Island. Ráno pod drevenou strieškou balím stan, karimatku, spacák. Prší, ale napriek tomu idem na vyhliadku nad vodopád. Strašne ma bolí hlava, pravdepodobne som spal s poriadne zalomeným krkom. Vedľa kempu je hotel. Pôvodne som chcel len na kávu, ale nakoniec som neodolal bufetovým raňajkám. Znova suším spacák, ktorý je trošku vlhký. Nie je to o deravom stane, ale o kondenzovaní vody.
Priznám sa, že radšej píšem o cestovateľských zážitkoch, než o peniazoch, ktoré som kde minul. Na druhej strane som si vedomý, že táto téma je veľmi zaujímavá a priťahuje čitateľov. Uvedomujem si, že tento trip bol extrémny a nie je pre každého. Aj pre mňa to bolo jedno z najväčších cestovateľských dobrodružstiev. Ale, potreboval som to. Žijeme v bezpečnej dobe, rutine, stereotype. Svoj život milujem, ale je potreba mať niekedy strach, trochu sa premôcť, možno vymrznúť, poriadne sa poprechádzať, nebáť sa nového a neznámeho. Viac v blogu Prečo som toto všetko absolvoval? Klink na “Island v marci, na PUNK do stanu.” Čítaj ďalej
Island a druhý blog z druhého dňa. Klikni pre blog o prvom dni. So zmrznutými rukami balím spacák, zľadovatený stan a karimatku. Čo najrýchlejšie, ako sa dá. Následne sa brodím v hlbokom snehu smerom k hlavnej ceste. Topánky ma ihneď mokré, paráda. Prvé auto, ktoré som toto skoré ráno stretol je snežný pluh. To ďalšie ide o 10 minút neskôr, Pia a Štefan z Nemecka, ktorí smerujú do NP Thingvellir. Nemám v pláne tam ísť, ale neviem si predstaviť ostať von v tej zime. Idem s nimi. Obloha je opäť modrá, všetko naokolo biele a pokojné, napriek silnému bočnému vetru, ktorý malým autom neraz zatrasie. Pia a Štefan rok cestovali po svete, takže sa máme o čom baviť. V tomto NP sa nachádza jedno z najčistejších jazier sveta, ktorého voda je prirodzene filtrovaná lávovými kameňmi.
Island na punk, tak som nazval tento výlet až na ďaleký sever Európy. Pospávam na viedenskom letisku a už teraz viem, aký unavený priletím do Keflaviku, čo je medzinárodné islandské letisko. „Vstávam“ o štvrtej ráno, aby som stihol odbaviť svoj 8,3 kilový batoh. Limit na batožinu som splnil s rezervou 1,7 kg a to tam mám spacák, stan, karimatku, oblečenie, hrniec, varič a iné maličkosti. Klikni na blog o mojom balení na island. Čítaj ďalej
Aké bláznovstvo je odletieť na Island v polke marca, so stanom, karimatkou, ešusom a spacákom. Túto otázku som položil ľudom na Facebook v jednej cestovateľskej skupine a ich odpovede ma vôbec nepotešili, no zároveň ma správne nakopli, že to bude po Patagónii ďalší dobrodružný, samotársky výlet. Ako povedal horolezec a zakladateľ outdoor značky Patagonia, Yvon Chouinard, „True adventure begins when everything goes wrong“. A tak 14.3 odlietam do Reykjaviku a dúfam, že všetko pôjde dobre a niečo pekné z Islandu uvidím. To, že pôjde o každodenné dobrodružstvo je jasné už teraz. Čítaj ďalej