Monte Paterno ferratou a Tre Cime
Navzdory strachu našich rodín sa rozhodujeme pre letnú „dovolenku“ v talianskych Dolomitoch. Nerád používam slovo dovolenka, skôr výlet, cestovanie, alebo cesta. Vedeli ste, že slovo dovolenka je odvodená od dovoliť si. Tak si teda ideme „dovoliť“ turistiku v horách, spanie v stane a varenie v ešuse a na grile. Prvá zastávka Monte Paterno a Tre Cime.
Auto naložené troma stanmi rôznych veľkostí, karimatky, spacáky, turistické vybavenie, gril atď. atď. Naše malé auto je naložené statočne. Nesmie chýbať chlieb vo vajci a miesto rezňov vegetariánske tortily. Cesta na sever Talianska zaberie minimálne 8 hodín. Jediné zdržanie je malá „zápcha“ na juhu Rakúska a tankovanie. Odporúčam tankovať mimo rakúskych diaľnic, kde sa cena pohybuje okolo 1 Eur proti 1,5 Eur na diaľnici.
Čítaj ďalej
Výstup na ľadovec Schwarzenstein a zosuvy pôdy
Prebúdzam sa na šikmom „lágri“. Noro aj s jeho ozrutným členkom spí vedľa a Aleš niekde na chodbe. Tam spí aj Maďarka, ktorá dôkladne balí veci do batoha. Teším sa na raňajky, zas sa idem dojesť ako správny Slovák. Vianočka, saláma, šunka, čaj a hlavne poriadna káva. Z našej partie som najmenší no zjem dvakrát toľko čo oni. „Som ako ťava, ukladám do zásob“. Dnes nás čaká druhá najvyššia hora celej oblasti – Schwarzenstein.
Obloha je krásne modrá, no poobede má prísť búrka, preto chceme vyraziť čo najskôr. Dnes sa idú bežecké preteky cez peklo Mörchenscharte (3 km dlhý výstup s 1000 metrovým prevýšením). Včera sme to s vypätím síl prešli a niekto to behá? Krútime hlavami nad možnosťami trénovaného ľudského tela. Prihovára sa nám známy športovec Markus Kröll, ktorý čaká na svojich zverencov. Jeho niekoľko rokov starý rekord ostane aj dnes neprekonaný.
Smrť na Berliner Höhenweg zvaná Mörchenscharte
Čítaj ďalej
Smrť na Berliner Höhenweg zvaná Mörchenscharte
Budíček o šiestej. Noro preväzuje opuchnutý členok, kým ja a Aleš pomaly rozlepujeme oči z hlbokého spánku. V izbe je s nami chalan ktorý celý včerajší večer rozprával monológ mladej Nemke o výstupe na Kilimandžáro. Podľa jeho angličtiny jasne vieme, že je z Česka. „Where are you from guys?”, pýta sa. Zo Slovenska. „Ja som z Česka“, odpovedá. „Hej, je to počuť“, odpovedá Noro. Hneď z rána som sa pred náročným dňom dobre zasmial.
Prvý deň Berliner Höhenweg si prečítaj tu
Čítaj ďalej
Berliner Höhenweg s vytknutým členkom
V stredu po práci utekám na železničnú stanicu v Prahe, smer Beroun. Tu ma čaká Noro. Spoznali sme sa cez spolujazdu, aby sme sa po rokoch opäť skontaktovali a odleteli spolu s Honzom a Peťom na zimné Lofoty. V živote je skvelé stretnúť ľudí, ktorí ti sadnú od začiatku a vždy si máte čo povedať.
Našim cieľom je dedinka Mayerhofer ležiaca neďaleko talianskych hraníc v oblasti Zillertal. Úprimne netuším do čoho idem, nič som neplánoval. Noro ma namotal výstupom na ľadovec a ja som nemohol odmietnuť. Viac info som nemal a ani som sa nezaujímal.
Čítaj ďalej
Výstup na Grosserpriel a Spitzmauer
Rakúske Alpy mám tak blízko, no posledný júlový víkend som ich navštívil úplne prvýkrát. Vždy som miloval diaľky, ale počas korona krízy a možno aj vekom sa začínam obzerať po okolitých štátoch. Alpy sú svetoznáme a potrebujete stovky víkendov na ich prechodenie. Rozkladajú sa na území Slovinska, Talianska, Rakúska, Švajčiarska, Francúzska, Nemecka a Lichtenštajnska.
V piatok večer vyrážam spolujazdou do rakúskeho mesta Linz. Už v Prahe mám zlý pocit, že vlak z Linz do malého mestečka Hinterstoder na úpätí pohoria Totes Gebirge (Mŕtve hory) nestihnem. Toto pohorie sa rozkladá v severnej časti Štajerska a južnom okraji Horného Rakúska. Tvorí ho najväčšia vápencová pláň vo Východných Alpách a najvyšší vrchol Grosser Priel (2515 m) je môj hlavný cieľ.
Čítaj ďalej