Na panáka do Edinburghu
Do Edinburgu som sa vybral s kamošom Kapčom, len tak na výlet ako keby sme šli do bojnickej zoo. Kúpili sme dve spiatočné letenky z Bratislavy cez nemenovanú írsku leteckú nízko nákladovú spoločnosť začínajúcu na „R” za 4 euráče. Ráno o piatej sme museli stihnúť vlak do Bratislavy a tak sme museli vstávať poriadne skoro. Ráno som ešte rozmýšľal či sa mi vôbec chce ísť, veď v posteli bolo tak dobre. Nakoniec som zdvihol zadok a o šiestej som už sedel vo vlaku dúfajúc, že sa na to Kapčo nevykašlal a že v Kraľovanoch nastúpi. Ten ma prekvapil, keď o pol siedmej stál na peróne v celkom dobrej nálade.
O chvíľu na to sme už sedeli v reštauračnom vozni a raňajkovali. Dali sme si každý štyri desiatky a stroganov. V pomerne dobrej nálade sme nastúpili do lietadla a dopriali si ďalšie pivko. Počasie v Edinburgu bolo slnečné a trochu chladné. Doubledeckerom sme sa dostali do centra mesta a zašli na hostel. Ten sme mali priamo na najslávnejšej ulici Royal Mile a dostali sme sa na izbu s írom a nemeckým párom. Tí nemci musia doteraz na nás spomínať. Edinburgh je maličké mesto avšak má čo ponúknuť. Dominantnou mesto je hrad, ktorý určite treba vidieť. 
Royal Mile je ulica dlhá presne jednu mílu a nájdete tu veľa obchodíkov a tradičným krčiem. Do jednej takej sme zašli. Samozrejmne hneď Guiness a celá škála whiskey na ochutnávku. Barmanka z nás mala radosť, keď sme do seba klopili jednu whiskey za druhou. Atmosféra baru ako celého mesta je jedinečná. Všade hrajú gajdy a všetko pôsobí štýlovo, historicky a jedinečne.
Prehliadka mesta stojí za to, stále je čo pozerať. Večer treba zapadnúť do podniku a užívať si atmosféru. Plné bary škótov, turistov, živá hudba, Guniess, no proste krása. Hneď podvečer sme si kúpili ploskačku domácej whiskey, ale tá pošla veľmi rýchlo. Stihli sme však zbaliť dievča z Austrálie. Tá sa nás asi zľakla, doniesla nám fľašu whiskey a ušla. Jednému Kanaďanovi Davidovi sme sa však pozdávali a popil čo to s nami. Na druhý deň však odlietal domov, takže moc to nechcel prehnať. Ja som už poriadne unavený odšiel spať, ale kapčo samozrejme zbalil hispánky a ešte sa čo to pomotal po meste. Na druhý deň som mal čo robiť, aby som ho zobudil. Navyše ráno som zistil, že môj nový foťák nefunguje. Vyzeral úplne ako nový, akurát sa nedal zapnúť. Zobudil som aj Kanaďana, lebo som mal obavu že prespal odlet domov. S hrôzou sa ma spýtal, že koľko je hodín. Keď som mu povedal 10 ráno tak sa len otočil a spal ďalej.
Na raňajky som si dal len fresh juice, ale kapčo si doprial poriadne anglické raňajky. Ja som zatiaľ rozmýšlal čo s foťákom. V tej chvíli som dostal nápad. Foťák som kúpil len dva týždne predtým v Londýne a ten istý obchod bol aj v Edinburghu. Rozhodol som sa, že kúpim ten istý foťák. Nový foťák vyberem, vložím ten nefunkčný a odnesiem ho do obchodu s tým, že nefunguje. Tak sa aj stalo. V obchode mi povedali, že treba nabiť baterku. Tak som im ho tam nechal s tým, že o dve hodiny prídem. Po dvoch hodinách však foťák nefungoval a tak mi museli vrátiť peniaze. Našťastie neskontrovali sériové číslo na foťáku a krabiciJ To som bol na svoj nápad hrdý a kapčo len krútil hlavu. Za vrátené peniaze sme si dopriali obed a neviem koľký Guiness. Ráno pred odletom sme si ešte vypočuli zopár nadávok od nemeckého páru a pobrali sa na letisko. Trošku sme sa báli o Kanaďana, ale svoj let po náročnej noci stihol. Po tomto dvojdňovom tripe sme boli poriadne unavený. To sme sa ešte pred odletom vybrali na nejaký kopec nad mestom, odkiaľ bol parádny výhľad na mesto. Ak budete mať možnosť ísť do Škótska, určite odporúčam. Minimálne na pohárik škótskej whiskey.
