O tomto niekoľkodennom treku v Patagónia som pred odchodom do Čile nevedel vôbec nič. Nie je tak populárny ako napríklad Torres del Paine, „koniec sveta“ v Ušuaja, alebo argentínske Bariloche. O tom, že Cerro Castillo rozhodne treba navštíviť som počúval tým viac, čím bližšie som sa bol k regiónu Aisén, ktorý je podľa mňa z celej Patagónie najkrajší. Čítaj ďalej
Hace-dedo, hitch-hiking, alebo po slovensky stopovanie je v Čile veľmi často využívaný prostriedok prepravy. Dôvodov je viacero, ale medzi tie najhlavnejšie patria tieto. Je to zadarmo, je to rýchlejšie a je to oveľa zaujímavejšie a zábavnejšie. Okrem toho je stopovanie v tejto krajine veľmi bezpečné. Skutočne sa nemusíte ničoho báť. Ani ak ste žena, ktorá cestuje sama. V Peru a Bolívii na to domáci nie sú zvyknutí, a ak Vám aj niekto zastane, je možné že si nakoniec vypýta peniaze. Tak ako sa to stalo mne v Peru.
Čile je krajina, ktorá má vcelku európsky charakter a stopovanie patrí do ich kultúry. Každé leto sa tisíce študentov postavia vedľa cesty a stopujú všetkými smermi. Cestovanie je oproti iným juhoamerickým krajinám drahšie a tak môžete týmto spôsobom ušetriť veľa peňazí. Hlavne Patagónia je veľmi drahá, od jedla, ubytovania až po spomínané autobusy. Čítaj ďalej
Torres Del Paine je podľa všetkých príručiek, kníh, sprievodcov to najlepšie čo môžete v Čile vidieť. Príroda tu vytvorila skutočne úchvatné dielo, keď sa z nekonečnej suchej stepy na úrovni mora dvíhajú hory dosahujúce 3 tisíc metrov. Kde je komercia tam sú davy ľudí. Domáci, Američania, Európania, a samozrejme Aziati. Top môjho tripu bol “Circuit Huemul” a výstup na “Huayna Potosí”, ale Torres del Paine by som zaradil hneď na tretie miesto spolu s “Cerro Castillo”. Pár dní som váhal, či tu vôbec ísť a zaradiť sa medzi ostatných turistov. Chcel som sa tomúto všetkému vyhnúť a užiť si Patagóniu inak, dobrodružne a podľa seba. Nakoniec som sa rozhodol pre W trek, že idem a urobil som dobre. Čítaj ďalej
Do El Chaltén v argentínskej Patagónii prichádzame po 11 hodinách z mestečka Los Antiguos na hraniciach s Čile. Mal som veľmi ťažké ráno. Je tu asi 0 stupňov a ja mám na sebe krátke nohavice (mokré, pretože sa mi v noci vyliala voda z fľaše) a tričko. Navyše som v autobuse zabudol slnečné okuliare. Podarilo sa mi ich stratiť až po vyše dvoch mesiacoch. Úspech! Hneď ako som vytiahol batoh z busu, obliekam na seba všetko, čo mám po ruke. Vonku prší a fúka vietor (tak ako vždy). S Estelle a Angelom sme dorazili do prvého kempu a rozmýšlame čo ďalej. Po káve sme sa trošku znormalizovali a zašli do informačného centra. V El Chaltén chceme spraviť pre mňa najdôležitejší trek – Huemul Circuit, ale všetko závisí od počasia.
Nedočkavo čakáme v rade na informácie. Ide ma poraziť z Izraelčanov, ktorí sa dokola pýtajú to isté. Nakoniec som ich prerušil a začal sa pýtať svoje. “You need to go today!”, odpovedal ranger z parku Los Glaciares. Neváhame ani sekundu, ideme do toho. Dostávame zoznam vecí, ktoré potrebujeme, topografická mapa, sedák, karabíny, lano. Všetko požičiavame v miestnej požičovni, nakupujeme jedlo na 4 dni, balíme všetko potrebné a to nepotrebné nechávame na hosteli. Po rýchlom obede vyrážame naspäť do infocentra. Podpisujeme papier o zodpovednosti za prípadný úraz, alebo iné komplikácie a o jednej vyrážame. Čítaj ďalej