysoký a mne sa nechce veriť, že podľa značky to je ešte hodina cesty. Konečne sme hore!

Najskôr sa treba dostať na hrebeň. Už je máj, ale snehu po pás.

Okrem vysielača sa tu nachádza obrovská stavba a v nej jedna malá otvorená miestnosť, kde sa dá schovať. Sú tu už dva páry. Tí nás obdivujú a len krútia hlavami, že 100 kilometrov s ťažkými batohmi. Najlepší bol chlap, asi štyridsiatnik, ktorý poznamenal, že na takýto výkon mu už ušiel vlak.

Vysielač na Kráľovej Holi vidíte už z poriadnej diaľky. Vlastne sme ho videli celé 4 dni.

Prezliekli sme spotené veci a konečne sa vybrali po hrebeni k Andrejcovej útulni. Nikdy som tu nebol a výhľad na Vysoké Tatry mi vyrazil dych. Celý hrebeň ako na dlani. Naozaj, to naše Slovensko je tak krásna krajina. A tie Tatry to je úplná topka, ktorú musíme ochraňovať. K Andrejcovej útulni sú to ešte dve hodiny. Na hrebeni je sneh vyfúkaný, ale v lese stále aj vyše metra. Noro ide prvý a niekoľkokrát sa prepadne do snehu až po pás. Keďže je asi o 20 kilo ťažší, má to ešte ťažšie ako ja. Tam kde stupí a neprepadne sa je to bezpečné.

Pohľad na hrebeň z Kráľovej Holi. Ďaleko v pozadí zasnežený Ďumbier – Nízke Tatry
Noro robí stojku na snežnom previse.
Tento výhľad stojí za to. Vysoké Tatry ako na dlani.

Podvečer prichádzame k Andrejcovej útulni. Chatár nám ponúkol pivo a kapustnicu, ktorú si užívame pri výhľade na Vysoké Tatry. Jedla máme dosť a robíme ešte instantné špagety z dekáču. Nepálske zásoby je treba dojesť. Pár ľudí tu je, ale všetci pokračujú ďalej do dedín. Chata sa postupne prerába a tak spíme v podkroví na matracoch a pod vlastnými spacákmi. Cena za prenocovanie je 10 Eur. Ani jeden z nás sa nevyspal. Na chatu došli slečny a tie hulákali do jednej v noci. Špunty nepomohli. Stále som sa budil na vibrujúcu podlahu, ktorá sa rozochvela aj pri minimálnych pohyboch. Dosť ma to hnevá, pretože druhý deň nás čaká 35 kilometrov náročným terénom a 2 tisíc výškových metrov. Ďalšiu noc máme v pláne stráviť pod Ďumbierom na chate Milana Rastislava Štefánika.

Andrejcova útuľna, kde strávíme prvú noc.

Knihu 90 DNÍ JUŽNE o mojej dobrodružnej ceste naprieč Južnou Amerikou objednaj cez priložený link 🙂

  

IMG_5818
22 november 2020

Výstup na Piz Boe a Col Rodella

Marcel 0

Stanovanie v meste má svoje výhody. Nemusíte sa obávať nijakej zvery, v prípade búrok je mesto relatívne bezpečné. No môže vás prekvapiť policajt, napariť pokutu a poslať preč. Preto sa snažím zbaliť všetko čo najskôr. Dolomity a ďalší nový deň pred nami.

O siedmej sa netrpezlivo prehadzujem v spacáku. Evka so špuntami v ušiach a prekrytými očami hlboko spí. Nenápadne do nej drgám a vydávam rôzne zvuky. Pomôže len silné zatrasenie za rameno.

„Nebuď ma zlatko, veď nikomu tu nevadíme“.

Čítaj ďalej
profilovka
19 október 2020

Dolomity – ferrata na Nuvolau a Averau

Marcel 0

Cortina de Ampezzo je veľmi známe lyžiarske stredisko vklinené medzi vysoké hory. Možnosti na jeho rozrastanie sú minimálne a tak toto slávne mestečko pôsobí veľmi príjemne. Samozrejme, problém s parkovaním, všade kaviarne, reštaurácie, obchody s turistickým, cyklistickým vybavením a jeden malý supermarket, kde nakupujeme potraviny. Aj napriek súčasnej pandémii sú Dolomity rušné miesto.

Čítaj ďalej
«< 2 3 4 5 6 »

Kategórie

  • Afrika
  • Ázia
  • Balkán
  • Európa
  • Inšpirácie
  • Latinská Amerika
  • Nezaradené
  • Nový Zéland
  • PR
  • pracuj/cestuj
  • Recenzie
  • Rozhovory
  • Severná Amerika

Značky

90dayssouth 90dayssouth Balkán barma Bolívia Chorvátsko Dolomity Dominikánska Republika Gruzínsko Guatemala Hawaii inspiracia Internship Inšpirácie Island Kanada Kazbek Kolumbia kostarika Kuba Kyrgistan Lofoty Macedónsko Maroko Mexiko Nikaragua Nórsko Okinawa patagonia Peru PR Rakúsko recenzie rozhovory Slovensko Stopovanie Thajsko USA Ušguli Vietnam Vysoké Tatry Work and Travel Zanzibar Čierna Hora Čile.

Hľadaj blog

[instagram-feed]

  • Rozhovory
  • Pracuj/Cestuj
  • Inšpirácie
  • blog
  • Domov
Created by Marcel Fronko