Prison Island, Nungwi a prastaré korytnačky
Moja posledná zastávka na tripe po Zanzibare je preslávená pláž Nungwi, ktorá sa nachádza na severe ostrova. Táto pláž je vraj najkrajšia, najpopulárnejšia, najdrahšia a najturistickejšia s luxusnými hotelmi postavenými hneď vedľa chudobnej dediny, kde ledva nájdete tečúcu vodu a elektrinu. Mojou zastávkou pred týmto rajom je znova Stonetown, kde musím prestúpiť na ďalšiu „daladala“. Predtým, ako sa vydám na dvojhodinovú cestu na sever, zastavím sa v prístave. Motám sa v priľahlom parku a čakám, kým ma osloví miestny predajca s ponukou výletu na Prison Island.
Tento ostrov sa nachádza 40 minút loďou od Stonetown a miestne agentúry tu dennodenne organizujú výlety. Odporúčam ísť rovno do prístavu a dohodnúť sa na cene priamo u zdroja. Od agentúry v meste až po samotné nastúpenie na loď sa na vašom výlete nabalí ďalších 5 ľudí. Ja som cestoval sám a ponúkol som cenu 20 000 TZN. Po chvíľke som sa dohodol na 25 tisícoch ( asi 12 USD ). Na lodi s menom “facebook”náš bolo 7. Ja, kapitán a 5 členná rodina z Indie
V prístave pred nalodením ešte rýchlo kupujem dve africké, drevené sošky. Suveníry som mal v pláne kupovať až posledný deň. Prvá ponuka bola 35 dolárov. Vravím, že dám 6. On postupne zhadzuje cenu a ja stále dokola hovorím 6. V podstate ho ani nevnímam, pretože píšem s bratom zo Zélandu. Po 5 minútach mi vraví „OK“, a ja na to „ok, what“? a on “six is good”. Ja ale nechcem nič kupovať, nenapadlo by ma, že tie krásne dve africké sošky predá tak lacno. Nemám kde uhnúť, musím ich kúpiť a trepať v batohu ešte 4 dni po Zanzibare.
Na Prison Island sa nachádza „tortoise sanctuary“, obrie korytnačky Aldabra, ktoré sú najdlhšie žijúce tvory na svete. Môžu vážiť až 200 kilogramov a dožívajú sa 160 rokov. Patria medzi ohrozené druhy. Vstup do areálu je 8 000 TZN. Kŕmenie povelené vo vyhradenenom čase. Okrem rezervácie sa tu nachádza veľmi chutná väznica, ktorá pôsobí veľmi príjemne, až romanticky. V časoch žltej zimnice sa tu posielali ľudia do karantény. Ďalej je tu minimalistická pláž ako z katalógu. Celý výlet trvá cca. 4 hodiny.
Poobede som už poriadne hladný. Objavil som bufet s názvom „Lukmaan“ hneď vedľa „Slave Market“. Odporúčam. Čisté priestory, príjemná obsluha a bufet so všetkým možným aj nemožným za dobré ceny.
Čas ma zas tlačí a tak hľadám „daladala“ do Nungwi. Klasicky vyťahujem 1000 TZN a podávam ich miestnemu nech mi ukáže, kde je „bus stop“. Po 50 metroch som na zastávke. Lístok Stonetown – Nungwi stojí 2000 TZN. Sedím v buse, klasicky vzadu v rohu, nech mám pokoj. Vedľa mna sedí mladý chalan, vyťahujem drobáky a platím. Ten mladý fagan vedla mňa vyťahuje obálku „Western Union“, kde má 3 centimetre hrubý stoh peňazí. Všetko 10 000 bankovky. Oh, ja chudobný Európan, pomyslím si.
Večer prichádzam do Nungwi. Dedinka o poznanie väššia ako je Kizimkazi, alebo Paje. Ako tak o tom kadžý rozpráva tak som od Nungwi čakal luxusné letovisko. Som ale veľmi rád, že to tak nie je. Nungwi je ďalšia zanzibarská dedinka. Prašné cesty, polorozpadnuté budovy, skromné reštaurácie, všade na okolo deti naháňajúce loptu. Z dedinky mám prijemný pocit. Sem tam sa mihne turista – muzungu. Všetko sa mení keď dorazím na pláž. Luxusné hotely a reštaurácie a všade samí Muzungu. V reštaurácii som si prisadol k Zane z Lotyšska, s ktorou som sa zoznámil v Kizimkazi. Staršia žena s mladým cestovateľským duchom.
Od pláže na hostel „Swahili Lodge“ je to pol hodina. Fakt ďaleko, ale rozhodne odporúčam. Majiteľom hostela je „Crazyman“. Fakt šialenec, ale veľký dobráčisko. Klopem na veľkú plechovú bránu, keď zrazu začne niekto z druhej stranky kričať „ Go away, go away, we are full“. We do have reservation man! Ok, I m just joking”. Crazyman otvára bránu s nabitou brokovnicou v ruke a vraví „This place is crazy, this is Africa, is all fucked up man!“ Chlapík ma 44 rokov, ale jeho životný elán je neuveriteľný. Neskutočnú srandu sme spolu mali. Na hosteli má tzv. dorm s 10 postelami, ale nikto tam nie je. Na booking.com to má totálne zle nastavené a cena tej postele stojí 190 dolárov. Reálne tu nájdete najlacnejšie ubytko v Nungwi a to za 13 dolárov so skvelými raňajkami. Zane mu celý booking.com prerobila a na druhý deň už bol hostel plný na 110 percent. To zas celý deň chodil a vykrikoval „Crazy Latvian girl, i m going crazy now, its fucked up!” Samozrejme, že v skutočnosti bol vďačný. Zane naplno naštartovala jeho biznis. Keď nastavovala cenu tak sa ho pýta na cenu postele v dorme. Či 14 alebo 13 dolárov. Ľutujem, že som nenahral ich konveráciu. Hovorí „thirteen, thirteen dollars for room, yes thirteen, one four, thirteen, one four, crazy Africa man“ Zane nakoniec nastavila cenu izby na 14 dolárov.
Na raňajky sme sa dočkali okrem ovocia, omelety, kávy aj arašídového masla a nutelly. Keď nutella došla, Crazyman sadol na skúter a išiel kúpiť ďalšiu. Okrem toho nás vozil na pláž svojim autom. V areáli má asi 7 bicyklov, ktoré si môžete zadarmo prenajať. Tento hostel úprimne odporúčam. Cestovateľky dávajte si na neho pozor. Má rád ženskú spoločnosť. Rozhovoril sa mi ako zbalil jednu ruskú dievčinu, citujem „We just look each other, just look, no talk, i dont speak russian, she doesnt speak english, we just look to eyes, and we drink, and then we bum bum.“
Hneď prvý deň sa na hostely vytvorila skvelá skupina ľudí, ja, Zane z Lotyšska, letuška Margarita z Ruska, nemecký párik a Nella. O nej som si myslel, že je z USA kvôli jej perfektnej angličtine s americkým prízvukom. Po čase som zistil, že je Nemka, ktorá navyše hovorí plynule slovensky. Jej mamka je totiž zo Žiliny.
Na záver tohto blogu zaujímavá vec, ktorú mi vysvetlila Nella. Po pláži sa neustále prechádzajú domáci Masaji a staršie belošky. Nejde o nič iné ako sexturizmus, ale trošku v obrátenom garde, ako napríklad v Thajsku. Staršie, životom znudené Europánky prichádzajú na Zanzibar násť si svojho mladého Masaja.
