Značka: Vietnam

vietnam

Saigon a delta rieky Mekong

0

Unavený prilietam do Ho Chi Min City, pretože som zas nespal asi 35 hodín. Z ostrova Koh Phangan som šiel celú noc autobusom a v Bangkoku som musel vyriešiť pár vecí pred odletom. Po prílete na letisko ma čakajú červené komunistické vlajky Vietnamu a úradníci v zelených vojenských rovnošatách. Moje kroky smerujú na vízové oddelenie・, kde musím požiadať o tzv. „víza on arrival“.

3 000 000 dongov, asi 120 Eur

K tomu vám treba vypísaný formulár s dvoma fotkami a tzv. „invitation letter“ od Vietnamskej vlády. Vďaka istému Čechovi, ktorý celý postup podrobne rozpísal som prešiel cez úradníkov bez zaváhania a v pase sa mi červenajú krásne vietnamské víza. Poplatok za vízum na jeden mesiac je 45 dolárov.

Čítaj ďalej

 
dalat sky hostel

Family hostel Dalat Sky in Vietnam

0

I have visited 30+ countries and it also means I spent hundreds nights in different hostels around the world. Some of them are better, another worse. Mostly is all about the same but hostel Dalat Sky in Dalat Highlands is different and above all of the hostel where I have been.

It’s a young family hostel opened 2 months ago with 14 beds in dormitory room and several private rooms with total capacity 30 people. Prices start on 5 USD for dorm and 12 USD for private double bed room included delicious breakfast and warm welcome hug from 3 amazing young people taking care about the hostel.

Čítaj ďalej

 
vodopady

Halloween v Saigone a vysočiny v Dalat

0

Lúčime sa s riekou Mekong a vraciame sa naspäť do Saigonu. Je Halloween night a tu v meste to vyzerá, že to miestny aj turisti berú vážne. Ja osobne som tento sviatok nikdy neoslavoval, ale atmosféra mesta ma donútila vyraziť do rušnej, motorkami preplnenej ulice Bui Vien v centre mesta. Za 7 dolárov som si nechal zmaľovať ksicht do bielo čierna. Pomaľovaný Európan vo Vietname je možno trošku atrakcia pre miestnych, ale zďaleka som nečakal taký veľký záujem. Cítil som sa ako Brad Pitt v čase najväčšej slávy. Všetky oči na mne jak sa spieva v jednej slovenskej pesničke. Ja som mal len jeden cieľ a to odfotiť sa s policajtami vo vojenskej uniforme, podarilo sa a nebolo to ani tak náročné. Pristavila sa vedľa mňa rodina, ktorá sa chcela so mnou odfotiť a mali so sebou malého syna, ktorý sa na mňa najskôr zdesene bez žmurknutia díval a potom sa chudák rozplakal. Dúfam, že som mu tým nespôsobil nejakú životnú traumu.

Čítaj ďalej