Ráno o 8 prichádzam do mesta Arequipa. Potrebujem sa dostať do Cabanaconde, čo je malá dedinka kúsok od Colca Canyon. Cesta z Arequipy trvá 7 hodín a lístok stojí cca 5 Eur. V Arequipe som bol pred troma rokmi, takže sa tu nezdržím. Stihol som tu aspoň raňajky. Tak som sa tešil na kávu a miesto toho som dostal 3 deci mlieka a sáčok nescafé. Čítaj ďalej
Po troch rokoch som sa znova vrátil do Peru, kde som začal moju 90 dňovú cestu až na juh celého kontinentu. Začínam v peruánskej Lime a do Punta Arenas je to vzdušnou čiarou 5000 km. Samozrejme bude to ďaleko viac, keďže mám v pláne navštíviť aj Bolíviu. Tento blog píšem na požičanom kompe od venezuelčana, ktorý momentálne vedľa mna krája cibuľu. Čítaj ďalej
Here is my Top List of Latin Countries I have visited. Every country is unique and special. If u never been in Central or South America make sure these countries are on your list. If u cant make decision where to go first, dont hesitate to email me and I ll be glad to help you 🙂
Do Peru som sa dostal ako slepé kura k zrnu na pozvanie mojich kamarátov a mojej priateľky. Strávil som tu 7 nezabudnuteľných týždňov. Prvé dni v Lime boli plné porovnávania s Európou resp. USA a myslím že každý deň som si zanadával na katastrofálnu hromadnú dopravu a ulice plne smogu. Peru je rozvojová krajina s jedným z najrýchlejším rastom HDP na pobreží Tichého oceána s ohromujúcou prírodou od brehov pacifiku, cez puste, náhorné plošiny kde prší 15 minút ročne až po lesy Amazonie.
Ľudia v Peru žijú jednoduchým životom, venujú sa rybolovu, poľnohospodárstvu. Cestovný ruch predstavuje veľký prijem peňazí do statnej kasy. Samotné hlavné mesto Lima je však moderna metropola kde žije 8 miliónov ľudí. Mesto sa rozvíja rýchlym tempom. Nikde inde na svete som nevidel taký stavebný ruch ako práve tu. Mrakodrapy, obchodné centra, obytné časti ale aj divadla kina športoviská tu rastu závratným tempom. Pri pohľade na národný futbalový štadión Peru a porovnaní s naším „národným štadiónom“ som zapochyboval o statuse rozvojovej krajiny.
V hlavnom meste Peru som dokopy strávil takmer 5 mesiacov a čo to som tu aj zažil. Lima je najväčšie mesto Peru a počtom obyvateľov prekoná aj New York. Mesto je rozdelené do niekoľkých „districts“. Od moderných a bohatých až po chudobné predmestia na kopcoch, často krát bez vody a elektriny. Najznámejšie je Miraflores, kde sa vyskytujú turisti z celého sveta. Je tu veľa hotelov, reštaurácií, zábavných centier ako napr. Larcomar nachádzajúce sa nad oceánom. Na móle kúsok od Larcomar sa nachádza najlepšia a najdrahšia reštaurácia La Rosa Nautica, ktorú som radšej nenavštívil aj keď som nad tým najskôr uvažoval.
Letovisko na hraniciach s Ekvádorom patrí medzi najobľúbenejšie nielen v Peru ale aj v Južnej Amerike. Nachádza sa tisíc kilometrov od hlavného mesta a len hodinu od ekvádorských hraníc. Počasie je tu úplné iné ako v Lime. Slnečných dní je tu presne 365 a teplota vody v zime ( v septembri sa v Peru končí zima) je 25 stupňov. Mancora je raj surferov. Tichý oceán je oveľa nepokojnejší ako Atlantik a vlny tu dosahujú aj niekoľko metrov, takže v oceáne sme si užili kopec srandy. Po skúsenostiach z Hawaii si ale dávam pozor a k sile oceánu mám rešpekt.
Najvyššie položené splavné jazero na svete sa nachádza vo výške 3 800 m.n.m na hraniciach medzi Bolíviou a Peru a je to najväčšie jazero v Južnej Amerike a zároveň najväčšia zásobáreň sladkej vody. Z hlavného mesta Lima do prístavného mesta Puno to trvá autobusom cca. 22 hodín s prestupom v druhom najväčšom meste Arequipa. Spiatočný lístok cez spoločnosť TEPSA stojí 100 USD ale ak si kúpite lístok povedzme dva týždne dopredu je možné, že natrafíte na promo a potom to vyjde len 50 USD. Ďalšia možnosť je Cruz Del Sur, ten je o niečo drahší. Pro príchode do Puna som si hneď zarezervoval hostel. Odporúčam hostel Titiutapuno, ktorý sa od hotela ničím nelíši. Za jednolôžkovú izbu s TV, wifi, raňajkami, vlastnou kúpeľnou som zaplatil 12 USD. Hotel sa nachádza len dva bloky od centra a námestia Plaza De Armas.
Toto miesto nepatrí medzi najznámejšie miesta v Peru, ale možno ste počuli, že pred pár mesiacmi tu nejakí turisti nafotili ufónov. Aj preto som sa rozhodol navštíviť Marcauhasi v peruánskych Andách. Autobusom z Limy sa tu dostanete za 5 hodín. Posledný autobus, ktorý ide z periférie Chosica do San Antonio de Casta je cestou smrti. Ak má autobus na šírku 3 metre, tak cesta má 3,5m. Celý čas som čakal, kedy sa zrútime do priekopy. O tom, že to nie je nemožné svedčí množstvo krížikov popri ceste.
Doprava v Lime Najzaujímavejšou a zároveň najhoršou skúsenosťou v Lime je doprava. Ekonomický boom v krajine znamená, že počet nových áut sa každoročne dramaticky zvyšuje a riešenie dopravnej situácie je prakticky nemožné. Od januára do septembra roku 2012 sa v Lime predalo takmer 140 tisíc nových vozidiel, čo predstavuje 30 %-ný nárast oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. V meste jazdí 230 tisíc taxíkov, pričom väčšina taxikárov ani nemá vodičák.
Ďalšia štatistika je ešte zaujímavejšia. Pri dopravných nehodách denne zomrie, alebo sa ťažko zraní 50 ľudí čo je najhoršie číslo v celej Južnej Amerike. Jednu takúto nehodu som zažil aj ja a pohľad na bezvládne telo dievčiny mi pripomenul, že na prechode si treba dať sakra pozor, pretože vodiči na zebre nezastavujú. Ja ako turista využívam tzv. MHD. Samozrejme nejde o nijakú organizovanú mestskú firmu.
Lima je mesto s 8 miliónmi ľudí. Niečo málo veľmi bohatých, veľmi veľa chudobných a nejaká stredná vrstva. Bohatým je jedno koľko zaplatia, chudobní si to nemôžu dovoliť aj keby to stále trikrát menej. Darí sa tu biznisu a marže sú obrovské.Za prvé tri dni som v supermarkete kupoval mozzarelu ( 100g ) za 10 soles ( cca 3 Eur ), gél na holenie Gillette 6 Eur, malý jogurt cca 1,30 Eur. Highlight prvého dňa bol obed pre dvoch v jednej lepšej reštaurácii. Pivo a cestoviny pre oboch 80 soles 22 Eur plus 3 eurá za chlieb a maslo o čo som ani nežiadal ale dostal som a musel som si to zaplatiť. Rovnako sa tu moc nedarí ani fitness, lebo doplnky stoja v priemere dva krát to čo u nás.