Island v marci, na PUNK do stanu!
Aké bláznovstvo je odletieť na Island v polke marca, so stanom, karimatkou, ešusom a spacákom. Túto otázku som položil ľudom na Facebook v jednej cestovateľskej skupine a ich odpovede ma vôbec nepotešili, no zároveň ma správne nakopli, že to bude po Patagónii ďalší dobrodružný, samotársky výlet. Ako povedal horolezec a zakladateľ outdoor značky Patagonia, Yvon Chouinard, „True adventure begins when everything goes wrong“. A tak 14.3 odlietam do Reykjaviku a dúfam, že všetko pôjde dobre a niečo pekné z Islandu uvidím. To, že pôjde o každodenné dobrodružstvo je jasné už teraz.
Hovorí sa, „Step out from your comfort zone“. To je také klišé, ktoré často čítam na sociálnych sieťach. Ale ruku na srdce, nie je práve cestovanie naša komfortná zóna? Keď som na cestách, keď kempujem v divočine, keď si varím cestoviny s tuniakom na variči, keď denne nachodím XY kilometrov v prírode, cítim sa pohodlne a príjemne. Takže za dva týždne odlietam zo svojej komfortnej zóny do mojej „adventure“ druhej komfortnej zóny.
Cieľ je jasný! Prežiť sedem nocí v stane, veľa chodiť, stopovať, zažiť polárnu žiaru a bezpečne sa vrátiť domov. Okrem toho plánujem natočiť krátky film a niekoľko videí, ktoré sa možno budú podobným dobrodruhom hodiť. Samozrejme minúť čo najmenej. Nie z dôvodu, že by som na to nemal, ale dokázať, že tento výlet nepodvediem. Je jednoduché zájsť do reštiky, keď ste hladný alebo ísť do hotela, keď je zima. Takto som podvádzal aj pred rokom v Čile. Zaplatil som autobus, keď som dve hodiny nič nestopol. Vždy som sa potom cítil zle, že som to nedal tak, ako som plánoval. Mnohí z Vás nebudú súhlasiť. Veď cestovanie je o užívaní si, o pohode, o oddychu. Takže možno nie som cestovateľ, ktorý potrebuje vidieť každý vodopád, ale dobrodruh vracajúci sa ku koreňom našej existencie. Už v Patagónii mi najväčšiu radosť robili „simple things“. Postaviť si dobre stan v závetrí, aby som sa v noci vyspal čo najlepšie. Pracne uvariť chutnú večeru, alebo čo najefektívnejšie uložiť veci do batoha. Jednoduché veci, ktoré sú v dnešnom svete samozrejmé a tak si ich často nevážime.
Úprimne, netuším čo ma čaká a hlavne sa obávam vetra, ktorý tu vie byť doslova šialený. Na druhej strane viem, že som už niečo zažil. V Patagónii, v NP Torres Del Paine sa ľudia pri výstupe k „vežiam“ držali stromov a ja som pokračoval v chôdzi, takže komentáre na FB, že to je proste kravina beriem s rezervou. Rešpekt však mám a bezpečnosť bude vždy na prvom mieste. Tak čo? Veríte mi?
