Výstup na ľadovec Schwarzenstein a zosuvy pôdy
Prebúdzam sa na šikmom „lágri“. Noro aj s jeho ozrutným členkom spí vedľa a Aleš niekde na chodbe. Tam spí aj Maďarka, ktorá dôkladne balí veci do batoha. Teším sa na raňajky, zas sa idem dojesť ako správny Slovák. Vianočka, saláma, šunka, čaj a hlavne poriadna káva. Z našej partie som najmenší no zjem dvakrát toľko čo oni. „Som ako ťava, ukladám do zásob“. Dnes nás čaká druhá najvyššia hora celej oblasti – Schwarzenstein.
Obloha je krásne modrá, no poobede má prísť búrka, preto chceme vyraziť čo najskôr. Dnes sa idú bežecké preteky cez peklo Mörchenscharte (3 km dlhý výstup s 1000 metrovým prevýšením). Včera sme to s vypätím síl prešli a niekto to behá? Krútime hlavami nad možnosťami trénovaného ľudského tela. Prihovára sa nám známy športovec Markus Kröll, ktorý čaká na svojich zverencov. Jeho niekoľko rokov starý rekord ostane aj dnes neprekonaný.
Smrť na Berliner Höhenweg zvaná Mörchenscharte
Oddychovný deň
Vyrážame k ľadovcu Schwarzenstein. Cesta vedie okolo chaty Berliner po turistickej trase cez zelené údolie, skalnatý terén, ktorý je pozostatkom ustupujúceho ľadovca až po ľadovec samotný. Obúvame mačky, keď okolo nás prechádza skupina 4 naviazaných turistov. My žiadne lano nemáme, ja vlastne nemám ani mačky, len nesmeky a turistické palice. Aspoň vidíme vyšľapané stopy a tak nehrozí pád do prípadnej ľadovcovej diery.
Ľad sa mení v snehovú kašu a oblaky nad nami sú čoraz hustejšie. O druhej poobede dosahujeme vrchol ľadovca vo výške 3370 metrov. Dojedáme posledné oriešky pri pohľade na Taliansko. Ľadovec je zároveň hranicou medzi Talianskom a Rakúskom.
Cesta späť je rýchla, len invazívne ovce sem tam zaútočia. Slnko je dávno preč, miesto toho hmla a mlieko. Niekedy nevidíme ani na meter pred seba. Búrka je o chvíľu tu a tak sa musíme ponáhľať. Na chate Berliner plánujeme pivo no s prvými kvapkami kašleme na to. Pár kvapiek sa mení v poriadnu búrku. Blesky šľahajú kolo nás a dážď je tak silný, že v priebehu minúty sme kompletne mokrí. Cesta od chaty Berliner po Alpen Rose trvá normálne 30 minút no behom ju zvládame za 10.
Búrka a utopený telefón po druhé
Niektoré blesky sú od nás pár sto metrov. „Odhoď palice keď to rachne“, hovorí Noro. Pri ďalšom údere ich odhadzujem rovno jemu do chrbta. Nechápe čo sa deje, ale nerieši to. Priorita je prísť na chatu čo najskôr. Nič na nás nie je suché. Krava pasúca sa pred chatou asi dostala šok a niekoľko minút stojí na ceste bez akéhokoľvek pohybu.
Aleš prichádza pár minút po nás. Všetky veci vešiame po chate Alpen Rose s vidinou dobrého piva a chutnej večere o ktorú sa určite postará kuchár Tomáš. Telefón je mokrý, no pred dvoma týždňami prežil kúpačku vo Vltave a preto nemám pochýb, že by mu nejaký dážď mohol ublížiť. Mýlim sa. Nabíjanie spôsobilo skrat a telefón zhasol.
Na večeru máme kuracie stehno so zemiakovou kašou, vývar a dezert. Tradiční Kaiserschmarren. Dojedení sme, ale jednu porciu by sme ešte zvládli. Tomáš to musel nejak vycítiť, lebo o pár minút sa pýta či chceme dupľu. Vlastne posiela rakúskeho čašníka a chvíľu nám trvá kým pochopíme čo nám chce povedať.
Mať kuchára Slováka je na nezaplatenie
Za toto pohostenie musí dostať poriadne sprepitné. Príde mu to veľa čo kompenzuje panákmi domácej a príbehom z pražského kasína. Nebudem konkrétny, ale už dlho som sa tak nenasmial.
O deviatej nám padajú hlavy, treba ísť spať. Lúčime sa s Tomášom, verím že sa na chate Alpen Rose ešte uvidíme. Ráno je hmlisté a daždivé. Čaká nás len 10 km dlhá cesta k parkovisku odkiaľ ide autobus naspäť do Mayrhofen. Už večer nám Tomáš spomenul zosuv pôdy, ale po pár panákoch domácej tomu nevenujeme pozornosť.
Sme na parkovisku a autobus ide až o hodinu. Úspešne stopujeme, no zosuvy pôdy zatarasili cestu a auto nás odvezie len do dedinky Ginzling. Obchádzame zničenú cestu a prepadnutý tunel. Noro si po druhýkrát podvrtol členok. Asi ho tu necháme a s Alešom túto cestu dobojujeme bez neho. Za tunelom sa otáčajú autá, pretože cesta bude neprejazdná ešte niekoľko hodín. Ešte dobre, že sme nečakali na autobus. Čakali by sme zbytočne.
V kritických situáciách si ľudia pomáhajú a tak nás hneď prvé auto odviezlo do Mayrhofen. Naše trojdňové dobrodružstvo v Tirolsku je tak úspešne za nami.
