Romsdalseggen, najkrajšia túra

Prichádzame do malebného mestečka Andalsnes, nad ktorým sa v prístave týči obrovská výletná loď, ktorá svojou výškou ďaleko presahuje všetky okolité budovy. Po povinnej návšteve supermarketu KIWI sme zašli prvýkrát do bankomatu. Sme tu už takmer týždeň a ešte som nevidel nórske peniaze. Všade sa dá platiť kartou. Po 10 dňoch môžem zodpovedne prehlásiť, že hotovosť netreba. Kartou zaplatíte na záchodoch, v autobusoch, na parkovisku, dokonca aj v kempoch.

Trošku drahý autobus

Zajtra máme naplánovanú túru z parkoviska vo Vengedalen do Andalsnes, zvanú Romsdalseggen. Jedna z najkrajších nórskych túr s krásnymi výhľadmi na fjord a údolie. Ak cestujete po Nórsku autom, tak máte tri možnosti. Prvou je zaparkovať auto v Andalsnes a presunúť sa autobusom do Vengedalen. Autobus štartuje ráno o 8:30, resp. 9:30 a za 10 kilometrový úsek zaplatíte 250 NOK, čo je asi 25 Eur. Druhá možnosť je rozdeliť sa, jeden začne v Andalsnes, druhý vo Vengedalen a niekde na polceste tejto túry si vymeníte kľúče. Tretia možnosť nám prišla najlepšia a vlastne sme si ju vymysleli sami.

Cesta do Vengedalen je spoplatnená, brána sa otvorí až po zaplatení 10 EUR mýta, samozrejme sa dá platiť kartou. Malé parkovisko je zadarmo a zmestí sa tu pár desiatok áut. Vidíme pár ľudí, ktorí prichádzajú z opačnej strany a na parkovisku ich naberajú známi, alebo taxíky. Nachádza sa tu pár domov, ale je to poriadny zapadákov, takže potraviny a všetko čo potrebujete nakúpte ešte v meste. Samozrejme okrem vody, tej je všade dostatok.

Vhodné miesto na stan nám tentokrát nevyšlo

Po večeri hľadáme miesto na stan. Pár rovných miest tu je, ale všetky sú podmočené. Asi 200 metrov od bránky, kde túra začína som objavil kúsok ako-tak rovnej plochy. Nakoniec to malo celkom slušný sklon, keďže sme sa ráno prebudili s hlavami v polke stanu a nohami nalepenými na jeho stenách. Aspoň sme si trošku prekrvili nohy. Prebúdzame sa pomerne neskoro, raňajkujeme ovsenú kašu a na naše nemilé prekvapenie prichádza prvý autobus. Romantické ráno sa razom mení na boj o turistický chodník. Ideme rýchlo a tak postupne obiehame všetkých pred nami.

Prvý kilometer je poriadne strmý, ale po zdolaní tohto úseku sa nezastavujeme. Pokračujeme ďalej po pohodovej cestičke až k rázcestiu. Samozrejme je to vľavo do toho brutálne strmého kamenného poľa až na hrebeň. Vieme však, že výhľady budú stáť za to. Prvý horizont a nič. Druhý to isté. Až ten tretí je posledný a výhľady na okolité hory a údolie sú najkrajšie, aké sme zatiaľ videli. Stačí sa kuknúť na fotky.

Po hrebeni to je ďalej cez exponované miesta zabezpečené reťazami až k najvyššiemu bodu celej túry, horu Mjølvafjellet (1216 m.n.m.).  Odtiaľto už pomaly vidno mesto Andalsnes aj fjord Romsdalsfjorden.

Miesto Andalsnes späť k parkovisku

Do cieľa je to odteraz len dole a to poriadne prudko. Schádzame nižšie, až sa v určitom bode (všetko je dobre značené v appke maps.me) odkláňame od cesty doprava a popod hrebeň sa vraciame naspäť k parkovisku.

Odporúčam sa vykúpať v jazere, ktoré v letnom počasí skvelo osvieži. Nachádza sa tu aj malý domček, ktorý postavili dvaja Nóri. Nájdete tu varič, posteľ a knižku, do ktorej môžete niečo napísať. Osobne sa mi táto tretia varianta páči najviac, pretože sa vyhnete prudkému klesaniu k mestu Andalsnes, ušetríte 25 EUR za cestu autobusom a v tejto časti túry budete určite sami. My sme sa tu pohybovali okolo druhej poobede a stopy v snehovom poli boli určite deň staré.

Ľadový kúpeľ, ktorý nám v Prahe chýba

Na parkovisko sa vraciame o tretej poobede, okamžite zhadzujeme veci, smer potok. Ľadový, ale na to sme si v Nórsku zvykli. Je zaujímavé, že doma nie som schopný otočiť kohútik v sprche na studenú a tu si to doslova užívam. Buď je to tou vodou, alebo jednoducho nemám na výber. Balíme veci a cez Andalsnes sa vraciame spať do Jotunheimen, kde plánujeme prespať v kempe Maurvangen.

Romsdalseggen Ridge je dlhý 11 kilometrov a trek zaberie cca. 7 hodín. Naša verzia bola o 2 kilometre dlhšia. Nóri píšu, že trek je „very challenging“, avšak nám to tak dramatické neprišlo. 1000 výškových metrov je však stále slušný výkon. Je ťažké povedať, ktorá túra bola v Nórsku najkrajšia. Ak by som sa však musel rozhodnúť, tak vyberiem práve túto.