Wadi Rum, mesačná krajina v Jordánsku
Cesta do Wadi Rum trvá z Petry ( blog o Petra )približne hodinu a pol a je veľmi zaujímavá. Najskôr nás takmer zdemolovalo auto, ktoré nakoniec skončilo vo zvodidlách. Tesne predtým som musel obchádzať dve staršie ženy, ktoré si veselo vykračovali po vozovke. V opätkoch sa im po kamennom chodníku nechodilo dobre. Pred Wadi Rum zas dávame prednosť ťave lenivo prechádzajúcej cez cestou. Prvý krát v živote vidím toto zviera mimo zoo.
Sme vo „Wadi Rum Visitor Center“. Úradník sa díva na môj Jordan Pass, ale vôbec neskenuje čiarový kód. Evkin pas si ani nepýtal. Pýta sa, aký máme kemp a hneď niekomu volá. Funguje to tak, že všetky autá sa zhromaždia na parkovisku a do jednotlivých kempov si Vás rozvezú ich zamestnanci. V našom kempe signál nie je takže chlapík z nášho kempu už čaká na parkovisku. Okrem nás tu sú dvaja Česi, ktorí cestujú rok po svete len s veľmi slabou angličtinou. Za kemp Panorama Wadi Rum sme zaplatili 16 Eur. Za tieto peniaze dostanete súkromnú izbu s veľkou posteľou a kúpeľnou. Nekúri sa tu, takže si vždy popýtajte extra deky.
Svetlo funguje len večer, keď sa dobijú solárne panely. V kempe sa nachádza jedna spoločenská miestnosť kde sa kúri benzínom, neustále sa tu pije čaj, fajčí, raňajkuje a večeria. Kempov je tu veľmi veľa od lacných až drahých ( 185 Eur/ noc ) s presklenou strechou s 360° výhľadom na nočnú hviezdnatú oblohu. Na púšti Wadi Rum sa natáčal film Marťan.
Po príchode do kempu sme si hneď objednali večeru. Jedná sa o bufet za 8 Eur. Mäso a zemiaky sa grilujú v jame na žeravých uhlíkoch. Okrem toho si môžete dať šalát, humus, ryžu a domáci dezert – začína na H :). Je to veľmi príjemné si posedieť a porozprávať bez rušivých vplyvov internetu. Čaj tečie potokom. Zaujímavé bolo pre mňa do akých malých pohárikoch ich dávajú.
Ráno sa prebúdzame o siedmej. Raňajky sú o pol ôsmej a sú v cene. My sme načas, ale majitelia kempu sa len pomaly zobúdzajú. O deviatej vyrážame na trojhodinovú JEEP TOUR ( 25 Eur ). Ak sa máli, k dispozícii je aj dlhšia na 6 hodín. Prvá zástavka je piesočnatá duna s nádherným výhľadom do červeného, piesočného údolia obklopeného strmými horami. Piesok je ešte studený z chladnej noci, ale to nám nebráni vyzuť topánky. Po niekoľkých ďalších zástavkách prichádzame ku kamennému mostu. Je tu len pár ľudí a na som moste nik nie je, čo mi vyhovuje, pretože mám v hlave diabolský plán.
S priateľkou sme vyliezli hore a zapózovali do kamery. O pár sekúnd som už kľačal na kolenách a žiadal Evku o ruku. Po jednoznačnej odpovedi „Hej, jasné!“, objatí a pár slzách schádzame dole. Obom sa nám trošku klepú kolená, ale už zasnúbení sme po pár minútach bezpečne dole. Náš šofér nevie anglicky, ale veľmi sa s nami teší. Keď stretne svojho anglicky hovoriaceho kamoša tak počujem ako sa po jordánsky niečo pýta a on mu hovorí „Congratulation“. Otočil sa k nám a to slovíčko neskutočne skomolil. Našťastie som už vedel čo chce celý čas povedať.
Sme späť v kempe a jeden z bratov nás najskôr vezie do malého mesta vytiahnuť hotovosť a potom k nášmu auto. Lúčime sa a my pokračujeme do Aqaby, kde začína pohodovejšia časť tohto výletu v hoteli na pobreží Arabského zálivu.
