Balkánsky sen stopom, 8. deň
Prebúdzame sa do pred predposledného dňa na Balkáne. Martinka sa zobúdza už oblečená v šatoch zo včera. Máme problém sa vymotať, keďže sa moc neponáhľame. Po raňajkách naháňam Rusku, aby som jej mohol zaplatiť tých 27 Eur za tú kuticu, v ktorej sme spali.Klára ma upozorňuje, že si máme spraviť check-in na let do Bratislavy s Wizzair. Som slušne vytočený. Prečo ja, ako platiaci zákazník si mám na dovolenke robiť nejaký check-in cez telefón??? Nakoniec mi s tým Klára musela pomôcť a k tomu to treba ešte aj vytlačiť.
Ruska tlačiareň nemá a tak ideme vedľa do hotela. Príjemná, afektovaná recepčná nám to bez problémov vytlačí na svojej ihličkovej tlačiarni. K tomu nám vrazí do rúk vizitky, že keď znova prídeme do mesta máme sa ubytovať u nich. Prikyvujeme, dobre že si krky nepolámeme. V duchu si hovorím, nikdy sa tu už nevrátim. Mesto Bar je skutočne hrozné.
