Saigon a delta rieky Mekong

Prvé kroky na vietnamskej pôde smerujú do zmenárne. Mením 50 dolárov a stávam sa oficiálne milionárom, v hotovosti mi za doláre dali cez milión dvesto tisíc vietnamských dongov. Hneď na letisku som sa zoznámil s Argentínčankou s ktorou ďalšie štyri dni cestujem a Brazílčanom, ktorý tu rozbehol celkom zaujímavý IT biznis. Taxík nás priviezol do distriktu jeden, kde sa združujú backpackeri a je tu teda kopec hostelov, reštaurácií a barov. Ubytoval som sa v hosteli Galaxy. Krásny nový hostel, kde sa spí v kajutách a každý ma teda svoj tunel. Prvá večera vo Vietname a klasická ázijská kuchyňa a pivo Saigon.

Ako všade v Ázii aj tu sú ľudia veľmi milí až na pouličných predavačov. Tí mi za každú cenu chcú predať buď trávu, žuvačky, taxi, ale aj zapaľovač, ktorý vyzerá ako iphone 6. Neskutočné čo tí ľudia nevymyslia. Rovnako ako vo Vietname tu fičia masáže, ale zatiaľ odolávam.

Z mesta mám veľmi dobrý pocit. Relatívne čisté, moderné veľkomesto, kde žije okolo 10 miliónov ľudí a ulice brázdia 4 milióny motoriek, čo sa mi ale nechce veriť. Podľa mňa je ich tak 20 mega, lebo sú úplne všade. Keď nestačí cesta tak sa jazdí po chodníkoch, parkoch, proste všade. Treba si dávať veľký pozor, keď prechádzate cez cestu.

Na druhé ráno sme vyrážame do tunelov v Chu Chi, kde prebiehala vojna vo Vietname. Sieť úzkych tunelov dlhých 220 kilometrov rozdelených do troch úrovní, kde nájdete všetko od kuchyne až po nemocnicu. Celá lokalita obsahuje obrovské množstvo pascí, do ktorých sa Američania chytali a v bolestiach na bambusových hrotoch umierali. Vietnamskí vojaci pri tom nemali žiadne moderné zbrane a aj tak prinútili Američanov opustiť Vietnam. Jedným tunelom, ktorý bol pre turistov rozšírený som prešiel aj ja a neviem si tam predstaviť ani hodinu nie to ešte mesiace. V areály si za asi 15 Eur môžete zastrieľať z AK47, teda kalašnikova, alebo z M14 ako ja. Z desiatich nábojov som 80 metrov vzdialený terč trafil 5 krát. Celkom dobre nie?

Poobedie a večer trávime v meste. V baroch nájdete nejakých turistov, kopec prostitútok, oni si vravia hostesky, alebo spoločníčky a vždy to tam stráži nejaký vojak. Je veľmi vtipné keď všetko toto vidíte pokope. Všetky reštaurácie majú vonku na chodníkoch plastové stoly a stoličky a všetky sú otočené smerom na ulicu a tak môžete pozorovať motorky, motorky a motorky premávajúce sa ulicami. Okrem toho za vami chodia domáci predávať kadejaké drobnosti a vedia čo robia lebo posielajú malé deti, ktorým proste musíte nejaké peniaze dať a kúpiť niečo. Veľmi smutný pohľad ak 5 ročné dievčatko neskoro po polnoci predáva žuvačky a cigarety.

Na druhé ráno vyrážame na dvojdňový výlet na deltu Mekong. Naša zlatá a vždy usmievavá sprievodkyňa Lu nás ráno vyzdvihne a po hodinovej ceste prichádzame k rieke Mekong. Berieme loďku, ktorá je relatívne dosť naklonená naľavo z čoho mám miestami celkom obavy. Plavíme sa teda po maličkých kanáloch rieky a je tu fakt slušný trafik. Člny do seba neustále narážajú, ale tento chaos akosi funguje a nič vážne sa nám za celý deň nestalo. Na jednom z ostrov som objavil kokosový chrám a miestny mi povedal, že ide o nové náboženstvo. Čo ma ako milovníka kokosov veľmi teší. Po ceste sme zastavili pozrieť budhistické sochy, na čo som sa netešil, lebo som ich videl už stovky. Lenže obrovská socha tzv. „Happy Budha“ stála fakt za to a je to určite môj najobľúbenejší Budha. Na ďalšom ostrove mi zas domáci prehodil cez krk trojmetrového pytóna, čo ma už až tak nepotešilo. Vyskúšal som aj hadie víno, čo je skôr brandy. Fľaša stojí len 7 dolárov a ide o fakt peknú fľašku v ktorej je natlačený celý had. Originálny suvenír. Okrem toho som práve našiel v nohaviciach kľúče od motorky, ktorú som v Thajsku vrátil, ale na kľúče som ako zvyčajne zabudol.

Večer namačkaný v malom buse pokračujeme ďalej do srdca delty Mekong. Po troch hodinách cesty sme dorazili do nejakého mesta. Inak v autobusoch vo Vietname si dávajte pozor aby ste si neublížili. Autobus každý kilometer narazí na nejaký retardér a keďže pred tým nespomalí a vyletí na ňom, môže sa stať, že ľahko prídete o jazyk a zuby.

Po troch hodinách stojíme uprostred diaľnice. Vietnamčík ukáže na mňa a Paulu, s ktorou budem šérovať izbu. Na diaľnici nás čakajú členovia rodiny s motorkami. Najskôr musíme prejsť cez 8 prúdovú diaľnicu plnú motoriek a áut. Našťastie je večer a tak nám to trvá len pár minút. Dobrú polhodinu jazdíme niekde uprostred banánových plantáží, políčok a ku koncu už je všade okolo močarisko. Dnešnú noc strávime uprostred delty Mekong u vietnamskej rodiny. Hneď sa nám skvelou angličtinou prihovorí 12 ročný chlapec Kan. Veľmi šikovný mladý chalanisko ktorý prešiel 5 kilometrov aby si mohol pokecať po anglicky s turistami. Dve hodiny sa rozprávame o futbale, škole, hudbe atď atď. Fotí s mojím foťákom, ktorý ma menu v češtine a napriek tomu, že to vraj nikdy predtým nevidel, počína si veľmi dobre. Spravil mi aj pár pekných fotiek. Ubytoval nás v bambusovom dome, poprial dobrú noc a rozbehol sa domov.

Na druhý deň vstávame o 5 ráno, pretože naša cesta pokračuje na plávajúce trhy na rieke Mekong. Po jednoduchých raňajkách nás naša rodina odvezie do prístavu, kde nás už čaká nás sprievodca. Už o pol siedmej ráno je vonku neskutočne teplo. Plávajúci trh začína už o pol piatej ráno, kvôli tomu, že na obed sa na slnku fakt nedá vydržať. Plávajúce trhy na Mekong sú jedným z najväčších na svete. Ak máte záujem niečo kúpiť, resp. predať jednoducho zviažete lode dokopy a obchodujete.

Náš sprievodca nám povedal, že spôsob veslovania lode určuje čo predávate. Takže ak máte na predaj ananásy, veslujete jedným štýlom a ak predávate ryžu jednoducho veslujete inak. Veľmi kreatívne. Lode sa rozídu tak o deviatej ráno a život na rieke ako by zmizol. Len pár rybárov na malých loďkách a pár turistov.