Island na punk, tak som nazval tento výlet až na ďaleký sever Európy. Pospávam na viedenskom letisku a už teraz viem, aký unavený priletím do Keflaviku, čo je medzinárodné islandské letisko. „Vstávam“ o štvrtej ráno, aby som stihol odbaviť svoj 8,3 kilový batoh. Limit na batožinu som splnil s rezervou 1,7 kg a to tam mám spacák, stan, karimatku, oblečenie, hrniec, varič a iné maličkosti. Klikni na blog o mojom balení na island. Čítaj ďalej
Aké bláznovstvo je odletieť na Island v polke marca, so stanom, karimatkou, ešusom a spacákom. Túto otázku som položil ľudom na Facebook v jednej cestovateľskej skupine a ich odpovede ma vôbec nepotešili, no zároveň ma správne nakopli, že to bude po Patagónii ďalší dobrodružný, samotársky výlet. Ako povedal horolezec a zakladateľ outdoor značky Patagonia, Yvon Chouinard, „True adventure begins when everything goes wrong“. A tak 14.3 odlietam do Reykjaviku a dúfam, že všetko pôjde dobre a niečo pekné z Islandu uvidím. To, že pôjde o každodenné dobrodružstvo je jasné už teraz. Čítaj ďalej
Po 20 rokoch som sa vybral na klasickú, slovenskú dovolenku k moru. Týždeň vykaprený pri mori a bazéne je výzva, podobná tej veľkej trojmesačnej ceste v Južnej Amerike. Neviem, ako vy, ale ja som z toho nič nerobenia uťahaný ako pes. Ledva som vyšiel 20 schodov a zaspal by som aj postojačky v pražskom metre. Aký bol teda náš týždenný pobyt na ostrove Korfu?
Hovorí sa, „správny cestovateľ má najskôr spoznať svoju vlastnú krajinu, potom tie ostatné.“ Týmto pravidlom som sa bohužiaľ nikdy moc neriadil. Veď aj naše krásne Tatry som začal spoznávať len pred pár rokmi. Veľká bieda, keďže pochádzam z Liptova. Na východné Slovensko to mám na skok, ale taktiež som túto krásnu časť krajiny dlho obchádzal. Možno to nebolo pre mňa až tak exotické, alebo to len nechávam na potom, veď mi to nikam neutečie. Tento rok v lete som však prekročil brány Popradu a posunul sa ďalej na východ.
Gerlachovský štít ( 2 654 metrov ) je najvyšší vrchol Tatier a zároveň celého karpatského horského oblúka. V nedeľu 10.9. som mal možnosť zdolať túto majestátnu horu so sprievodcom Paľom Packom z Mountain ProGuiding, kamarátom Andrejom a Mili z blogu Milimundo. Počasie nám moc nevyšlo, ale zážitok to bol obrovský. Cena za výstup je 230 Eur pre tri osoby, plus 30 Eur za spiatočnú cestu z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom.
Ceny za „Guesthouse“ ( ubytovanie u domácich ) sa pohybujú od 35 do 50 lari za izbu, pre dvoch ľudí. Najčastejšie sme platili 40 lari. Oplatilo sa nám rezervovať ubytovanie cez booking.com. Napríklad v Mestii sme bookli izbu za 35 lari cez „booking“ a v Guesthouse nám povedali 50, zjednávať s nimi nešlo. Až keď sme im ukázali rezerváciu, tak sme izbu dostali za 35. V cene máte veľakrát aj pohár vína, alebo poldeci čači ( pálenka z hrozna ). Vo väčšine prípadov Vám bude ponúknutá aj večera, resp. raňajky. Cenu si dohodnite dopredu.
Predposledný deň v Gruzínsku sme odštartovali tradičnými raňajkami. Na stole je presne to isté, čo deň predtým na večeru. Pani Mária navyše pridala syr, ktorý sa tvarom, aj chuťou podobá na kysnuté cesto. O pol ôsmej sme pripravení vyraziť. Nemecký turista v rifloch, šuštiačke „Bayern Můnchen“ a s igelitkou plnou kačapuri je pripravený vyraziť s nami. Usudzujem, že je trochu strihnutý, veď kto normálny sa vyberie na ľadovec pod najvyššou horou Gruzínska s igelitovou taškou. „Normálnosť“ je samozrejme veľmi relatívna a treba fandiť aj takýmto turistom.
Prvýkrát sa prebúdzame do upršaného rána v malom mestečku Lagodehki na hraniciach s Azerbajdžanom. Náš hostiteľ Otto nehovorí anglicky, my nevieme gruzínsky ani rusky. S jeho dcérou sme sa cez telefón dohodli na raňajkách. O siedmej ráno náš čaká praženica z domácich vajec a iné dobroty, ako napríklad čača. Poslednú noc sme z istých dôvodov moc nenaspali, ale čača o siedmej ráno ma prebrala rovnako dobre, ako vedro studenej vody. Pijem rovno dve, aby som nekríval.
Čaká nás posledný deň v oblasti Kazbeki v dedinke Stepantsminda. Naša ďalšia zastávka je horská oblasť Swaneti, ktorá je vraj najkrajšia z celého Gruzínska. Kvôli počasiu však musíme vymyslieť alternatívu. V celej krajine od zajtra výdatne prší a jediné stabilné počasie je na hraniciach s Azerbajdžanom, vo vinárskej oblasti Kakheti, dve hodiny maršrutkou od Tbilisi. S Poľkou Evou ešte konzultujeme presun do mestečka mesta Mestia v oblasti Swaneti. Letecká spoločnosť „Vanilla Sky“ prevádzkuje 6-miestne lietadlá, ktoré je však potrebné rezervovať dva mesiace dopredu a kvôli počasiu je polka všetkých letov aj tak zrušená. Romantický prelet malou cessnou sa bohužiaľ konať nebude. Miesto toho sa pôjde maršrutkou a nočným vlakom.
Prebúdzame sa do krásneho, slnečného rána. Evička je trochu nevyspatá, pretože ju v noci zobudil citujem: „nejaký k…t, čo prehadzuje plechy“. Musela byť fest vytočená, keď z nej vypadlo tak škaredé slovo.