Pred zhruba mesiacom som sa vrátil z Južnej Ameriky a som rád, že som po troch mesiacoch opäť doma. S odstupom času som si uvedomil, čo mi z môjho cestovateľského života chýba. Všetko, čo v nasledujúcich riadkoch spomeniem je zároveň moja motivácia vyraziť do sveta opäť a inšpirácia pre Vás, že keď môže obyčajný chalan z Liptova, tak môžete aj Vy. Cestovanie je moja láska a najbližšie letím do Kirgistanu.
Čítaj ďalej
„Ako ťa to môže baviť? Cestovať sám, to musí byť strašná nuda! Nebojíš sa? Nie je ti smutno? Čo, keď sa ti niečo stane? Kto ti pomôže? Zbijú ťa, okradnú ťa, si blázon! Vážne ťa obdivujem, ja by som sám fakt nikam nešiel“.
Toto sú najčastejšie vety, ktoré počúvam od svojich kamarátov a rodiny, keď im oznámim ďalšiu sólo cestu. V 25. rokoch som išiel s partiou 6 ľudí na Hawaii. Síce som totálne nekonfliktný typ, aj tak nám bezproblémová idylka vydržala dva dni. Jeden chcel tam, druhý inam, ona chcela pláž, on chcel turistiku. Postupne sme sa rozdelili na tri skupiny, ktoré mali úplne inú predstavu a viac než cestovanie sa riešili problémy medzi nami, čo komu vadí a kto má pravdu. Vravím si, „do pekla, to snáď nie! Sme predsa na Hawaii, tak neriešme, či si v požičovni požičiame červené, alebo modré auto a nebuzerujte ma za stratené kľúče od auta 🙂
|
|