Moje posledné dva roky boli ako cez kopirák. Najskôr tri týždne Patagónia a potom rodinná dovolenka na Tenerife. Zatúžil som po novej krajine a Malta bola pre mňa jasná voľba. Už cez Vianoce sme o nej premýšľali a keď Ryanair otvoril novú linku z Bratislavy, tak nebolo o čom.
Čítaj ďalej
Zvyčajne cestujem na vlastnú päsť. Rezervujem hotel, kúpim letenku, vymyslím itinerár, zbalím batoh a vyrazím. Takýmto spôsobom som chcel stráviť týždeň pri mori v hlavnej turistickej sezóne. Bolo mi jedno kde, ale Bulharsko mi z toho vychádzalo najlepšie. Strávil som hodiny vyhľadávaním leteniek a hotelov, no všetky možné aj nemožné kombinácie boli príliš drahé.
Zavítal som teda na stránky cestovnej kancelárie TRAVELCO.SK. Na moje prekvapenie sme rýchlo našli týždenný pobyt na Slnečnom Pobreží v Bulharsku za veľmi férovú cenu. A najlepšie na tom bolo, že som nemusel nič riešiť. Stačilo zaplatiť a o všetko ostatné sa postarala cestovná kancelária. Od toho momentu som k cestovkám oveľa zhovievavejší. Vedia si prenajať hotelové izby mesiace dopredu za oveľa lepšie ceny ako jednotlivci a tiež chartrový let, ktorý na osobu vyjde menej ako individuálna letenka. Proste to vedia spraviť lacnejšie ako ja.
S manželkou sme tak jedno júlové popoludnie pristáli na letisku v Burgase, kde sa nás ujala delegátka, a my sme sa počas nasledujúceho týždňa nemuseli o nič starať. Jedinou dilemou bolo, aký drink si dám a čo budem v ten deň jesť. Proste absolútna pohoda s all-inclusive programom.
Od tejto destinácie som veľa neočakával, no Bulharsko veľmi príjemne prekvapilo. Čisté pláže, teplé more, priaznivé ceny, dobré jedlo a na hoteli veľa Slovákov s deťmi, takže ani naša malá dcéra sa nenudila. Nehovoriac o animátoroch, ktorí nám rodičom dopriali čas pre seba. Náš hotel Nessebar Beach sa nachádzal hneď vedľa piesočnatej pláže, kde sme trávili prevažnú časť dňa. Každé ráno som si však stihol zaplávať v hotelovom bazéne a následne vychutnať chutné a skutočne bohaté raňajky.
Pár kilometrov od hotela sa nachádza historické mesto Nessebar. Je zapísané v UNESCO a rozhodne stojí za návštevu. Jeho úzke kamenné uličky s množstvom reštaurácií, barov a historických pamiatok vám učarujú. Navyše sa nebudete cítiť hlúpo, ak ste celý zvyšok dovolenky preležali pri bazéne s drinkom v ruke 🙂 Cestovná kancelária tiež ponúka široký výber fakultatívnych výletov. Stačí si len vybrať.
Bulharsko je skvelou voľbou aj pre tých, ktorí nie sú zdatní v angličtine. S troškou improvizácie sa dohovoríte aj po slovensky. Slnečné Pobrežie odporúčam všetkým, ktorí túžia po letnej dovolenke pri mori s veľmi dobrými službami za rozumné peniaze.
Grónsko nikdy nepatrilo medzi moje „must visit“ destinácie, ale cestovateľský život je nevyspytateľný, a tak ma zavialo aj na najväčší ostrov sveta.
Geograficky patrí Severnej Amerike, ale politicky, ekonomicky a historicky Európe. Táto ľadová krajina s rozlohou viac ako 2 milióny km² je riedko osídlená, s populáciou približne 57 000 obyvateľov, z ktorých väčšina žije na západnom pobreží v malých rybárskych osadách či mestečkách ako Nuuk, hlavné mesto, a Ilulissat, známe svojím ľadovcovým fjordom.
Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva so širokou mierou samosprávy, vrátane vlastného parlamentu a právomoci v oblastiach ako zdravotníctvo či vzdelávanie. Dánsko naďalej spravuje obranu, zahraničnú politiku a niektoré ekonomické záležitosti. V rámci tejto autonómie sa Grónsko snaží rozvíjať udržateľný turizmus a získať väčšiu nezávislosť cez príjmy z cestovného ruchu a z prírodných zdrojov.
Čítaj ďalej
V prvom blogu o Tenerife som sa venoval ubytovaniu a letenkám. Druhý článok bude o prílete na ostrov a tom, čo na ostrove navštíviť.
Odlet z Viedne je naplánovaný o 6 ráno, takže z Martina musíme vyraziť hodinu po polnoci. Lucku prebúdzame tesne pred odchodom. My sa síce veľmi tešíme, no aj tak sa nám nechce vstávať a s Evkou chvíľu žartujeme, či sa na to nevykašleme. Moji rodičia už čakajú pred panelákom, takže nemáme na výber. Dieťa prebudíme a o sekundu skáče vysmiate po obývačke, akoby bolo ráno a ono spalo12 hodín. Deti sú neuveriteľné.
Čítaj ďalej
Po veľmi dlhom čase som sa konečne odhodlal k blogu. Tento bude iný, ako všetky predchádzajúce, no rozhodne pre mňa ide o veľké dobrodružstvo. Cestovanie s rodinou! Rozhodli sme sa, že časť depresívnej slovenskej zimy strávime na španielskom ostrove Tenerife.
Lokácia je jasná. Ostrov Tenerife sa nachádza v Atlantickom oceáne na úrovni Segenalu, čo znamená príjemné teploty (medzi 20 a 30 stupňami) , slnečné dni počas celej zimy a zároveň európsky štandard pre zdravotníctvo, služby, potraviny a celkovú infraštruktúru. Populárny Omán, alebo Egypt sme vôbec nebrali do úvahy. Proste Tenerife bola jasná voľba a toto rozhodnutie mi potvrdili viacerí, ktorí sa tu rozhodli ujsť pred zimou.
Najdôležitejším krokom je nájsť vhodné ubytovanie pre trojčlennú rodinu. Ak sa divíš, že zrazu používam slovo rodina, dieťa, kočík a podobne, tak áno, už som otec a manžel. Kto by to bol povedal, že? Hľadať apartmán som sa rozhodol spôsobom, zverejni otázku na Facebook a čakaj čo sa stane. Jednoduché a efektívne riešenie. Delegoval som svoju situáciu na niekoho iného a už o pár minút začali chodiť ponuky. Neviem, či som nenáročný, alebo mám šťastie, no ozvala sa mi Slovenska žijúca na ostrove. Jej prvú ponuku som kvôli cene odmietol. Ak ideme niekam na dva mesiace, tak je nezmysel zobrať prvý luxusný apartmán za tisíce eur.
Na moje prekvapenie poslala druhú ponuku – jednoduchší apartmán za dobrú cenu. Tú som ešte licitoval a nakoniec sme sa dohodli na 1700 eur na 7 týždňov. Vychádza to 35 eur na deň. Musím povedať, že toto sme nebrali ako dovolenku, ale relokáciu, kde budeme viac-menej fungovať ako doma. Takže žiadne každodenné večere v reštaurácii, alebo potreba absolvovať všetky atrakcie, na ktoré nás pri prechádzke lákajú. Jednoducho sme tu na istý čas prišli bývať. Ubytovanie sme mali vybavené za pár hodín.
Náš apartmán sa nachádza v rezidenčnom komplexe v mestečku Costa Adeje na juhu ostrova. Na pláž sme to zvládli aj s kočíkom do 5 minút. Apartmán je síce na úplnom prízemí a teda patrí medzi tie najlacnejšie, ale berieme to optimisticky. Bude tu kľud, v spálni veľmi príjemne aj bez klimatizácie a hlavne tu ani ráno nie je veľa svetla. Naša dcéra je zvyknutá na úplnú tmu vďaka zatemňovacím závesom.
Ide o byt 2kk, teda spálňa a kuchyňa s obývačkou prepojená s terasou bez výhľadu. Kukali sme do steny iného hotela. Nevadí! Pozitívom je vyhrievaný bazén a lokalita v centre diania na hlavne ulici La Espaňa. Všade naokolo obchody, reštaurácie, kaviarne, potraviny atď. Zariadenie apartmánu je naozaj také, na aké sme zvyknutí z domu, aj keď staršie. Chladnička, práčka, umývačka riadu, kanvica, vysávač, mixér a dokonca aj TV, ktorú doma nemáme. Netflix v cene! Za tie peniaze to je skvelá ponuka a hneď som aj zaplatil zálohu 500eur.
Noro sa prebúdza o štvrtej, lebo mu je v jeho letnom spacáku zima. Dnes nás čaká poriadna porcia výškových metrov. V pláne máme skratku, aby sme nemuseli ísť až do Tatranskej Javoriny a odtiaľ k plesu s názvom Morské oko. Či to vyjde v tejto chvíli netušíme.
Čítaj ďalej
Ráno o tretej sa rútim na elektrickej kolobežke k vlakovej stanice vo Vrútkach smer Vysoké Tatry. Noro cestuje z Prahy, takže o zážitok má v nočnom Regiojete postarané. Vlak mešká na slovenské pomere štandardných 90 minút, na obranu treba povedať že toto meškanie nabral v susednom Česku.
O siedmej ráno vystupujeme v Poprade vo veľmi dobrej nálade, ktorú podporili naši spoluobčania tmavšej farby. Ak je Róm slušný, tak aj aj som k nemu slušný a správam sa k úctou. Ale táto partička ma dostala. Vystúpili z vlaku, zapálili cigarety a na upozornenie sprievodkyne, že vlak odchádza len zakričali – „Čoooo, kurime, ta počkajte kym dokurime.“ Ak toto robili na každom peróne, tak sa tomu meškaniu nečudujem. Po minúte hodili cigarety o zem a šup do vlaku. Nasrali ma statočne, banda nevychovaná. Nakoniec sme sa na tom s Norom pobavili.
Čítaj ďalej
Noc pred odletom na ostrov Malorka je poriadne divoká. O ôsmej večer spolujazda s Vladom, ktorý pracuje ako redaktor športového denníka. Deň predtým som s ním počúval športový podcast a teraz ma vezie do Bratislavy. Na hosteli pracuje kamošova kamoška, za čo som veľmi vďačný, lebo mi nedala spoločnú izbu s Bulharmi, ktorí sa tam vynorili špinaví, upotení, ukričaní bez znalosti slovenského či anglického jazyka. Pol hodinu im vysvetľuje rozdiel medzi potvrdením o očkovaní a antigénnym testom. Stojím v úzadí a obdivujem ju, ako to dokáže robiť tak trpezlivo s úsmevom na perách. Že prišli na najnovšom mercedese a dvoma igelitkami piva v plastových fľašiach je taká bulharsko-rumunská klasika. Na hostel som už fakt starý…
Mám tri hodiny spánku pred skorým ranným odjazdom do Viedne. Na novú autobusovú stanicu prichádzam s dostatočným predstihom a po hodine jazdy som konečne na viedenskom letisku. Keď vidím tú neskutočne dlhú kolónu ľudí mávajúcich so svojimi COVID PASS chce sa mi plakať. „To lietadlo nemám šancu stihnúť“. Nenápadne obieham ostatných, na čo nie som hrdý, ale inštinkt ma nenechal v štichu. Za normálnych okolností stojím poslušne v rade.
Po dvojhodinovom lete som konečne v La Palma. Po rannej káve v mekáči vyrážam k tri kilometre vzdialenej požičovni bicyklov. Navigácia ma posiela okolo obrovského parkoviska, ale ja to strihnem krížom a budem dúfať v dieru v plote. Nie diera, ale celý panel v dvojmetrovom plote chýba. Ušetrené dva kilometre hrejú na srdci. Po polhodine som na promenáde pred zamknutými dverami požičovne. Čo na tom, že mali mať už hodinu otvorené. Rafael cez telefón sľubuje, že do 5 minút je tam. Nakoniec to bolo 20, ale čert to ber. Ku karbónovému šípu mi zdarma požičal pedále aj prilbu. Maňana znamená dnes určite nie, možno zajtra. Btw. požičovňa sa volá SUNSHINEBIKES. Za karbónový Giant s Ultegra osadením som zaplatil 25 eur na deň. Spravil som si malý research a toto vyšlo najlepšie. Samozrejme vieš si požičať aj bicykel najvyššej úrovne za cca. 80 eur na deň.
Na tento deň som sa veľmi tešil. Poriadna jazda na preslávených malorských cestách, ktoré na prípravu využívajú aj profesionálni cyklisti. Dokonca som si naplánoval aj trasu a nevydal som sa tak na verím v boha. 155 kilometrov dalo zabrať. Prvých 80 km s vetrom v závese za skupinkou z Česka. Posledných 40 osamote v protivetre ma zničilo totálne a čerešničkou bol výjazd na diaľnicu. Šoféri sú voči cyklistom extrémne ohľaduplní, ale toto prekvapilo aj ich. Za občasného trúbenia som bezpečne došiel k ďalšiemu exitu a dobojoval to až do La Palma. Ak miluješ cestnú cyklistiku tak Malorka v zime je topka. Na webe NACESTY nájdeš desiatky zaujímavých trás.
Bicykel vraciam do požičovne pri západe slnka. Prvý perfektný deň za mnou. Uvidíme, či sa ráno postavím z postele. Za dve eurá pokračujem miestnou MHD do centra. La Palma je na prekvapenie veľké mesto. Žije tu približne polovica celého obyvateľstva ostrova a ten má okolo milión stálych obyvateľov. Každý rok ostrov navštívi ďalších 10 miliónov ľudí, hlavne z Británie, Nemecka a Škandinávie. K tomu pridaj 300 slnečných dní a máš tip top zimnú dovolenkovú destináciu. Časy kedy si Slovák na západe nemohol nič dopriať sú dávno preč. Ceny v reštauráciách podobné a potraviny v supermarketoch určite lacnejšie. Napríklad za tú istú proteínovú tyčinku v LIDL som zaplatil o 30% menej než na Slovensku.
Ľudia sú pohodoví, milí a bezstarostní. Priamo do malého obchodu som sa natrepal aj s bicyklom a bez rúška. Slovák by ma možno s tým bicyklom vyhodil a nadal prečo nemám rúško a čo ho vlastne otravujem. Tu si pán najskôr poťažkal môj bicykel a nechcel veriť, že váži až 8 kíl. Jeho odhad bol tri. Keď som sa ho spýtal na rúško tak mi jedno podal a ďalej krútil hlavou nad tým super ľahkým bicyklom. Proste pohoda a dobrá nálada.
Totálne vyčerpaný pokračujem z centra ku hostelu. Po 7 hodinách na bicykli vymetám jeden podnik za druhým. Pizzu prekladám zmrzlinou, pivom, gumenými cukríkmi a sladkým pečivom. Po príchode na hostel sa dozvedám novinku. Lacné hostely na Malorke sú vyčlenené ľudom do 30 rokov. Každý kto má viac potrebuje špeciálnu HOSTELLING INTERNATINAL MEMBER CARD za 10 eur platnú jeden rok. Logika je v tom, že ak máš 30 a viac tak pravdepodobne zarábaš a mal by si aj viac zaplatiť. Príde mi to fair, hlavne potom, čo mi hneď po príchode Angličan James nalieva gin tonic v pomere 2:1. Táto karta je zároveň celkom slušný icebreaker a námet na smalltalk. Pri automate na špunty ospevuje dve krásne Češky, ktoré takisto prišli na Malorku za cyklistikou. „Oh my GOD, you guys are so fit“, ospevuje slovensko-český životný štýl a nadáva na tlstých Britov nalievajúcich sa pivom. Tak máme radi šport, to je jasné.
Češky Tereza a Lenka sú skutočne fajn baby. Prišli tu na 10 dní a majú v pláne zjazdiť celý ostrov. Po prvom extrémne silnom drinku GIN TONIC v kombinácii s mojim RECOVERY drinkom z lekárne idem radšej do sprchy, kým som toho ešte schopný. Ďalší drink je môj posledný, lebo zajtra príde Noro a Vojta a musím byť v kondícii pred ďalším programom.
Budím sa skoro, akurát na koniec štvrťfinále medzi Slovenskom a USA na OH v Číne. Predĺženie už nesledujem, lebo zisťujem zásadnú vec. Nemám hodinky. Na izbe nie sú, medzi vecami tiež nie a v sprche už vôbec nie. Prehľadal som všetko, no neúspešne. Lenke nechávam moje číslo, ak by sa náhodou našli. Postup do semifinále má pre mňa horkú príchuť. Bez športových hodiniek som polovičný človek.
V MHD smerom do centra som si uvedomil, že som neprehľadal špinavý cyklistický dres, ktorý som aj s nechutne smradľavými ponožkami natlačil a na tri uzle uväznil v igelitovej taške. Samozrejme, tá je na spodku batoha, takže ho v autobuse celý vyhodím a otvorím tu toxickú zbraň. Hodinky sa našli! Wow, som znova šťastný.
Viac info a zaujímavostí sa dočítaš napríklad na tomto webe – https://zaujimavosti.net/cestovanie/mallorca-zaujimavosti-miesta-plaze-ktore-musite-na-ostrove-spoznat/
Bola streda večer a ja som šiel po rokoch do fitka. Keď som sa vrátil, Evka mi oznamuje, že kúpila letenky na Sardíniu s odletom pozajtra a ja mám v emaily odkaz na ubytovanie v meste Alghero na západe tohto ostrova. Super, na Sardíniu som vždy chcel ísť. Vlastne som tam už bol s rodičmi pred dvadsiatimi rokmi. Pamätám si, že sme bývali vo vojenskom stane, bola taká zima, že sme sa len raz kúpali v mori a často sme mali v kempe špagety. Uvidíme, ako to dopadne tentokrát.
Čítaj ďalej
O štvrtej ráno ignorujem budík s nádejou, že Noro ho vypne a spíme ďalej. To sa nestalo, keďže už je pol hodinu hore. Už dlho sa mi tak nechcelo z postele, teda zo spacáku. Vonku je tma, zima, hmla a pred nami 20 kilometrov po hrebeni. Raz, dva, tri, rozopínam spacák a za svetla telefónu obliekam pripravené oblečenie prevesené cez dlhú šnúru tiahnucu sa naprieč celou povalou chaty.
Všetci ešte spia, takže opatrne balím veci a po strmých drevených schodoch schádzam dole. Tak som si dával pozor, že som nakoniec zobudil úplne všetkých. Z rozopnutého batoha vypadla sklenená zaváraninová fľaša, ktorej obsah (slivovicu) sme už vypili. S rachotom poskakuje po schodoch až dopadne do rohu chodby v neporušenom stave.
O pol piatej sme na ceste do Smutného sedla. Padajúca hmla je nepríjemná a kráčať takto skoro do kopca je fakt za trest.
Čítaj ďalej