Marseille a NP Les Calanques za 98 Eur

Kto by to bol povedal, že tento rok pôjdem znova do Francúzska. Bol som totiž dva krát v Paríži, kde ma okradli o foťák a telefón. Zaprisahal som sa, že kašlem na celú krajinu a hlavne jej obyvateľov ktorí sú schopní komunikovať len v ich rodnom jazyku, nakoľko angličtina je pre nich niečo, ako svahilčina pre Slováka. Letenka za 10 Eur ma ale donútila zbaliť batoh a vyraziť na juh Francúzska.

Už na letisku ma prekvapila neskutočná masa ľudí pred pasovou kontrolou. Moja slovná zásoba začína na „Bonjour“ a končí pri „Merci“ s otrasným prízvukom . Okrem toho viem narátať do štyri. Ešteže som kedysi chodil s babou, ktorá študovala francúzštinu.

Po hodine a pol som sa konečne vymotal z letiska. Do centra Marseille si môžete zobrať buď vlak (5,10 Eur) alebo shuttle bus (8,10 Eur). Vlaková stanica je vzdialená cca kilometer od letiska a chodí k nej autobus. Vlakom som šiel celkovo trikrát a nikdy ma nik neskontroloval. Takže ak sa nebojíte, odporúčam zariskovať. Na Gare de Saint Charles končia všetky spoje a odtiaľ je to do centra už len kúsok. Jedno poobedie vám na mesto stačí. Za zmienku určite stojí katedrála Notre Dame de la Garde s výhľadom na mesto, pevnosť Saint Jean, prístav a miestny trh. Všetky tieto miesta som obehal pešo za pár hodín. Nechcem pôsobiť rasisticky, ale v prístave máte fakt pocit akoby to bolo prekladisko otrokov. Sedel som tam dobrú polhodinu a narátal len troch bielych. Okrem toho som nikde inde nevidel toľko žobrajúcich ľudí ako tu. Na Zanzibare som videl možno dvoch, tu som ich videl desiatky. Miestny trh je veľmi živé miesto, ktoré večer vyzerá ako po výbuchu veľkého odpadkového koša.

Kebab je základom miestnej kuchyne. Za 5 Eur sa tu kvalitne najete dokonca aj v centre mesta. Večer sa presúvam do mestečka Cassis, odkiaľ začnem 30 kilometrový  trek popri pobreží do Calangue. Vlak stojí 6,20 Eur a ide asi 30 minút. Opäť ma nik ma neskontroloval, aj keď pekná sprievodkyňa prešla okolo mňa tri krát. Cassis je malebné mestečko na pobreží. Pri západe slnka vykračujem popri ceste do kempu Les Cigales, ktorý je vzdialený 2 kilometre od vlakovej stanice. Recepcia je už zavretá a tak, bohužiaľ nemám komu zaplatiť. Je ešte moc vidno na to, aby som sa tu na drzovku niekde zložil. V mestečku Cassis sú krásne reštaurácie, som však sám a tak si vyberám cereálnu bagetu a odlamujem z 250 gramového ementálu. Ťahám so sebou jedlo, pretože zajtra ma čaká dlhá túra cez Národný Park Les Calanques. Okrem jedla sú ďalšími „must have“ vecami cestovateľa voda a mapa. Ja však mapu nemám, veď aj tak v nej neviem čítať.

O pol desiatej som naspäť v kempe. Márne sa snažím zapnúť sprchu, nikde neviem nájsť žiadne kohútiky. Po minúte mi došlo, že to nie sú sprchy ale tie „fancy“ moslimské záchody. FAIL! V miestnosti je 7 európskych záchodov a rovnaký počet moslimských. Sprchy som nakoniec našiel v budove vedľa. Pri druhom kríku vedľa nemeckej rodiny rozprestieram karimatku, spacák a po chvíli zaspávam. Zrazu ma nejaký chlap ťahá za nohy zo spacáku a kričí na mňa, že tu nemám čo robiť a nech vypadnem. V tom momente som sa prebral zo sna. Zo sna tak reálneho ako nikdy. Miesto, okolie aj farba spacáku bola v tomto sne rovnaká ako v skutočnosti. Ešte dobrú minútu sa pozerám okolo seba a predychávam.  Nakoniec som si pospal do pol šiestej. Balím veci a padám z kempu tak, aby ma nik neskontroloval. Na recepcii sedí nočná ochranka, ale ja sa dívam len pred seba a sebavedomo ráznym krokom prchám z areálu. Po pol hodine som dorazil na miesto, kde začína môj trek. Mám len dve úlohy. Nespadnúť z útesu do mora a sledovať červeno bielu značku, ktorá by ma mala po 11 hodinách doviesť na koniec.

Hneď na začiatku musím povedať, že som trek výrazne podcenil a moje nohy v bežeckých topánkach dostávajú zabrať. Navyše nemám ani ďalšiu položku z „must have“, opaľovací krém. Na oblohe ani mráčik, dnes hlásia 30 stupňov a ja nemám krém. Well done Marcel! Napriek tomu sa mi sa mi to tu od samého začiatku veľmi páči a znova mám ten pocit nekonečného šťastia. Prvého človeka som stretol po 4 hodinách. Práve včas. Už som si začínal myslieť, že tento park ani nie je pre verejnosť otvorený.  Les Calanques je najmladší Národný park vo Francúzku a výhľady na okolité skaly a more sú doslova dych berúce. Ide o jeden z najkrajších trekov, aké som absolvoval. Som asi v polke túry, začínajú sa objavovať turisti a mňa to postupne prestáva baviť. Tento trek sa dá v niekoľkých prípadoch ukončiť a zobrať bus do mesta. Vravím „nasrať“. Cieľ je jasný a to sledovať tú ….. červeno-bielu šípku až do konca. Dve hodiny pred cieľom už vážne nevládzem. Nohy mám drevené, som nevyspatý a smädný. Voda dávno došla a tak dojedám len ementál s jablkom. More je navyše studené a vietor tak silný, že zrniečka piesku bombardujú celé moje telo. Navyše vedľa mňa sedí skupina anglických blondínok. Ich afektovaný prízvuk je novodobá zbraň. Zrazu si uvedomujem, že šliapať do kopca a z kopca, dehydrovaný a unavený, je 100 krát lepšie, ako počúvať hentie indivídua. Po 8,5 hodinách som dorazil do mestečka Callelonque. Posledná červeno-biela značka a môj trek je u konca!

Do Marseille beriem autobus (2 Eur), ten má odvezie na zastávku Castellano. Samozrejme, že tým istým busom idú aj spomínané dievčatá. Debate o tom, či je lepší Ryan Gosling alebo Jake Gyllenhaal sa bohužiaľ nedalo vyhnúť. Utekám do najbližšieho mekáču porátať škody. Na moje prekvapenie nie som až tak červený, ako som si myslel. Okrem toho nemám kde spať. Na appke couchsurfing som si našiel správu od miestneho, vraj u neho môžem ostať, ak mi nebude vadiť, že chodí po dome úplne nahý. Som tak unavený, že chcem len kľud a toto rozhodne nie je predstava pokojného večera.

Letisko Marseille je otvorené nonstop a plán je jasný. Tripadvisor radí prespať na druhom poschodí, kde je koberec, nabíjačky, dokonca aj automat, telka a stolný futbal. Francúzi sú futbalový národ. Chcem ísť na pivo do dobrého baru, ale vzhľadom na jazykovú bariéru si kupujem pivo v obchode a popíjam v prístave. Cestou na letisko som stretol anjela. Francúzska v souvenir shope, ktorá vedela plynule anglicky! Predsa sa to dá, keď sa chce.

Znova som na vlakovej stanici Saint Charles, v mekáči papám zmrzlinu a sledujem hádku dvoch černochov. Ona mu vyčíta, aký je debil a on v kľude tlačí svoj hamburger. Predstavenie končí v momente, keď sa žena rozplače, zoberie kufor a odíde. S tým chlapom to absolútne nepohlo. Ledva stojím na nohách, všetko ma bolí a rozmýšľam, ako zvládnem noc na letisku. Pýtam sa samého seba: “Nie som na toto už starý?“. Kupujem si lístok na vlak, ktorý už dnes nepôjde. To som sa však dozvedel samozrejme až po tom, ako som kúpil lístok.  Kupujem ďalší lístok na shuttle bus, v ktorom idem sám, len ja a šofér. Som ale rád, že pán šofér môj tiket dôkladne skontroloval.

Na druhom poschodí si vyzliekam tričko, ktoré som mal dva dni na sebe, umyjem si zuby ( aj priestor medzi zubami, Terezka 🙂 )a pri filme v spacáku konečne zaspávam. Skoro ako doma. Ráno sa v duty free navoniam Dark Blue od Hugo Boss, kúpim fľašu vína a odlietam do Viedne. Ďakujem Norovi za to, že ma čakal vo Viedni na letisku a priviezol do Prahy. 🙂

Rozpočet

Letenka – Praha –> Marseille –> Viedeň – 10 Eur

Doprava z/na letisko –> 13 Eur

Vlak Marseille – Cassis –> 6,20 Eur

Suveníry –> 18 Eur

Jedlo a voda –> 30 Eur

Almužna žobrákovi –> 3 Eur

Pivo –> 2 Eur

Bla Bla Car ( spolujazda ) Viedeň – Praha –> 10 Eur

Parkovné vo Viedni –> 5 Eur

SPOLU 98 EUR