Trojdňový trek k jazeru Ala-Kul
Aj keď sme v Kyrgistan neplánovali žiadne viacdenné túry, prechod cez jazero a sedlo Ala-Kul sme si nemohli nechať ujsť. Ako prvé sme museli vyriešiť výbavu. Nemali sme totiž ani spacáky, stan, karimatky a ani batoh, kde by sme to všetko zbalili.Čakalo nás 72 kilometrov a stúpanie z 1900 m.n.m. do najvyššieho bodu „Ala-Kul Pass“ vo výške 3900 m.n.m. Túra začína v meste Karakol, ktoré sa nachádza 5 hodín cesty na východ od hlavného mesta Biškek, na pobreží druhého najväčšieho horského jazera Issyk-Kul.Otváracie hodiny všetkých požičovní sú v Karokole od 9:00 do 17:00, čiže v čase, keď už chcete byť na horách. Celkovo je turizmus v Kyrgistane veľmi slabo rozvinutý a samotné mesto nemá čím zaujať, tak ako väčšina miest v krajine. Hlavné mesto vyzerá ako Bratislava pred 50 rokmi. Cesty majú však lepšie ako u nás.
O 9 ráno sa lúčime so Sergejom a Ľubou a vyrážame požičať spacáky z roku 1970, karimatky, ktoré držia pokope silou vôle, „novú“ krosnu bez pláštenky a stan v plátenom obale. Naša outdoor výbava teda sľubovala veľké trojdňové dobrodružstvo v pohorí Tian Shan. Len pre porovnanie, na trojmesačnú cestu do Južnej Ameriky som sa vydal so 60 litrovým batohom, teraz, na trojdňový trek beriem 100 litrový batoh, ktorým som v meste zdemoloval stánok s ovocím.
Zmätený taxikár nás odviezol k bráne národného parku, ktorý začína priamo za mestom. Premáva tu aj maršrutka ( miestna MHD ) číslo 102. Po zaplatení vstupného (250 SOM) vyrážame na 4 hodinovú prechádzku popri rieke Karakol. Aj keď nám počasie nie úplne vyšlo, výhľady na údolie plné divých koní sú prekrásne. V diaľke sa dvíhajú zasnežené vrchy pohoria Tian Shan.
Hneď za mostom začíname prudko stúpať k prvému kempu „BAR“ vo výške 2900 m.n.m. Rozkladáme stan a na naše prekvapenie je kompletný a na tunajšie pomery aj kvalitný. Dokonca prežil aj večerné krupobitie.
Noc bola veľmi chladná, ale nejak sme to v našich prehistorických spacákoch zvládli. O 6 ráno pokračujeme v prudkom výstupe k jazeru Ala-Kul. Máme krásny slnečný deň a okrem mojej 100 litrovej krosny, ktorej bederné pásy sa mi zarezávajú do tela, sa nemám na čo sťažovať. Evka postupne zhadzuje vrstvy oblečenia a nedočkavo čaká na slnečné lúče ukryté za vysokými horami.
Po 2 hodinách sme dorazili k jazeru, spadla nám obom sánka. Na fotkách tyrkysovo-modré jazero je v polke júna ešte stále kompletne zamrznuté. K najvyššiemu bodu nášho treku vo výške 3900 metrov treba ešte dve hodiny.
Bojujeme so strmím stúpaním a nadmorskou výškou, na aklimatizáciu nebol čas. Posledných 100 metrov je nekonečných. O desiatej sme však na vrchole a okolité hory máme ako na dlani. Nevadí nám ani zamrznuté jazero Ala-Kul a ani partia ruských turistov, ktorá prekonáva 5 horských sediel počas 10 dní.
Severná strana sedla je stále pod snehom. Snažíme sa traverzovať, lenže snehu je tu toľko, že sa stále viac a viac zabárame, miestami až po pás. Nakoniec sme naše úsilie vzdali a nebezpečný úsek zišli po zadku. Totálne mokrí sledujeme Rusov, ktorí sa pokúšajú o to isté. Celý čas tohoto zostupu sme sa báli, aby sa neodtrhol snehový previs nad nami, ktorý sa ruskí turisti snažili lanami odrezať.
Čaká nás ešte 15 kilometrov zeleným udolím do najbližšieho kempu, kde strávime druhú noc. Keď sme sa opýtali na večeru, tak odpoveď bola jasná. „Dinner is komplex, tomato, komplex.“ Nakoniec to bola polievka a mrkvový šalát za 350 SOM, teda cca. 4 Eurá. Burger v jednej z najlepších reštaurácií v hlavnom meste stál len o 1,5 Eur viac. Ale komplex, je komplex.
Sme unavení, ale stálo to za to. Tretí deň sa znova prebúdzame do slnečného rána a pred nami je posledných 15 kilometrov do dediny Altyn Arashan. Sto litrový „monster“ ma zabíja. Evka má toho tiež dosť, ale statočne bojujeme. Samozrejme sa mi cestou podarilo stratiť okuliare, čo mi náladu vôbec nezlepšilo. Posledné 4 kilometre pred cieľom sme zastavili auto idúce do Karakol. Cestou sa pokazilo a tak sme museli stopnúť ďalšie. V Kyrgistane Vám vždy niekto zastane, ale za finančnú kompenzáciu.
Únavení sme opäť došli k Sergejovi a Ľube, ktorí už pre nás nemali voľnú izbu, ale pohotovo vymysleli záložný plán a miestnosť plnú harabúrd premenili v celkom slušnú spálňu. Sergej dokonca vyliezol na strechu svojho domu, aby sme mali z úvodného zápasu MS vo futbale ten najlepší zážitok. Anténa však bola proti.
Tento 3 dňový trek v pohorí Tian Shan bol pre mňa tým najlepším, čo som v Kyrgistane zažil. Aj keď je fyzicky veľmi náročný, určite ho každému odporúčam.
