Od Morského oka, cez Rysy až na Štrbské
Noro sa prebúdza o štvrtej, lebo mu je v jeho letnom spacáku zima. Dnes nás čaká poriadna porcia výškových metrov. V pláne máme skratku, aby sme nemuseli ísť až do Tatranskej Javoriny a odtiaľ k plesu s názvom Morské oko. Či to vyjde v tejto chvíli netušíme.
Skratka, o ktorej nič nevieme
Po raňajkách balíme všetky pakšamenty a za svitania rýchlym krokom vykračujeme k bodu, kde je teoreticky možné prekročiť rieku a dostať sa na asfaltku vedúcu k najpopulárnejšiemu miestu v poľských Tatrách, spomínanému Morskiemu Oku. Témy na rozhovor sa ponúkajú samé, ani netušíme a po troch kilometroch prichádzame ku kritickému miestu. „Tak je to tu, 400 metrov doľava a ušetríme 2 hodiny cesty“, hovorí Noro. Problém je, že netušíme ako tých 400 metrov vyzerá.
Stúpame do kopca pokrytého vysokou mokrou trávou a dozrievajúcimi čučoriedkami. Po 200 metroch strmý svah dole plný popadaných stromov a bahna. Ťažký úsek, kedy nevieme kam stupiť a čoho sa chytiť. Všetko je nestabilné a mokré. Po padnutom strome opatrne prechádzam ponad potok s roztrasenými nohami. Ľadovú rieku prechádzam opatrne po skalách až na druhú stranu. Noro sa radšej vyzul a zobral to priamo cez vodu. Z druhej strany opäť prudko do kopca cez husto zarastený les až k asfaltovej ceste. Týchto 400 metrov nám zabralo 40 minút, ale hodinu a pol sme ušetrili. Trošku odreté nohy, špinavé batohy od pádov a malá dávka dobrodružstva a stresu za tú úsporu stáli.
Najväčšie jazero v Tatrách spojené s morom?
Oproti plánu sme na chate pri Morskom Oku o dve hodiny skôr, z čoho máme veľkú radosť. Bol som tu ako dieťa, a jediné čo si pamätám je tá nekonečne dlhá asfaltka od parkoviska. Dnes to bolo podstatne rýchlejšie. Je len 7 hodín keď raňajkujeme praženicu, následné každý druhú porciu, kávu a moravský koláč. Ceny oproti Slovensku sú odhadom o 30% nižšie. Za dve kávy a dve praženice platíme 10 eur.
Chata PTTK nad Morským okom je najstaršia vysokotatranská turistická chata, ktorá stojí na morénovom vale vo výške 1410 m n. m. nad Morským okom v Doline Rybiego potoku na poľskej strane Vysokých Tatier.
Morské oko je najväčším jazerom vo Vysokých Tatrách. Na prvú priečku ho dostala veľkosť necelých 35 ha s maximálnou známou hĺbkou 50,8 metrov. Jazero ľadovcového pôvodu leží v nadmorskej výške 1395,4 metrov. Názov Morské oko nahradil pôvodní názov Rybie pleso. Tento pôvodní názov vznikol vďaka prirodzenému výskytu rýb v jazere, čo nie je v jazerách tohoto typu štandardné. Meno Morské oko vzniklo na základe povesti o tom, že je v podzemí jazero spojené s morom. Toto spojenie sa samozrejme nikdy nepodarilo potvrdiť. 🙂
Krásna, náročná a plná turistov
Okolo Morského oka stúpame k plesu Czarny Staw pod Rysami a odtiaľ až na najvyšší vrch Poľska – Rysy. Ľudí je tu viac ako na Václaváku a stúpanie podstatne strmšie ako zo slovenskej strany. Mnoho úsekov je zabezpečených reťazami a na vrchole sa nedá ani hnúť. Celkom masaker oproti ľudoprázdnej Bielovodskej doline. Výhľady na plesá sú prenádherné. Stretol som tu nemecko-americký pár, ktorý so svojimi tromi deťmi zdoláva najvyššie kopce jednotlivých európskych krajín.
Na Chate pod Rysmi dopĺňame energiu. Slivovica Shell V power došla, musí nám stačiť pivo a maková štrúdľa. Je výborná a z tej porcie sa aj naješ.
Cestou k Popradskému plesu stretávam sesternicu žijúcu v Nemecku. Posledný úsek z Popradského na Štrbské dokonca preletíme, keďže reštaurácia Furkotka je silná motivácia. Po obede a pive stíhame osobák do Štrby a odtiaľ domov.
