Balkánsky sen stopom, 3. deň
Prebúdzame sa do ďalšieho slnečného dňa v mestečku Senj. Klára, ktorá sa k nám dnes má pridať píše správu, že bude meškať asi 5 hodín. Ide spolujazdou a šofér to akosi nedáva. V Brne ju mal vyzdvihnúť o deviatej večer. Nakoniec prišiel o polnoci. Nemá ani navigáciu a stále mu od únavy padá hlava. Kormidlo ich auta nakoniec prebral 19 ročný mladík.
Nám trom to zas až tak nevadí, keďže posledná noc u Janka bola náročná. Pospávame asi do jedenástej. Kláru očakávame až okolo jednej poobede. Hneď prvý deň máme teda 6 hodinový sklz. Vyrážame na autobusovú stanicu, kde sa máme stretnúť s Klárkou. Medzitým sa ešte zastavíme u Janka na záhrade. Sľúbili sme mu slivovicu na raňajky, ale keďže naša kamarátka mešká, ani spev ani slivovica sa nekoná. Moc im to nevadí. Po poslednej noci nevyzerajú na to, že by chceli zas vypiť.
Cestou na stanicu sme našli výkup zlata. Ideme sa teda spýtať, koľko za nájdený prsteň dostaneme. Je to zlato a presne jeden a pol gramu. Mladík nás hneď upozornil „close the door“. Povedal to takým tónom, že som už len čakal, kedy vytiahne kufor peňazí. Nič také. Ponúkol nám asi 130 Kun, v prepočte necelých 20 EUR. S tým samozrejme nesúhlasíme. O prsteň má záujem a tak volá šéfovi. Zo 130 Kun je hneď 160, ale aj tak sa nám to máli. Ideme teda inde. Slečna vytiahla nejaké chemikálie, ktorými zlato preveruje. Nakoniec nám ponúka 160 Kun. Málo. Tak volá šéfovi. Ponuka už je na 220 Kunách. Ale vravíme si, že zas až tak to nesúri a skúsime to najskôr ohodnotiť v zlatníctve.
Konečne sa stretávame s Klárou. Unavená, hladná, smädná, ale živá a konečne s nami. Navyše priniesla čokoládu. Vyrážame na stopa. Smer Šibeník. Dnes teda musíme uraziť 230 kilometrov po pobreží. Martina ide s Fidelom a ja s Klárou. Prvý stop a hneď rozbitý, starý, bordový favorit. Dvaja chalani, ktorí išli do práce, nás hodili asi 35 kilometrov. Tento deň sme mali asi 7 stopov. Holandský párik na fabii, taxíkár ( zobral nás zadarmo) atď atď. Martina a Fidel mali len tri autá. A veľmi pekné. Keď Maťa otvorila kufor na Mercedese ručne, tak vodič je povedal „Celý čas som si myslel, že kufor sa dá otvoriť len gombíkom na volante“
Do Šibeníku prichádzame skoro rovnako. S Klárou sme boli trochu rýchlejší a tak vyhrávame zmrzlinu. U Karla sme si prenajali apartmán. Zlacnený zo 120 Eur na 44. Super! Na večeru máme víno z predošlého dňa, syr, olivy a bagetu. Toto je naša klasická večera, pokiaľ nejdeme do reštiky. Druhý deň pokračujeme do Národného Parku Krka a potom na Makarsku Riviéru.
