Týždenná “chill vacation” na Korfu
Po 20 rokoch som sa vybral na klasickú, slovenskú dovolenku k moru. Týždeň vykaprený pri mori a bazéne je výzva, podobná tej veľkej trojmesačnej ceste v Južnej Amerike. Neviem, ako vy, ale ja som z toho nič nerobenia uťahaný ako pes. Ledva som vyšiel 20 schodov a zaspal by som aj postojačky v pražskom metre. Aký bol teda náš týždenný pobyt na ostrove Korfu?
Všetko to začalo v sobotu ráno na autobuske. Odlet totiž máme z Drážďan. To je hlboké východné Nemecko. Cesta žltým autobusom prebehla pokojne až na urevané decko, ktoré šofér vykázal úplne dozadu autobusu. V Drážďanoch mi cinkne mobil. Z technických dôvodov bude Váš let oneskorený o 6 hodín. BINGO! Podľa európskej legislatívy máme každý nárok na 250 eurovú kompenzáciu od leteckej spoločnosti. Škoda, že Korfu nie je o 200 km ďalej. To by bola kompenzácia o 150 Eur vyššia. Na letisku sme dostali 30 Eur poukaz na jedlo. Moc veľký výber tam nie je. Okrem nemeckej šunky, zemiakového šalátu a klobás už len sendviče. Žiadna pizzerka a ani mekáč. Chlieb vo vajci padol už v autobuse.
Na Korfu sme tak prileteli neskoro večer, ale našťastie sme stihli posledný autobus do mesta Kavos, kde máme rezervovaný apartmán. Kavos je plný britskej mládeže. Chlapci chudí a bieli, ako bryndza. Dievčatá objemné a tiež biele s červeným nádychom neskutočnými kostýmovými kreáciami. Diskotéky na každom kroku a tak sme okrem pár kusov oblečenia nakúpili aj špunty do uší.
Hneď ráno smerujeme k hotelovému bazénu, nikde ani nohy. Všetci dospávajú predchádzajúcu noc. Hotel je priamo na pláži a tak pendlujeme medzi bazénom a plážou čo je asi 30 metrov. Posledný deň mi to príde ako slušná vzdialenosť. Na tento výlet som zobral knihu, ktorú napísal môj kamarát Honza, a ktorá sa volá „Vždy je cesta“. Odporúčam, skvelé čítanie a jedna z mála, ktorú som aj dočítal. V pondelok vyrážame ako správni Slováci do obchodu „Lidl“, aby sme nakúpili. Na izbe je aj kuchyňa a tak točíme šaláty od výmyslu sveta. Dokonca sme v dvojke stiahli za týždeň jednu fľašu vína.
V neďalekom podniku „Sweet house“ sme natrafili na skvelú zmrzlinu a kávu a tak sme tam každý deň varení-pečení. Odporúčam aj originál grécku reštauráciu s anglickým názvom „The Village“. Skvelé jedlo a šou miestneho majiteľa. Najskôr rozbije 20 tanierov, potom podpáli podlahu a začne tancovať spoločne s našim čašníkom. Dobrý „fastfood“ je aj „Real Greek“, kde majú „British Breakfest“ za 2,5 Eur. Celkovo som bol veľmi milo prekvapený cenami. Je to tu dosť lacné, vzhľadom k tomu, že letná sezóna je v plnom prúde. Za pivo v krčme cca. 2,5 Eur. Dvakrát vodka-redbull za 5 Eur. Gyros v pite 3 eurá, lepšia reštika cca. 10 – 13 za hlavné jedlo. Môžete to poňať čisto československy a po coronu chodiť do obchodu ( 2 Eur ) a potom si ju vypiť v posteli na izbe.
Každý deň robíme vlastne to isté. Zobudíme sa vtedy, keď mládež chodí spať ( okolo siedmej ). Po rannom behu a plávaní absolvujeme neskutočných 400 metrov do kaviarne a doplazíme sa naspäť.
Celý deň čítame knihy a priebežne sa chodíme ochladiť do inak veľmi čistého mora s ideálnou izbovou teplotou. Bazén je taktiež veľmi čistý. Priateľka to okomentovala kvalitným filtrom. Hneď prvý deň ma poštípala osa do ucha a tak mám zvyšok dovolenky ucho ako slon Dumbo. Večer pokračujeme do ulíc a komentujeme britskú smotánku, ktorá sa pripravuje na večernú párty. Medzi 10 – 11 večer sme už v posteli, fakt starneme.
Deň pred odletom sa sťahujeme do „Corfu Town“ aby sme nemali problém stihnúť ranný let. V okolí letiska však nie je nič a tak plánujeme prespať na letisku. Pohodlie by bolo mizerné a preto sme našli hotel asi 20 minút od mesta. Posledné kúpanie v mori a bufetová večere v rezorte. Hneď sme prišli na to, že je to obľúbená destinácia Slovákov a Čechov, ponožky v sandáloch a taniere, cez ktoré sa prepadáva jedlo tak, akoby už za pol hodinu nič nebolo. Večer sme v pyžame pozreli tradičný grécky folklór a šli spať. To sme si ešte vyzdvihli raňajky, ktoré ráno nestíhame. Tak sme dostali chlieb, maslo, džem, vodu a dva vajcia na tvrdo. Lunchbox alá Corfu.
Ráno na letisku je nekončiaca rada turistov, vracajúcich sa domov. Hýbe sa však rýchlo, aj napriek tomu, že kontrola na páse je len veľmi povrchná. Tak sa nám podarilo prepašovať aj nejaké tekutiny. Do Drážďan prilietame na čas a po dvoch hodinách sme späť v Prahe.
Spiatočná letenka z Drážďan vyšla na 60 Eur. Ďalších 310 Eur bolo ubytovanie na 7 nocí a približne 400 Eur sme rozbili počas pobytu. Myslím, že lepšie ako cez cestovku. 🙂
