Cez sedlo Prielom do Bielovodskej doliny
Ráno o tretej sa rútim na elektrickej kolobežke k vlakovej stanice vo Vrútkach smer Vysoké Tatry. Noro cestuje z Prahy, takže o zážitok má v nočnom Regiojete postarané. Vlak mešká na slovenské pomere štandardných 90 minút, na obranu treba povedať že toto meškanie nabral v susednom Česku.
O siedmej ráno vystupujeme v Poprade vo veľmi dobrej nálade, ktorú podporili naši spoluobčania tmavšej farby. Ak je Róm slušný, tak aj aj som k nemu slušný a správam sa k úctou. Ale táto partička ma dostala. Vystúpili z vlaku, zapálili cigarety a na upozornenie sprievodkyne, že vlak odchádza len zakričali – „Čoooo, kurime, ta počkajte kym dokurime.“ Ak toto robili na každom peróne, tak sa tomu meškaniu nečudujem. Po minúte hodili cigarety o zem a šup do vlaku. Nasrali ma statočne, banda nevychovaná. Nakoniec sme sa na tom s Norom pobavili.
Po polhodine a dvoch kávach nastupujeme do novučkého osobáčiku idúceho do Starého Smokovca. Mraky nad Tatrami sa trhajú, slnko sa prediera spoza kopcov a vonku je celkom chladno. Ohrievame sa našim Shell V power, čo je domáca slivovica od Norovho otca. Tretia káva v Smokovci a ideme na to.
Naplánovali sme si dvojdňovú, takmer 50 kilometrovú túru, zo Starého Smokovca do Bielovodskej Doliny a na druhý deň okolo Morského Oka na Rysy. Okruh zakončíme na Štrbskom Plese.
Premýšľame nad zubačkou na Hrebienok, ale 15 eur platiť nechceme – nestojí to za ušetrených 20 minút. V svižnom tempe sme o chvíľu na Hrebienku a objednávame štvrtú kávu. Pripomínam, že je len 8 ráno.
S chatárom Petrasom na Rainerke
Ďalšou zastávkou je najstaršia chata v Tatrách – Rainerova chata a opäť máme šťastie na chatára Petra Petrasa. Turistov je málo, a tak máme čas vypočuť si jeho zážitky pri dobrom čaji a becherovke. Strávili sme tu takmer hodinu a po spoločnej fotke pokračujeme k Zbojníckej chate. Odporúčam jednu z jeho dvoch kníh, ktoré vieš na chate zakúpiť. Nájdeš ju aj v tomto odkaze.
Po ďalšom osviežení (kofola a slivovica) stúpame do strmého Sedla Prielom vo výške 2298 metrov. Úsek je zafixovaný reťazami a v Tatrách ide o jedno z najkrajších a najstrmších turistických stúpaní. Výhľady zo sedla sú nádherné. Veď posúď sám.
Vysoké Tatry ako Yosemity
Zo sedla pokračujeme popri Litvorovom plese a Kačacích plesách do pre mňa nepoznanej Bielovodskej doliny, ktorá sa ťahá až k Tatranskej Javorine na hraniciach s Poľskom. Nádherná zelená dolina plná plies a potokov, úplné iné ako Tatry z našej južnej strany. Pri pohľade do doliny sa cítiš ako v Yosemitoch a nie v Tatrách. Navyše sme tu úplne sami, len kamzíky vyhrievajúce sa na skalách sa lenivo pohnú preč, keď im skrížime cestu.
V táborisku pre horolezcov staviame stan a varíme večeru. Máme v nohách viac než 20 kilometrov, no výhľady a pokoj, ktorý sme tu našli je na nezaplatenie. Večer ešte s dvoma Poliakmi meníme slivovicu za ich bylinnú pálenku a o deviatej zaspávame.
Druhý deň náš čaká Morské Oko, Rysy z poľskej strany a túru zakončíme na Štrbskom plese.
Celú trasu prvého dňa nájdeše na tomto odkaze 🙂
